Knihy vs. filmové spracovanie 31

    Drámu Sophiina voľba zrežíroval v r.1982 A. Pakula v hlavnej úlohe s Maryl Streepovou. Film začína príchodom Stinga do Brooklynu. Kniha začína vyhodením Stinga z vydavateľstva po sarkastických recenziách kníh. Kniha je viac sugestívnejšia a poetickejšia, film ľahší a jemnejší. Sophia má umelý chrup, ktorý nie je v knihe ani spomenutý. Pritom môže byť krásna scéna, ako vidí Stingo Sophiu bez zubov. Iná scéna je s pašovanou šunkou. SS-ák ju nevytiahol spod Sophiinej sukne, ale Sophii prepichol brucho nožom. Záverečnú reč Stingo predniesol na pohrebe, nie v izbe pred ležiacim párom. Do dva a pol hodinovej snímky ani nemožno zhrnúť komplexnosť jednotlivých postáv. 
    Prvý diel trilógie Kristína Vavrincova režírovala v r.1995 L. Ullman. Trojhodinový film začína svadbou Kristíny s Erlendom, resp. svadobným tancom. Vzápätí nahliadne do minulosti s pomocou tetky Aahildy a studničky. Táto úvodná scéna je vymyslená. Kniha začína detstvom Kristíny. Niektoré scény sa mi vidia oproti knihe poprehadzované. I napriek tomu je snímka verné spracovanie knihy. Čudujem sa, že tak skvelé dielo bolo málo propagované.

    Dystopia Krásny nový svet od A.Huxley-ho má viacero filmových spracovaní. Snímka z r. 1980 je len voľne na motívy novely a dosť sa od knihy odlišuje. Vernejšia je snímka z r.1998 od režiséra L.Libmana.

I v nej sú zásadné odlišnosti ako napr. vôbec sa nespomína Pán Ford, čo bol pre obyvateľov božstvo. Bernard je vo filme opisovaný ako frikulín, no kniha ho popisuje skôr ako vyvrheľa. Bernardovi chýba najlepší priateľ Helmholtz. Naopak pribudla postava kontrolóra, ktorý sa hlavného hrdinu pokúša zabiť. Vzťah Beranarda a Leniny je v knihe chladný, kdežto vo filme romantický a intenzívnejší. Lenina nemá žiadne dieťa s Bernardom. Takýto šťastný koniec v knihe nie je. Chýba vyhnanstvo na Falklandské ostrovy. Samovražda divocha Johna je vo filme prezentovaná ako nešťastná náhoda. Kniha je lepšia ako snímka.