Názov expedície: S LIV ka
Heslo: Když jsem šel z Hradišťa z požehnaní, sebral jsem slivečku z nenadání.
Sviatok, ktorý ešte stále je a bude, sme využili na prepojenie Bevlavy a Baťáku. Vyrazili sme zo zahmlenej Dubnice o pol desiatej v tandeme Trek a Liv. Cyklochodník medzi Nemšovou a Horným Srním je uzavretý pre rekonštrukciu mosta. Museli sme prejsť Nemšovú, bicykle preniesť na stanici cez koľaje (netrafil som prechod) a potom do protismeru sa v zákaze vjazdu napojiť na cestu č.57. 2km teda jucháme s autami. Cez najbližšiu lávku sa vrátime na cyklochodník Bevlava. Nízke mraky ustupujú teplému slniečku. Pred hranicou sa vyzliekame z dlhých rukávov a pokračujeme Vlárskym priesmykom popri rieke na Štítnú. Už z diaľky vidím kopec Lázek kam sa šplhá cesta. Za obcou je prudké stúpanie, ktoré sa po pár metroch zmierňuje.
Čakám drahú na vrchu. Autá fičia okolo nás. Ani ma to nejak neprekvapuje. Pepíci dnes nesvätia. Letíme dolu 12% klesaním do Jestřábí. Ísť trasu opačne asi skolabujem ešte pred značkou stúpania. Lúčime sa s Vlárou. Najdlhšie stúpanie je nad Rokytnicou. V polovici kopca cyklotrasa odbočuje do dediny, ale pokračujem rovno na Slavičín. Do mesta je to kratšie a s menším prevýšením. Slavičín je malebné mestečko v údolí riečky Říka. Kedysi ako mladomanželia v ňom dva roky bývali moji starí rodičia. Prvá zastávka je na pošte, kde kupujem pohľadnicu. Info centrum je do 13h zavreté, rovnako ako múzeum.
Je pol dvanástej a posilníme sa pred ďalším stúpaním makovým koláčom a fľaškovou kofolou. Nič iné v miestnej Jednote nemajú. Po prestávke pokračujeme na kopec Široká. Pasú sa na skutočne širokom vrchole kravy. Znova letíme dolu k údoliu potoka Kolelač, ktorý napája vodárenskú nádrž nad Bojkovicami. Posledné veľké stúpanie na Louky a potom už len letíme rekordnými 65km/h do Pitína. V dedine opúšťame konečne cestu a napojíme sa na cyklochodník popri Olšave, ktorá tvorí predel medzi Bielymi Karpatmi a Vizovickou vrchovinou. Rieku už neopustíme až do Kunovíc. Preletíme známym mestom Bojkovice a pokračujeme do Záhorovic. Tam z akosi nepochopiteľných dôvodov vedie cyklotrasa po hlavnej ceste. Len kúsok, ale aj popri Olšave je cesta. Urobíme U a šliapeme po poľnej ceste do ďalšej dediny Nezdenice.
A o5 popri kravách. Ale tiež popri rozsiahlych slivkových sadoch, ktoré sa tiahnu až do Uherského Hradišťa. Nik ich neobiera, paliči čakajú, kým sami spadnú a potom ich hodia do súdka. V Hradišti slivky vystrieda vinič. Zatiaľ sme však pred Uherským Brodom, kde ideme do kopca pri mestskej štvrti Újezdec. Je z neho vyhliadka na Slovácko až po Veľkú Javorinu a Lopeník. Pauzu využijem na ochutnávku sliviek. Sú sladké ako med. Do centra Brodu sú len 2km. O5 stúpanie prakticky až na Masarykovo námestie.
Na moravskej ulici sa robí kruháč, preto tlačíme kolimahy k radnici. Spravíme si ešte odbočku k Marianskému námestiu. Jeho dominantou je kultúrny dom prekvapivo s hvezdárňou. Obídem ustanovizeň celú dokola, kým nájdem info centrum a s ním spojené pohľadnice. Vrátime sa na cyklotrasu a uličkami opúšťame Uherský Brod. Cez mesto prechádzame toľkokrát do roka, ale nikdy sme neboli v jeho centre. Popri Olšave mierime na západ. Počasie sa zhoršuje a padne pár kvapiek. V Hradčovicích si skracujeme cestu cez futbalový štadión. Čo však ušetríme na čase, podstatne stratíme v bahne stoky Olšovec.
Hrozná poľná cesta, na ktorej sa šmýka. Tento rok som absolvoval všelijaké cesty, ale bahnom ešte nie. Ani na myjavských kopaniciach taký maraz nebol. Keď skoro spadnem do blata, radšej bezpečne bicykle tlačíme. Za suchého počasia môže byť cesta fajn, no po dažďoch je to utrpenie. Radšej som mohol pokračovať starou cestou z Podolí priamo do Kunovíc. Okrem zablatených bicyklov by sme ušetrili i necelé 2 kilometre. Takto sa brodíme po mestskú štvrť Vésky, kde maraz končí a sme na ceste. Sú tri hodiny preč a ľudia idú z roboty. V Hradišti sú kolóny. V Kunoviciach je podchod zaliaty vodou. Otáčame sa na juh. Fúka slabý protivietor. Občas vykukne slnko. Váham, či ísť navštíviť letecké múzeum. Tiež okolo neho chodím pár krát za rok, ale nenavštívil som ho. Zasa mraky na oblohe ma odradzujú. Napokon zvrtnem korman doprava k múzeu.
Môžeme si ukradnúť pol hodinu na návštevu. 13Eur vstupné pre oboch je dosť pre vstup na šrotovisko. Drahá sedí pod krídlami L410 Turbolet a ja si zatiaľ obehám areál múzea. Nakuknem i do útrob Naganského expresu TU-154M, či Jak-40. Čas nás tlačí, preto po vyše 20min. opúšťame múzeum a pokračujeme do Ostrožskej Novej Vsi. Mám chuť na burčiak a známe vinárstvo Sv. Vavrinca je po ceste. Vieme si ukrojiť pár minút a pripiť na takmer koniec cesty sladkým mokom svatovavrineckým. Aj druhý pohár by som si dal, no zostáva nám ešte vyše 10km.
Pokiaľ zasa nebudem kufrovať vo Veselí. Preto si zapnem navigáciu, nech ma vedie spletitými uličkami mesta. No zvýši nám čas na návštevu infocentra v Uherskom Ostrohu a kúpu pohľadníc. No vo Veselí infocentrum miniem. 11min. pred odchodom prskoletu sme na stanici. Lístok si o5 kúpime priamo vo vlaku cez bankomatovú kartu. Vo Veličke pristúpi sprievodca. Na moje nemilé prekvapkanie musíme dokúpiť u sprievodcu lístky na bicykel. Minule sme prepravu neplatili. Z Myjavy valí mladá rušňovodička. Natriasame sa v Šukafóne jak židova brada až tak, že sa zasekne elektronická info tabuľa a v Papradi sme až do Čachtíc. Drahá utŕži modrinu. Potom v Čachticiach železničiarka vybehla von a vrátila sa. Neviem, či zrazila čosi alebo čo. Vytrasení ako žito v kombajne vystupujeme v meste a hladko absolvujeme poslednú etapu domov.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára