Energysrandia - druhá jazda

 

Názov expedície: Kostitras 2025

Heslo: Kapybary, surikaty z horských dráh vysmiati.

30.7.

    Švagor už dva roky sľuboval svojím surikatám, že ich vezme do zábavného parku v Poľsku. Čakalo sa len na to, kým mladšia trocha vyrastie. Švagor v podstate ubytko vybavil akurát v zlom termíne. O týždeň skôr. Našťastie majiteľ mal voľné izby. No len do piatku. Potom si choďme, kde chceme. Ale bol férový a vrátil peniaze za jednu noc. 800zl (asi 190Eur). V sobotu sa teda premiestnime do Osvienčimu. Páčili sa mi predpovede zábavného parku, kde je stále polooblačno a teplo. Od nepamäti.
    Takže len čo sme dojachali od mora, na druhý deň poobede sadáme do Dračice a pokračujeme severným smerom. U svokry máme obed a ťaháme ďalej. Pred Žilinou má nepríjemne prekvapí tabuľa s oznamom, že rýchlostná S1 v Poľsku je uzavretá. Informujeme švagra, ktorý je 80km za nami, že neprejde. Tak som pohrúžený do myšlienok, že skoro zabudnem odbočiť doprava na Žilinu. Ísť cez Trstenú? Najskôr však cez Třinec a Czesyn. Pokračujem na Čadcu, že obchádzka bude vyznačená. Ani nie. Ale držím sa kamiónov. Drahá medzitým nahodí do navigácie cieľ cesty Zator+vyhnúť sa diaľniciam. Kým stojíme kdesi na červenej, mrknem na cestu. Z rýchlostnej schádzam na Ropice. Po ceste č.11 sa potom napojím na rýchlostnú a plynule prejdem do poľského Czesyna na S52. Po nej obídem i Bielsko Biala. V okolí tohto veľkého mesta zhustla premávka. Sme v kolónach, kde sa dva pruhy menia na jeden. Vo väčšej sme však za mestom. Až po Kety sa kodŕcam za kamiónom. Dám ho na kruháči. Víťazstvo je Pyrhovo, pretože ide jedna dedina za druhou. Nejdem na Andrychow, ale hore na Osvienčim. Je to síce o 3km dlhšie, ale nechytím kombajn ako švagor. Pred pol šiestou, po 3,5h sme na konci úzkej ulice, kde je ubytko. Zazvoním a príde starší pán. Ťažko hovorí anglicky, vravíme mu, nech skúsi rodný jazyk. Preskakuje, ale lepšie mu rozumieť. S parkovaním je v úzkej uličke a malom dvore trocha problém. Vedľa domu je stoka a komáre. Dom má veľkú záhradu s trampolínou, ihriskom. I záhradný domček, kde sa býva. Sme na prízemí, hore býva majiteľ. Sediac na balkóne špehuje hostí. Moderné zariadený apartmán, dve vecká. Berieme väčšiu izbu. Švagor príde 20min. po nás. Vybalíme sa a ideme nakúpiť. Vlastne len blbosti. Pečivo v pekárni zajtra ráno. Ideme na večeru do westernového mestečka, kde je lokál Bonanza. Lacné, chutné jedlo a veľké porcie. Dal som si šalát s vyprážaným enciánom. Drahá hamburger. Mäso síce utrápene, suché, ale dalo sa. Čašníčka nám otvorila fľašu Proseca. Rozumieme jej i poľsky, len keby tak nerapotala a spomalila. Vonku prebiehali pre deti súťaže. Písali recenziu a dostali ľadovú triešť, či pukance. Nakoniec prišiel medveď, maskot v kovbojskom a s detičkami tancoval. Animátorka znudená ako automat na kondómy vo Vatikáne. Večer so švagrovcami sedíme pri pohári vínka.

31.7. Anakonda a Asibus

    Ráno som si bol zabehať, kým ostatní spali. Centrom Zatoru smradí veľa áut. Diaľnica je potrebná ako soľ. Poliaci si to uvedomujú a do roka 2030 by mala byť hotová. Pracovný ruch v okolí Bielsko-Biala dáva tušiť, že tomu tak bude. Šiel som k jazeru, kde je výstava sôch v parku Mitologii. Pochopiteľne zatvorené, pokračoval som ku kempu, za ktorým je rieka Skawa. Na brehu bahno. Rukami som sa presekával zarasteným chodníkom pokiaľ má nestopla barina a nepotkol sa o koreň kríka. 

Rieka Skawa vie byť počas búrok pekne divoká.

    S5 som sa vrátil popri parku Owadóvom. Lepenkový hmyz v nadrozmernej veľkosti upúta možno tak najmenší drobizg. Na pošte som omrkol pohľadnicu a vrátil sa s pár zlotými pre ňu. Celkovo som prešiel vyše 7km. Tenisky mi otlačili ľavý členok. Stačili by mi možno vyššie ponožky alebo sa naučiť konečne bežať. O ôsmej sa ozvala dedinou siréna. Zrovna som bol na námestí. Obyvateľov nevzrušovala, takže je to asi bežný jav. Nejaký mladý tulák sedí na moste za domom. O pol deviatej vyrazili zo stanice vedľa domu hasiči. Húkanie prebudilo všetkých v dome. S drahou ideme do pekárničky na žemle. K nim vynikajúca popradská káva, ktorá nám zostala z Chorvátska podávaná zo súrodeneckej lásky. Dnes je oblačné počasie, ale zbalili sme veci aj na kúpanie. Ja nesiem batoh, žena tašku aj s modrými lopatkami vylovenými v Jadrane. Vyrážame pred desiatou. Švagriná ostáva na druhej strane rušnej cesty a ťažko sa dostáva k nám. Na začiatku mala využiť prechod. 

Neogotický kostol sw. Wojciecha i Jerzego v Zatore.

    Lístky máme dopredu kúpené v akcii, takže ľahko prefrngneme bránou. Parkovné už nie je v cene lístka, ale platí sa zvlášť. Prvá atrakcia v zábavnom parku je... záchody. Až potom sa skutočne pohneme. Navrhujem ísť od konca. No i tak ideme všetci na strašidelnú dráhu. Neviem odkiaľ ma napadlo, že sa tam strieľajú mimozemšťania. Príšery v nej boli, no statické. Atrakcia bola nudná ako stojatá voda na Sĺňave. Cez to všetko je populárna. Adrenalín nám dvihla horská dráha Mayan, ktorá začína pádom z vyše 33m a naberá rýchlosť 80km/h. Najmladšia so svojimi necelými 130cm si do vozíka nemohla sadnúť. Benjamínok šiel s tatom na Anakondu. Tak namiesto preťaženia 5g, mali na trase mokré prekvapenia. Na foto švagor vyzerá, že sa prežehnáva. Bráni sa rečiam, že sa bránil vode. Chcel gate sušiť fénom na ruky na hajzli. Upratovačka pohoršene: "To nemožete ". Jeho plán B bol strčiť nohavice niekomu do turbo sušičky. Napokon sa sušili prirodzene vonku na slniečku, kým sme všetci, okrem mojej drahej, čakali na Formulu. Dráha so svojimi 560m je krátka a rýchla. Za 2s ideme 80km/h. Na Formulu sme čakali asi najdlhšie zo všetkých atrakcii. Vyše trištvrte hodiny. Počas postávania v rade vravím, že horské dráhy sa stavajú aj v našom meste. Všetci to pochopili tak, že budeme mať zábavný park. To je utópia. U nás sa len zvárajú komponenty pre dráhy. Pre Energylandiu však postavila dráhy holandská firma. Potom sme sa premiestnili podchodom do relatívne novšej časti. S atrakciami za cestou vsadili na väčšiu dĺžku dráh. V dračom hrade sme sa rozhodovali medzi dráhami Frida a Zadra. Najprv sa šlo na Fridu, kde mohli ísť všetci. Dráha, ktorá nejde ani 50km/h ma nelákala. So ženou som teda strážil cigánsky tábor. Dráhychtiví čakali dlhšie ako bolo písané. Konštatujeme, že  od našej poslednej návštevy v r.2019 vylepšili čistotu parku ešte viac. Vtedy otravovali osy, dnes ani muška. Teraz častejšie vymieňajú koše a zametajú. Super pokrok. Nasledovala kolejka górska Zadra. Super zážitok na najväčšej oceľovo-drevenej dráhe sveta.  "To boli jeboty", zhodnotila švagriná. Pri páde zo 63m má sklon 90°, čo je viac ako Hyperion. Na niektorých miestach sa približuje vozík ku konštrukcii, čo vyvoláva efekt zrážky, tzv. sekáč hláv. Jeden chlapec riskol státie v rade, no pre výšku ho nevzali. Tatko sa odviezol sám, chlapec smutné pozeral. Pri čakaní v rade je vitrína s rozbitými telefónmi. Veci vo vrecku sa neradi vidia na horskej dráhe. Kľúče od auta tiež. V r. 2018 došlo k smrteľnému úrazu zamestnanca, keď sa načahoval po spadnutý mobil. Takže nečakajte, že niekto po spadnutú vec skočí. 

Dragon adventure a Zadra.

    Bolo po jednej hodine. K obedu sme mali sladké wafle s nutelou a šľahačkou za 19zl. Nebolo to zlé. Posúvame sa ďalej k oddychovej atrakcií Fire Nevine. O5 bezo mňa. Na krútiacom sa kolotoči sa striekačkami  treba trafiť do dier. Švagor dal všetkých šesť a ešte mal čas aj na kávu. Podobná atrakcia je aj v starej časti s hasičskými autami. Za symbolickú cenu 1zl som kúpil mapu parku. Švagor ma nainštalovanú apku, ale mapa je rozsiahlejšia. Ďalej ideme na vrchol dňa extrémnu horskú dráhu Abyssus v zóne Aqualantis. Polhodinové čakanie sa oplatilo. Na 1320m metrovej dráhe nás za dve minúty jazdy poprekrúcalo, dvakrát sme sa rozbehli z 0 na 100, premet. Existuje len jedna podobná dráha, kde inde ako v Číne. Mladšej dcérke prišlo zle potrebovali sme niečo miernejšie. Šli sme na dopredu-dozadu horskú dráhu Ekipa Light. Vozík sa pohybuje len 60km/h s preťažením 3g. Potom som šiel som so švagrinou na Tidle Wave. Tiež taký hojdací lajt kolotoč-twister.  Ostatní na lodičke. Všetci okrem drahej sme šli na vláčik Choco chip vo Sweet valey. Atrakcia nie je detský vláčik v Auparku, ale plnokrvná horská dráha akurát bez premetov. Neviem, prečo robia také dlhé vstupy k atrakciám. Hore, dole cez miestnosti vyzdobené častokrát haluznými maľbami. 5-10min. človek ide iba do radu. Ale park zaviedol odkladacie skrinky. Raz sa kúpi páska a potom ju stačí len načítať. No stále je možnosť odložiť si veci na poslednú chvíľku alebo menšie do poličiek pri extrémnych atrakciách. Vraciame sa do starej časti parku. Presladká hudba a la Willy Wonka zo Sladkej ulice končí a vystrieda ju rock vo Formuli. Baby rozmýšľajú nad lotériou v podobe hodu basketbalovou loptou na kôš. No nepáči sa im výhra -  Pikaču. Preto sa postavíme do radu na ďalšiu horskú dráhu rodinného typu - Dragon RMF. 20min. čakanie spríjemňuje smrad zo spáleného oleja za stánkami. Z rodiny sedím sám, no so sympatickou emo dievčinou. Po tých lepších horských dráhach je Dragon so 75km/h rýchlosťou a 450m dráhy slabý odvar. Okolo pol štvrtej sa ukáže trvalé slnko, preto zvažujeme presunúť sa do aquaparku. Švagriná by najradšej všetko vyskúšala, aj tobogany. No deti chcú ísť stále na horské dráhy. Benjamínok zasa chce loviť kačičky, preto sa okľukou vraciame do Dragon Adventure. Predtým si zahryzneme do načos s čedar syrom. Kačičky vylovia baby iba po jednom bode. Zachráni to staršia dcérka s 2 bodmi, suma sumárum 9 bodov a môžu si vybrať niečo väčšie od kľúčenky. Vyberú bieleho plyšového tuleňa. Pomenujú ho Dežo. Bude bývať pod striedavou opaterou u babky. Zostal ešte čas na poslednú atrakciu. Všetci chceli ísť na Hyperion. Ideme na začiatok parku. Hyperion som už v r.2019 absolvoval, tentoraz fontánka na konci dráhy nestrieka. Po zvezení sa 140km/h švagor vraví: "Brnkačka". No hánky na prstoch rúk má biele a dlane červené, čo sa tak tuho držal. Bolia ho z neustáleho státia v rade päty, preto po pol ôsmej opúšťame areál. Staršia surikata trucuje a ide 50m za nami. O5 zasadneme do reštiky Bonanza. Dám si tanier Cezar šalát. Slaninu ochotne preložím drahej k podobnému tanieru, no zo syrom (mal som včera). Jedlo zapíjam prosecom, ostatní pivo. Staršia surikata si objednala i slepačiu polievku, ale vyjedla z nej len slíže a vodu chlimtala Kelišová. Dnes platíme večeru my. 549zl. (132Eur) + 10 Eur dýško. Posledné namazanie vínom/pivom na ubytku a môžeme ísť do hajan.

Renesančný palác v Zatore je v súkromných rukách rodiny Potockých a neprístupný.

1.8. Bohušu, toč to

   Druhý deň sme o5 strávili v parku. Ráno sme sa však museli odubytovať. Aspoň, že autá sme mohli nechať za požiarnou zbrojnicou. Prvá atrakcia bolo čo iné ako Abyssus. Vyberali sme, kde bolo najmenej čakania. Na Abyssus sme sa neskôr ešte raz vrátili. Samozrejme nevynechali sme Zadru. Moja mladšia sa odvážila na Hyperion. Jej žalúdok si pomaly na bláznivé polohy zvykol. Mňa z Hyperion bolela hlava. Neviem, či z toho ako stále narážala o opierku alebo prúdu vzduchu pri 140km/h. Vraj mám držať ruky hore, najmä pri premetoch, ale nebadal som nejaký efekt. Opakované atrakcie som si teraz užíval. Doobeda bolo jasno, poobede sa zatiahlo. Dve krátke prehánky. Cez druhú sme sa skryli v herni. Jediné jedlo dňa bolo v Orient express. Čína s kuracím mäsom a ryžou alebo slížmi. Gyoza a rolky. Dokopy 136zl.(33Eur) za ťažký priemer. Baby najviac upútali autíčka. Mne ani žene sa tlačenica 20 áut na malej autodráhe nepáčila. Po káve vo Formuli sme vyskúšali vodnú atrakciu Speed watercoster. Mladšiu opláchlo až do spodnej bielizne. Našťastie drahá vláčila so sebou tašku s kúpacími potrebami. Úplne zbytočne sme sa nezbalili. Obliekla si teda plavky a mikinu. Švagriná šla na mokré veci pragmatickejšie a sušila sa celá v Turbo sušičke za 10zl počas 4min. 

    Viackrát sme sa rozdelili. So švagrinou som sa húpal na protibežných "kladivách" Space gun. Prístup k Space gun je tmavou chodbou s figurínami, či obrazmi mimozemšťanov a ich pitvaní. Húpanie na 16m kyvadlách bol iný pocit, zážitok. Ten mal aj švagor na obracačke Apocalypto. Apokalypsa nastala, hlavne, keď sa húpačka zastavila na 2-3s dolu hlavou. Chcel urobiť radosť staršej a ísť s ňou aspoň na jednu atrakciu. Žena ako kráľovná s papierovou korunkou sedela na šliapacom drakovi Dragon adventure. Najviac si však so švagrinou užili detskú manéž sediac na koni a kričiac: "Bohušu toč to!" Zabávali sa aj zamestnanci. I najmenšej prišlo zle na balónikoch Bon Bon balloon. A to sa pýšila ako všetky atrakcie zvláda. Všimol som si dobrú vychytávku - Fotopass. Akurát neskoro. Zaplatím raz a potom môžem na atrakciách sťahovať fotky. 

    Boli sme i na horskej dráhe Mayan, kde dvaja pripútavali 200kg černošku. Infant friendly hudba postupne všetkým liezla na nervy. A to si neviem predstaviť zamestnancov, ktorí ju počúvajú každodenne. Strážna služba pred ôsmou na segvejoch vytláčala návštevníkov k východu. Na záverečnú sme boli traja na Hyperione a benjamínok znova jazdil na autíčkach a potom sa krútila na Formuli. Vyzdvihol som fotky z prvej jazdy. Naj záber mala surikata a fotku som jej daroval. Na koniec bol sprievod postavičiek. Hyperion však frčal aj po záverečnej. Krstniatku sme kúpili plyšovú zajačicu Sissi. Boli sme dosť vyhladovaní a prejavovali sa emócie. Nastala celoplošná nasratosť. Ako rýchle riešenie som navrhol MacDonald. To zas principiálne nemusí švagor. No jesť kdesi o desiatej večer som nechcel. Deťom teda kúpili večeru, my sme si tiež zadovážili  hamburgery. Ja som nedočkavo jedol už cestou k autu, ostatní počas cesty do Osvienčimu. Šiel som za švagrom, no ten kdesi odbočil k teplárni držiac sa slepo navigácie. Ja som si dopredu pozrel cestu k vile Green. Aj tak tam bol skôr. Rozkošne rozkopaná cesta k domu. Majiteľka zhrabla 840zl. a mohli sme vyniesť kufre. Decká spali na druhom poschodí, dospeláci na treťom. Na prízemí kuchyňa. Jednoduché izby len s posteľou, skôr ako ubytovňa. Na zemi koberec, čo dnes len zriedka vidieť. Skladacie dvere do kúpeľky hneď vedľa postele. Ale matrace tvrdé, nie ako v Zatore. Švagor šiel na večeru do akejsi burgerárne. Presne to, čo nechce. Žene som otvoril tradičné tmavé poľské pivo Okocim, no celé ho vyliala do umývadla. Nie do hajzlu, aby mu aspoň trocha úcty nechala. 7% pivo nie je o chuti, ale naj.bať sa, čo najrýchlejšie.  

Sola (číta sa Sowa). Z osvienčimského tábora v nej častokrát končil popol z krematórií.

2.8. Kanále a Cardinale 

     Ráno pred pol siedmou nás zobudil bager, ktorý robil na ceste. V sobotu. Za "nerušený" spánok sme dali 200Eur. Na kapote dračice zostali stopy po labkách mačky, ktoré som handrou zotrel. Šiel som si zabehať ku koncentračnému táboru Auschwitz I. Ani domáci hrozné miesto nechcú nazvať poľským menom Osvienčim. Už po siedmej čakali pred návštevným centrom davy ľudí. Prevažne z autobusov. Ja som prešiel tábor resp., čo z neho zostalo dokola, no je ohradený. Plot za plotom. Rád by som len videl nápis "Arbeit macht frei", no nedostal som sa k nemu. Hoci na mape brána vyzerala dostupná. Za to som mohol vidieť malé krematórium i plynovú komoru vedľa neho. Úplne mi stačilo toto zlé miesto navštíviť z rýchlika. Radšej som zo skľučujúceho okolia bežal preč. Čo za negatívnu energiu musí byť v 2km vzdialenom Birkenau? A do toho muklom hrala táborová kapela.

Dom top manažéra tábora Auschwitz-Birkenau Rudolfa Hossa. 

    Hľadajúc pohľadnicu mesta Osvienčim, som sa prešiel po námestí, ale žiadny stánok s novinami. Malý zámoček nad riekou Sola, ktorý sa pre bujnú vegetáciu ani nedá vyfotiť. Vrátil som sa do vilky. Žena je už hore prakticky od vtedy, čo ja. Šiel som kúpiť do 500m vzdialenej pekárne sladké pečivo. Croissanty z kysnutého cesta, višňový a jablkový koláč. Cestou s5 som objavil veľké trhovisko. Je sobota takže od sedacích súprav cez kávovary po mäso: "Co pan šuka, všycko mame", vraví predavačka v stánku. Ale pohľadnice niet.

Srdce mesta Osvienčim.

    Po raňajkách vyrážame. Švagor šiel svojou cestou, že sa najprv dakde nejedia a až potom presunú do Krakova. Tak popradská káva skončila rovnako ako pivo Okocim. Vyše hodiny sme sa terigali nekonečnými dedinkami. V každej riti sveta sieť obchodíkov Žabka. Od 6h rána do 23h každý deň. Aj STK otvorená v sobotu. To sme Slováci tak zleniveli? Dotankujem 19l na Orlen. Hľadáme miesto na parkovanie, no rezidenčné parkovania sú za rampou. Nervózni domáci za mnou trúbia. P+R Czerwone Maky je ďaleko od centra. Električkou by sme sa kodŕcali pol hodiny. A kvôli rekonštrukcii mosta, bohvie, kde by sme skončili. Napokon idem do štvrti Debniki na ulicu Zamkowa, ktorú som si vyhliadol včera večer. Tam v pohode zaparkujem 2km od centra. 33zl. na 6h. Po nábreží s výhľadom na hrad ideme k mostu Grunwaldzki. Zrovna sa opravuje, takže ani električku nevyužijeme. 

Z veže Hejnal baziliky Wniebowziecia Marii Panny sa každú hodinu ozýva trúbka.

    Navigujem baby do centra. Zajtra bude Iron man, chodníky sú obohnané kovovým zábradlím. Po oboch stranách Visly je kopec cyklistov. Vlastne všade je veľa ľudí. Na ulici Grodzka v cukrárni Wadowice si kúpime maxi croissanty jeden plnený pistáciou a druhý malinami. Pistáciový chutil, nebol ani sladký. Baby nás čakali vonku a my sme si pozreli kostol Najsvätejšej trojice patriaci Dominikánom, kde bola omša. Čo nás ale prekvapkalo, bol platobný terminál vedľa svätenej vody. Namiesto košíčka. Nikto sa nemôže vyhovoriť, že nemá drobné.  Pomaly prejdeme na obrovské hlavné námestie. Najväčšie v Európe. Žobráci, deti hrajúce na harmoniku alebo duo na akordeón hrajúce Čau Bella, či klaun s loptou a ďalší kultúrni obohacovači. 

Drevený gotický oltár majstra Stossa je najväčší na svete.

   Obchody s matrioškami a inými ruskými serepetičkami. Aj vianočné gule ako v Zadare. Bazilika za 18zl./osoba. Vstup do veže baziliky vypredaný. Kto nechce platiť ide cez vstup pre modliacich. Pred šnúrou stojí ochranka. My si lístky kúpime. Veľkolepý chrám boží s nádherným oltárom a vitrážami stojí za pár zlotých. Dievky nazvú poľskú Orlicu kačicou.  A zasa popri nás prešiel svadobný sprievod. V bočnej uličke mama kúpila mladšej vzorovaný valček na koláčiky. Ideme smerom k stredovekým hradbám po Florianskej. 

Z pôvodnej radnice z 19st. zostala už len 70m vysoká veža.

    Zmrzlinujeme. Ja mám medvedíkovú Haribo, čo je nejaká jablková s kúskami medvedíkov. Hneď vedľa je Bubble tea obchod, tak baby si na cestu kúpia mliečne nápoje. Hnus velebnosti. Jdu blejt. Od hradieb sa dáme doľava k parku. Na múroch vystavená pestrá paleta malieb. Obraz kohúta v šortkách s okuliarmi akoby bol švagrovi z oka vypadol. Popri kláštore Reformátorov sa vrátime na hlavné námestie z druhého konca. 

Bazilika Swietej Trójcy, v ktorej je pochovaný zakladateľ dominikánskeho rádu sv. Hyacint.

    Tretinu námestia zaberá tribúna a stánky pre súťaž Iron man. Dnes prebieha registrácia pretekárov. Mihne sa i tričko so slovenským znakom. Kúpime mix krowiek vo Wawel a ideme okolo radnice k autu. O5 v tieni stromov mestského parku. Ten skončí pod hradom a prejdeme na bulvár Czerwienski pri rieke Visla. Jeho súčasťou je od r.2008 chodník slávy, kde prvé odtlačky rúk zanechala Celine Dion, posledné Bryan Adams pred troma dňami. Ja fotím odtlačky Claudie Cardinale, drahá, keď si už nemôže odniesť kanalizačný poklop, aspoň ho vyfotí. Wawelský drak je prelezený drobizgom, preto ho nezvečním. Na Visle sa plavia veľké i malé prdiace lodičky. Po pol štvrtej sadáme do Dračice. Teraz sa dajako vymotať z mesta a nájsť KFC. Otočiť sa musím dakde za Debnickym mostom. I v Krakove  sú pruhy pre busy, ale i taxíky. Nezdarí sa mi odbočiť na Wadowickú cestu, preto sa otáčam kdesi pri Cinema city. Potom už len rovno. Za križovatkou s diaľnicou A4 je i vytúžené rýchle občerstvenie. Hodíme do seba hamburgery, wrapy alebo nugetky. Ochutnáme i pirohy, no nič valné k pôžitku. K jedlu dostaneme až 6 omáčiek. Už i švagor so surikatami dorazil do Krakova. Kdesi na byt v ulici Grzegórzecka. Nemajú to ďaleko do centra. Oni sa vrátia až v utorok po návšteve Bešeňovej a hríbačke. Pokračujem po ceste č.7, a potom pred Glogoczow-om na Wadowice po 52. Do Bielsko-Biala je to 70km a idem ich takmer hodinu a pol. Srnka s mladým mi vybehne do cesty, ale ja neprekročím 80km/h. A vbehli v podstate kdesi v dedine, takže som nešiel rýchlo a mal čas vysokej dať prednosť. V Kety sa napojím na známu cestu. Nehoda, nás trocha zdrží. Šofér nevybral zákrutu a vpálil do stĺpa. Hasiči vyťahovali z priekopy auto. Večer som si pozrel prejazdnosť rozostavanej rýchlostnej cesty S1 do Zwardon. Tunel Leliky je uzavretý, ale pre vozidlá do 15t je obchádzka. V pohode obídeme uzávierku iba má trocha zneisti neprítomnosť áut so slovenským EČV. Naši teda dali nie úplnú informáciu o zavretí, resp. mohli dať aj o obchádzke. Plán B je obísť tunel cez Jablunkov. Poliaci plánujú tento rok otvoriť S1 do Bielsko. Aj my by sme sa mali snažiť dokončiť D3. Ten jeden profil z obmedzenou rýchlosťou na 100km/h skôr dehonestuje označenie diaľnica. Za tunelom Svrčinovec prší. I dve dúhy vidíme. Horelica uzavretá celé leto, a tak sa trtúškame s kamiónmi cez Čadcu. Sledujem i možnosti bicykla na Kysuciach. Pôjde to. Je len asi 500m úsek po rušnej ceste. Ideme plynule a po deviatej nás víta pred barakom suseda venčiaca psa. Šli sme niečo vyše 4h. 

Na pár rokov sme si užili kolotočovania a horských dráh. Jarmočné, púťové atrakcie sú len popradský čajíček oproti Energylandii a navyše predražené.

Krakov bolo v r.1978 ako prvé mesto zapísané v kultúrnom dedičstve UNESCO.