Krásnu zimnú rozprávku sme zažili v našom obľúbenom pohorí Malá Fatra. Rozhodli sme sa tak narýchlo v slnečnú sobotu. V piatok bola ešte v hre chata pod Chlebom, ale drahej sa vyše tisíc metrov stúpať nechcelo. V sobotné ráno sme sa preto rozhodli pre miernu variantu na Osnicu. Do Štefanovej sme dorazili po desiatej hodine a veru veľa parkovacích miest nezostávalo. Z našou malou Jarisou sa však pichneme prakticky kdekoľvek. Uzimená dievčina nás obrala o 3Eur a mohli sme vyraziť. Vidíme stúpať aj skialpinstov. Hroty nasadzujeme prakticky hneď za chatou Pod lampášom.
Ideme však neznačenou lesnou cestou. Na lúke sa preto prebrodíme 100m k zeleno značenému chodníku. Od Šlahorky pribúda snehu a šľahnutí pokračujú hore. Otvárajú sa výhľady do Vrátnej doliny a na priľahlé kopce Sokolie a Príslop. Dub vystriedajú smreky a začína sa krásna zimná rozprávka. Otvára sa výhľad na ikonický Rozsutec a viem, že sme blízko sedla. Do Medziholia je dnes komunitný výstup otužilcov a prichádza partia v tričkách. Rozsutec sa neodvažujeme bez mačiek. Hoci vyzerá, že ľudia idú naň pomaly aj v teniskách. Problematický úsek je len v skalách, asi v polovici výstupu. Potom sa ide už po snehu. Ľudia idú v mačkách is cepínmi. V Medziholí si dáme sladkú Milu a rozhodujeme sa, kde ďalej. Mňa láka 1600m vysoký Stoh.
I vykročíme k nemu, ale drahá ma zabrzdí a predsa sa len stočíme k severu na Osnicu. Po chvíli sme v ďalšom sedle Pod Rozsutcom. Bez zastávky šliapeme hore sypkým snehom. Až na hrebeni je zľadovatená pokrývka a kráča sa lepšie. Fúka však silný juhozápadný vietor.
Otvárajú sa impozantné výhľady najprv na Stoh vedľa, pred nami vystupujú Nízke Tatry, kde prebieha zrovna svetový pohár. Už bez našej Petry Vlhovej. Čím ideme vyššie, pred nami sa objavuje Kubínska hoľa, za ňou biely vršok Babej hory. Trocha v mrakoch sú Vysoké Tatry, ale Kriváň je ľahko rozpoznateľný. České Beskydy sú v mrakoch. Neskôr sa dozvieme, že i na Lysej hore bolo slnko. Otočím sa vpravo na osamelo trčiaci Choč. Nielenže má bradavicu, ale on sám je bradavica vyrastajúca z čela Oravskej vrchoviny a Liptovskej kotliny. Na juhu zavadzia Stoh, ale je vidieť čiastočne hrebeň krivánskej Malej Fatry. Jeden borec schádza strmým zrázom dolu po telefón. Pri jedličke ho nájde.
Zídeme kúsok poniže, kde je lepšia vyhliadka na sever. Za Lysicou sú vidieť činžiaky Dolného Kubína. Zopár ľudí pokračuje dolu svahom do Párnice. Chodník je dosť strmý. My však schádzame rovnakou cestou. V sedle sa zdá, že nefúka, preto rozložíme tábor. Ale vietor dočiahne chladné prsty i sem. Preto len hodíme do seba žemle a bez prestávky kráčame až do Štefanovej. Oproti kráčajú dvaja borci, zjavne chystajúci sa bivakovať. Stretáme však aj ďalších lovcov západov slnka. Hore dosť fúka a neviem si predstaviť schádzať po tme dolu. Tobôž bivakovať. Možno tak pred 30 rokmi.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára