O5 v škôlke

Začali sa nám, teda hlavne staršej dcérke o5 školkárske povinnosti. Tentoraz už posledné.
Stále nám to pripomína, že budúci rok ide do školy. Ešte nevie, čo ju čaká a na ako dlho.
Už teraz ich pomaly pripravujú. Učia sa hodiny, abecedu. Majú čosi robiť na počítači. Paradoxne mi jej počítač nedovolíme, ale v škôlke veselo fičia aj s hrami. Už vie, že keď mladšia nezie večeru do pol deviatej, pôjde spať hladná. Predškolák vraj má vedieť kresliť zvieratá a rozpoznať stromy! Načo potom tá škola je?
Prvý deň znášala ťažko mladšia. Predsa len on do škôlky ešte nepôjde aj keby tam rada zostala.
Príjemne nás prekvapilo, že sa už neplatí školné, ale veľkodušne to zatiahne primátor.
Naproti tomu strava išla hore. Na druhý deň sa začala učiteľka pomaly vyvršovať na dcérke. Nie je žiadny svätúšik, ale niekedy je v lapajstvách nevinne. A hlavne vie provokovať. No dostala aj pochvalu za pekne namaľovanú kresbu. Iné deti akosi stagnujú, ale u našej je vidieť pokrok. Prihlásili
sme ju na tanečnú a angličtinu. V októbri štartujú. Najkrajšie je ako sa snaží usmerniť, "muštrovať" mladšiu. Aj násilím. Niekedy jej to s detským rozumčekom celkom nevyjde. A niekedy ju menšia neposlúcha
("Nepošuta" ako hovorí mladšia). Obe začali jesť. Menšia tuším až priveľa, staršia zasa rýchlo.
Ak sa nehrá, len pýta. Staršiu nedávno skoro auto zrazilo. Prechádzali na zelenú ráno do škôlky.
Našťastie to v daždi ubrzdil a len ju lízol. Šok pre mamu, malá si to ani neuvedomila. Dostavili si aj choroby. Začínajú ako vždy cez víkend. Po 2 týždňoch týždeň doma. Nič vážne, každá niečo iné.
S mladšou máme teraz veľmi pekné obdobie, keď sa svojím detskou hlavičkou snažé pochopiť zložitý svet. Posadila mi na nohy bábiku. Povedala, že sa na mňa vycikala. Potom ju zobrala
do izby, kde ju otrieskala o zem so slovami:"Ty neni noumálna si". Trhala kvietky a
mame povedala: "To je na teba". Má poobede rituál, keď vstane tak si na kočáriku donesie veci na oblečenie. Sama sa potom oblieka a nesmie jej nik pomáhať. No a keď vstane ráno, príde za mamou zo slovami: "Poj hoje. Šom huadna".
Boli sme na návšteve u malej sesternice. Mladšia ju kŕmila mafinom. Ešte jej aj hlavu chytila a "džgala". Nedávno sa buchla o zábradlie na schodoch. Povedala, že to ju "zabduie" búcha. A ukázala ešte raz ako. Sedela v stoličke a spadla jej na zem kľúčenka. Mamu poklepala po ruke a ukázala na zem, aby ju zodvihla. Humorná to scénka od 2.5r dieťaťa. Kýveme hlavami. Najčastejšie slovo je teraz "Poži ša." Takto nás teda vedia potešiť naše detičky.