Bečva II a Baťák III

     

Názov expedície: Baťák 25

Heslo: Z Olomouca do Veselí dorazíme Baťák celý.

    V piatok o desiatej večer sme s drahou seriózne kontemplovali kam sa vydať v sobotu na bicykloch. Minulú sobotu sme nezahrnuli do cesty koniec Bečvy v Tovačove a chýbali nám kúsky Baťovho kanálu. Je rozhodnuté. My dvaja na tej cyklostezke budeme snáď už aj na google maps. V slnečné ráno sa znova naloďujeme na rýchlik do Púchova. Tento víkend sa už vezie viac pumpičkárov. Sprievodkyňa upozorňuje na kúpu rezervácie pre bicykel. Ja sa držím teórie, že skoro ráno sa nikomu nechce trepať s bicyklom. Nie tak celkom. Žena kváka s nejakým fosils. Pánkovi sa klapačka teda nezavrie. V Púchove presadáme na Valašský Express. S bicyklami jediní. Do medzinárodného rýchlika je rezervácia pre bicykel povinná. Všeobecne je lístok však lacnejší kúpou cez České dráhy. Sedíme dve hodiny v rozšírenom oddieli s kolimahami do Olomouca. Drahej kúpim v bare kávu. Tentoraz jej tak nechutí. 

Vzdúvadlo u Kunovského lesa."Nemyslieť len na seba a byť užitočný" bolo heslo Tomáša Baťu.

    Vo Vsetíne pristúpi niečo genderovo nevyrovnané. Strieborné vlasy až po zem, dlhá červená sukňa. No hlas sa zdá mužský. Nevidím tomu do tváre, no žena vraví, že má nabehnuté na strnisko. Chráňte trans deti. Vo Valmez pristúpia babenky v pestrom, ktoré sa počas cesty maľujú dúhovo aj na tvár. My si rozotrieme po tvári opaľovací krém. Chvíľu kecáme so sprievodcom. Tiež má ženský hlas, možno sa zaradí k tým farebným povzbudzovateľom vo vedľajšom kupé. V Olomouci je kultúrny festival. Asi sa vybrali mátať do tamojších ulíc. Výluka v Hustopečoch po februárovej havárii na leto zmizla (vráti sa na jeseň), vlaky chodia 50km/h. Každopádne benzén bude ešte dlho strašiť v okolitej pôde, či skôr vode. Dôkazom toho bol i týpek v bielej spermiovke a dýchacej maske merajúci koncentráciu. Tichí blázni, chatári i cyklisti v okolí Štěrkáču si vody v rybníku a cyklocesty mesiace neužijú. V Lipníku zostaneme stáť dobrých 10min. Trať je tu jednokoľajná. Len čo sa kdesi za Přerovom rozbehneme, prudko brzdíme na Olomouckom hlavním nádraží. Vlak nás aj s čudákmi a ukrajinskými sockami vyklopí na perón. 

Trek pred industriálnou plastikou "Klid" (L.Sabo, 2024) predstavujúcou súradný systém.

    Štartujeme od fontánky pri regionálnom centre po ulici Kosmonautu pekným cyklochodníkom až k rieke Morava. Popri Šantovke a nejakej trati obídeme riečny prah a ocitneme sa o5 pri Morave. No nie na dlho a pred mostom U Dětského domova zabočíme doprava na Nové Sady. Minieme aj stánok s občerstvením. Veru by sa nám niečo sladké zišlo, ale pozrieme cestou. Pomerne novým sídliskom na periférii Olomouca prekľučkujeme k jazeru Hamrys v štvrti Slavotín a sme za mestom. 

Z bývalej skládky - oddychová zóna. Kaprodrom na rybníku Hamrys.

    Popod diaľnicu smerujeme na juh k dedinke Kožušany. Smerovník nás ťahá doprava na poľnú cestu. Tuším som prechválil krásne asfaltové cyklochodníky a drncáme po poľnej ceste až do Blatca. Cyklochodník pokračuje ďalej po panelke s tokom Moravy, no my sme sa vo vlaku rozhodli urobiť si zachádzku do neďalekého mestečka Prostějov. Nemalo by to byť viac ako 17km navyše. 

    Peknou rovnou vedľajšou cestou pokračujeme do Vrbátok. Pred sebou vidím menšie kopce a za nimi, v údolí, bude mesto. Čaká nás teda stúpanie. Nie je však nejaké hrozné, skôr dlhé. A po rozbitej ceste. Nejde po nej veľa áut, preto sa držím viac v strede vozovky. Potom už len zletíme do Vrahovic, čo je mestská štvrť Prostějova. Pôvod mena Vrahovice je buď od Vrah, čo znamenalo nepriateľ, ale vylúčiť sa nedá ani starobylé vrah=vyvýšenina.

Aby sa cyklisti nerozbiehali na rovinke.

    Dám sa zlákať šípkou a odbočím doprava. Keď miniem tabuľu koniec Prostějova, viem, že je zle a nejdeme do centra. Otočíme sa a pokračujeme popri kostole sv. Bartolměja do mesta. Prekračujeme rieky so zábavnými názvami - Romže (z nemeckého "runse" = stoka), či Hloučela. Upúta nás stará priemyselná zóna U věžiček. Nebyť stupidných reklám, aj by stáli budovy za foto. Pred nami je radničná veža a zakrátko sme na námestí T.G.Masaryka. Ako inak by sa hlavné námestia mali volať?

Veža radnice je na budove asymetricky, pretože sa nepodarilo odkúpiť budovu vpravo.

    Tatíčkova socha je hneď pri radnici aj s lipou. Bicykle nám postráži bronzový Jiří Wolker sediaci na lavičke. Je sobota a znova sa motáme pri svadobčanoch. Do veže v radnici sa nedostaneme. Preto si len obzrieme malý zámoček a vraciame sa.

Prostějovský zámok s jedným z najkrajších vstupných portálov.

    Na námestí E.Husserla zbadáme vo výklade pizzu. Preto zastavujeme a v pomerne novom lokáli Casa Mia si každý kúpime kúsok. Vežové hodiny na kostole Povýšení kříže odbijú zrovna poludnie. Výzdobou námestia sú aj kondómy na smetiaku. Potom už len valíme po slnkom rozpálenej ceste cez Kralice na Hané a Klopotovice pokračujeme na rázcestie pred Věrovanmi. 

     V diaľke vidím vežičku tovačovského zámku. Mrknem do navigácie, no do Tovačova zatiaľ nezabočíme. Hoci sme si mohli urobiť 100-200m zachádzku k pamätníku prusko-rakúskej bitky. Ideme doľava k Věrovanom. Do Tovačova sa prejdeme krížom cez veľké rybníky. Cyklochodník Moravskej stezky vedie priamo cez najväčší z nich-Hradecký. Napojíme sa tak na cestu, po ktorej by sme šli z Olomouca. Poľná cesta na vnútornej hrádzi by nebola zlá, nebyť porozhadzovaného stavebného odpadu. 

Hradecký rybník je pri Tovačove od stredoveku.

    Stretneme troch týpkov, ktorí šliapu od Hanušovíc až po Veselí. Poprajeme si šťastnú cestu, na ktorej sa ešte stretneme. Nikdy ich už neuvidíme. My totiž ideme k zámku Tovačov (viac menej navigačným omylom). A zasa je nádvorie plné svadobčanov. Haluz je rumpál uprostred trávnatej priekopy. Kedysi v nej bola asi voda. I do veže ma láka ísť, ale o tretej popoludní začínam byť nesvoj, či stihneme doraziť do Veselí včas. Nemám potuchy, koľko km nám zostáva. Vyzerá, že niečo pod 80. Z Veselí nám o siedmej ide posledný vlak. Inak nocujeme na stanici alebo v zámockom parku. Preto len kúpim pohľadnice a padáme s trúbiacimi autami ozdobenými stuhami preč.

Zámok Tovačov je mix rôznych slohov. Impozatná je 96m vysoká "Spanilá věž".

    Pokračujeme dolu na Eurovelo 4. Malú zachádzku si spravíme pred Troubkami, kde končí púť rieka Bečva. Zrovna sa v nej nejakí cyklisti kúpu. Prišli sem z Uh. Hradišťa a otáčajú sa domov. Dozvedáme sa, že ľudia celkom bežne otravujú Bečvu. Naposledy v r.2020 firma Energoaqua. Odsúdený nebol nikto... Preto v jej okolí nie sú rybári, nie je život. Podobne vyšumí aj havária cisterien v Hustopeči. Za nami dofrčí starší pán na horskom bicykli. Rovnako ako my šliape z Olomouca, no skončí pp. v Brne. Na bicykli má pripevnený spacák nachystaný na bivakovanie, kde ho napadne. 

Pri Tovačove končí svoju púť najväčší prítok Moravy - Bečva (vľavo).

    Pri sútoku je i info tabuľa. Paradoxne nie o povodí, ale Prusko-rakúskej bitke z r. 1866. V Troubkách opúšťame Eurovelo 4 idúcu z Přerova a ideme po cyklostezke Bečva. Za dedinou sa kúsok vrátime k odbočke do lesa, či obory. Cesta taká nijaká, treba dávať pozor na jamy. Uprostred Drásovského lesa končí po 129km cyklostezka Bečva. 

Koniec cyklodiaľnice C1. Kedy bude na Slovensku Vážska cyklodiaľnica?

    Až na pramene Bečvy sme prešli prvú cyklodiaľnicu v ČR celú. Ďalej už pokračuje ako medzinárodná Eurovelo 4. V tieni stromov sa ide príjemne. Ten však v Zářičí končí a ideme po bežnej komunikácii s autami až do Chropyně. V dedine je malý zámoček a dokonca otvorený.

 

Prechod medzi renesanciou a barokom (manierizmus) predstavuje málo známy zámok zo 17.st.

    Vezmem pohľadnicu, pár foto a pokračujeme do Kroměříža. Rozsiahla zbierka zbraní (3. naj v ČR) z 30 ročnej vojny (1618-1648) musí počkať. Značka upozorňuje na slepú ulicu kvôli rekonštrukcii cesty, ale bicykle v pohode prejdú. Ani by som sa 3km nevracal. Rieka Morava sa znova pripojí k našej ceste. V meste prejdeme cez visutú lávku na druhú stranu a popri letisku cez Trávnické zahrady vyjdeme na val. Už vidieť teplárenské komíny v Otrokoviciach. 

V Kroměříži máme za sebou polovicu trasy.

    Pred Kvasicami prejdeme na druhú stranu rieky a do cesty sa nám postaví zátarasa. Chalanisko vysvetľuje, že kvôli triatlonu je uzávera cyklochodníka. Môžeme ho obísť po hlavnej ceste alebo cez Kvasice. Volím cestu cez Kvasice. Nie je to až taká veľká obchádzka. Za malou elektrárňou Bělov sa znova vrátime k Morave. Vidíme unavených bežcov Moravianman na hrádzi. Súťažia trojčlenné tímy 4km plávanie, maratón a 180km na bicykli. No ďakujem pekne. My sa už tešíme na kofolu v bufete Dámyapánové. V Otrokovicích sa uzatvára jeden kruh. Pred dvoma rokmi sme z prístavu štartovali na Baťák II. 

Cez centrum Otrokovíc popri riečke Dřevnice.

    Ku kofole, či Birellu kúpim tradične párok v rožku. Čaká nás vyše 40km a je takmer pol piatej. Preto len logneme polliter do seba a šliapeme ďalej. Ďalšia, už plánovaná obchádzka je vyhnutie sa stavbe diaľnice. Cez to všetko vyzerá, že sa dá popod diaľnicu prejsť a niektorí pumpičkári to risknú. My nemáme čas na experimenty a spravíme si okružnú jazdu "Baťovanmi". Je neuveriteľné, že zasa stojíme na železničnom priecestí a púšťame Regioshark zo Zlína. Aby sme nezabudli, kde sme alebo vlak chodí každých 5min.? To nenaplánuješ. 

Napajedla.

    Známou cestou popri kanáli s lodičkami šliapeme do Starého Mesta. Nejdeme cez Hradište, ale pokračujeme na Kostelany nad Moravou. Je to síce o kilometer dlhšia trasa, no krajšia. Prekročíme rieku a ponoríme sa do tieňa Kostelanského lesa. Za ním je Moravské more. Ani ceduľa Zákaz koupaní nebráni ľuďom vojsť do vody. A ešte provokatívne priamo pod tabuľkou. V Ostrožskej Novej Vsi sa napájame na známu Eurovelo 4 a pokračujeme na juh. Zostal nám neprebádaný kúsok trasy z Uherského Ostrohu do Veselí. Zaujímavý je zdvíhacím mostom cez hať.

    Popri slnečných kolektoroch sa ocitneme v štvrti Milokošť a sme prakticky vo Veselí. Ani som netušil, aké dlhé mesto je. Cez lávku prekračujeme Moravu a parkom šliapeme na stanicu. Po vyše 130km niečo po pol siedmej vypínam navigáciu. Počet najazdených kilometrov ma prekvapil, pretože nemal byť viac ako 116-117km. Dali by sme si kofču, ale ako na väčšine staníc v malých mestách, skapal pes. Sušíme huby. Lístky si kúpim až vo vlaku. Pred siedmou dofičí moderná jednotka prezývaná kvôli krabicovému vzhľadu Tetrapak. Podobne ako v Bratislavskej MHD aj Arriva má vo vlaku automat na lístky. Platím bankomatovou kartou. Automat mi nevydá žiadny lístok. Sprievodca jednoducho načíta moju bankomatovú kartu a vidí, či som zaplatil. Pre nás novinka, ale veľmi dobrý systém. 

   Po necelej hodinke sme jednou nohou doma. Vlak zvláda cestu až po Myjavu. Super spojenie funguje prvý krát tento rok až po Hodonín. Už mi to v hlave šrotuje, ako sa dostať do Břeclavi a odtiaľ si prejsť lednicko valtický areál. Dnes mám trocha obavy, keďže sú folklórne slávnosti, či nebude plnka. Našťastie je väčšina ľudí pohodlná a volí auto. Šukafón mešká. Kolimahy uložíme v strede vlaku do harmoniky. Nie je možné ich zavesiť na príliš ohnutý hák. Tak sa natriasame na koľajách až do mesta. Po dvoch hodinách vo vlakoch sme doma.

Cesta, berúc teraz do úvahy i C1, je až na krátke úseky väčšinou po asfaltovom povrchu. Mimo rušných ciest. Zámočkov máme na tento rok dosť, aj keď väčšinu len z exteriéru. Zaujímavé, že múch bolo minimum.