Športový deň

Po rokoch nový šéf usporiadal športový deň pre rodiny zamestnancov. Počasie tentoraz vyšlo, nie ako naposledy, keď neúnavne lialo. Teraz bola neúnavná horúčava. Bolo to narýchlo zorganizované, preto sa uskutočnil v piatok poobede, ale zase prišli aj ľudia, ktorí cestujú o tomto čase domov. Rodinku som si vyzdvihol na stanici, márne som hľadal kočiar. Dostihol som ich až na parkovisku. Pri jazere sme boli o chvíľu. Okolie sa zmenilo. Kde sú časy, keď som tam trávil cez prázdniny každý deň. Majitelia pláží sa snažia prilákať ľudí. Hoci z tobogánu straší už len konštrukcia, pribudli záchody, bar, nové montované domčeky. Bojujú proti riasam v jazere. Ostnatým drôtom ich pravidelne vyťahujú. Pripadá mi to ako boj s veternými mlynmi. Čo ostalo z čias boľševika nezmenené je budova reštaurácie na začiatku areálu. Popri nej sme prešli k baru s menom Barbara. Ešte pred vstupom naše baby odchytili animátorky a zapojili do súťaží. Najprv streľba lukom, potom hádzanie šípok, zhadzovanie plechoviek. Staršia iba ťukla do konzervy, mladšia mala presnejšiu mušku. Potom sa spoločne plavili kartónovou loďou cez prekážky. Skok a podliezanie prekážok. Tu sa mladšia dcérka vynašla, a čo nepodliezla si podvihla. Vynašla sa aj pri poslednej disciplíne, lovenie rybičiek. Tam si jednoducho špagát udice pritiahla tak, aby sa jej nekýval. Neskôr si všetky detičky prevzali diplomy za účasť. Naše baby museli ísť spoločne. Na vysunutom pracovisku sekretárky som nás zaregistroval, prevzal kupóny na občerstvenie a už sme aj areál opustili a šli na pláž. Najviac sa tešili na kúpanie, takže sme to nemohli vynechať. Riasová voda veľmi nelákala, ale okolie bolo ako tak vyčistené a voda teplá. Kto by odolal po studenom Váhu? Len moja manželka, tej sa aj tých 24-25°C videlo málo. Obďaleč sa opaľovali "nahacinky", kde mnohí chlapi sa ešte v noci museli z toho odkopávať. So mnou drahá vypiekla, lebo ja som veru nemal čas sa obzerať. Dával som pozor na malé. Po hodinke sme mali toho dosť a presunuli sa s5 k okoliu baru. Dali sme si každý nanuk. Jeden sa mi doslova roztiekol v rukách. Baby odišli na nafukovací hrad, tak som mohol hodiť krátku reč s kolegami a "pokukať" ich ratolesti. Ani som nevedel, že mladšia si vykĺbila rameno. Mama jej ho chladnokrvne nasadila nas5. A "jeli" sme ďalej. Nasledovali tance pre deti. Animátorka predtancovala. Naše baby sa akosi okúňali a držali sa v úzadí. Na záver nechýbala na každejpártyprítomná mašinka. Odstál som si radu na detskú " cigánsku" a kofolu. A zase na nafukovací hrad, čarbanice na tvár. Výzva na preťahovanie nikoho nepritiahla, iba naše malé a animátorky medzi sebou. Obria nafukovacia šmýkačka bola iba pre nás. Ťažko to išlo s holými nohami. Po siedmej hodine sme sa pomaly pobrali domov. Bolo to skvelé popoludnie, najmä pre deti. Staršia sa už aj pýtala, kedy bude ďalší taký deň. Hej, bolo by fajn sa takto stretnúť aj každý týždeň.