Maľovanie bytu

Dobrá správa pre návštevy! Po 7 rokoch sa môžu tešiť na nový "wallfit" našeho bytu.
Rodinná rada rozhodla po novom roku, že je načase vymaľovať a opraviť steny,
ktoré boli časovanou bombou. Termín bol určený hneď po Veľkej noci, kedy už bude teplo. Zima však opúšťala naše končiny pozvoľna, ale už sme to nemenili. Vypratávať sme začali už v nedeľu a
šachy s nábytkom hrali na Veľkonočný pondelok. Mat dostala tentoraz detská izba. Tá sa nemaľovala. Deti si po vyšibaní odviezol dedo. Pozakrývané sme to mali mikroténovou fóliou rýchlo, na zem som doniesol kartónovú rolku, ktorú mi šéf s ťažkým srdcom podpisoval.
Zbytočne sme sa naťahovali s krycou páskou. Jednak nedržala a gebroši si nalepili vlastnú.
Večer sme ešte stihli ochutnať švagrovu tortu - Homera Simpsona. V utorok ráno prišiel
gebroš aj s pomocníkom. Ukázali sme, čo chceme spraviť a pustili sa do práce. Drahá
ich chodila každý deň kontrolovať. A dobre robila, pretože sa raz netrafili do
odtieňa. Spálňa je oranžová a oranžovejšia, obývačka hnedá a hnedšia, ostatné miestnosti belšie ako
biela. Gebrošovi začalo horieť pod pätami, lebo mu pomocník na jeden deň vypadol. Musel makať
a je to vidieť na detailoch, ktoré nie sú celkom dotiahnuté. Cez to všetko v piatok oznámil hotovo.
Pokiaľ nedostali peniaze dokonca i upratovali. Po zhrábnutí 720 Eur sa vyparili ako para nad hrncom.
Žena si vybrala kovové garniže za 60Eur a v rovnakej sume tapetu. Len som prevrátil oči, ale
budeme "in". Na druhý deň sme aj zariadenie na vešanie záclon namontovali. Celý víkend
sme čistili a čistili, leštili, presúvali, zapájali, vešali, lepili a ochkali nad boľavámi rukami.
V Lidl sme kúpili oranžový odmasťovač W4. Neviem, čo je to za karbonizovaný koksohydrát, ale zliezla s ním storočná špina. Diabolská konzistencia len za 1.30Eur. V nedeľu nám prišli ratolesti, to
sme mali už detskú ako tak uvoľnenú. S ich prítomnosťou sa pomaly zase začal vyčistený byt
dostávať do svojho "štandardu čistoty". Počas týždňa sme ukladali tisícky serepetičiek, kníh a blbostí.
Niektoré sa aspoň vytriedili.
Celý ten čas sme žili u svokry. Prvú noc nám veľkoryso ponúkli svoju spálňu. Lenže nepovedali o posteli s hlučnosťou 1000 decibelov. Babka si dá štuple do uší a má postarané. Okrem toho nám kradlo spánok teplo a neúnavne tikajúce hodinky. Nad ránom som sa mátožne domotal na pohovku do obývačky. Zvuk štartujúceho autobusa bola pre moje uši nebeská hudba oproti posteliam.
V ďalšie dni sme už spali, chvála švagrovi, v detskej. Tam som si dal podhlavník, z ktorého ma bolel krk. Inak sme mali plnú penziu, ktorú využívali snáď len deti. Pre babku to bolo únavné obdobie
a teraz relaxuje na "fasabuku".
Čaká nás ešte tapetovanie. Po ťažko  nadobudnutej skúsenosti s lepením fólie na skrinku, si na to trúfame sami. Pat a Mat bude o5 v akcii.