Jean od Floretty
Dvojdielna dráma z r. 1986 režiséra C. Berri. Úvod je iný ako v knihe. Film to má jednoduchšie pretože nemusí opisovať dedinu, prírodu, postavy. Vynechaný je podrobnejší život sedliaka Pigue-Bouffigue a ako zabil pytliaka. Vo filme je len sedliakova smrť. I tá je urýchlená. Nezomrel hneď pri páde zo stromu, ale neskôr. I tak má film takmer 2h. Taktiež tam nie je zachytený život a smrť drevorubača Giussepeho z Plantiere. Film začína príchodom Ugolina z vojny a hned začne pestovať karafiáty. Do hrbáča Jeana vo filme nehodia guľu, ale šmaria ju iba pri nohy a oprskajú ho blatom. Ugolino uteká v čase sucha pred hrbáčom (aby mu nemusel požičať mulu) na pár týždnov a vôbec sa s ním nestretne. Kdežto vo filme sa stretávajú a on odchádza pomáhať iba neďaleko, susedom.
Manon od pramenov
Matka dospievajcej Manon po smrti Jeana stratila zmysel života len sa motala po okolí a pospevovala si. Do opery ju Victor zatiahol až na konci knihy. Vo filme od začiatku spieva menšie role v operách a volá dcéru k sebe. Victor sa anonymne vo filme mihne len pri svadbe. Na svadbe jej nespievala mama, ale zbor z opery. V knihe Manon nepredáva Ugolinove lapené vtáky. Knižne sa do jaskyne nezatúla koza, ale pes. Tu je asi najmarkantnejší rozdiel film-kniha. Otvor je uzučký, že ho Manon musí zväčšiť. Učitel sa v nom dokonca zasekne. Vynechaná je scéna ako Manon vodí inžiniera po prameňoch a len tak tak obídu ten, ktorý ona objavila a ktorý pomstychtivo upchala. Vo filme sa nedozvieme, čo sa narodilo Manon. Bol to chlapec Jean po dedovi. Vo filme je vymyslený Cézarov hrebeň, čoby jediná pamiatka na Florette.
Ďalší film New Brand World film som nenašiel v českom alebo slovenskom dabingu. U nás je preto málo známy. Povedal by som však, že ide o kultový román A.Huxlyho. U nás je kniha známa pod menom Koniec civilizácie. Režisér L.Libman sa podujal ho v r.1998 priniesť na plátna kín. Je to volná kompozícia oproti knihe a dosť sa odlišuje. Myšlienka, či odkaz diela zostáva rovnaký. Dej je len zasadený do súčasnosti. Preto nebudem popisovať, čo je iné. Na wikipédií sa to dá napokon nájsť.
Oscarový film slávneho románu M.Puza Krstný otec sfilmoval v r.1972 nemenej slávny F.Coppola. Úvodná scéna na súde vynechaná, film začína ako je Bonassera u krstného.Viacero drobných, nepodstatných scén je vo filme vynechaných. I tak má takmer 3h.
Johnny Fontano sa zdá vo filme oveľa starší ako v knihe. V knihe má 35.Johnny na knižnej svadbe nespieva krásnu romantickú baladu, ale neslušnú ľudovú pieseň.Luca Brassiho nepribije Tattaglia nožom o stôl. V knihe sa takmer pobijú, keď zo zadu ho uškrtí tretí.
Američania na džípe v knihe neprechádzajú popri Michaelovi a jeho gorilách, keď je v Taliansku.Carlo bije v knihe svoju ženu Connie rukou, kdežo vo filme tasí remeň.
Scéna, keď zabijú Sonnyho sa v knihe odohráva večer za tmy len s pár chlapmi, vo filme za svetla s celou tlupou. Neroztrieľajú ho samopalmi, ale pištolami v knihe.
Pamätná reč Vita na stretnutí s ostanými mafiánmi nevyznie vo filme tak ohnivo. Ani sa tam neobjaví známe Cosa nostra.
Vito Corleone vo filme zomiera hneď. V knihe zomrie v náručí Michaela s vetou "Život je krásny."
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára