Film Pán múch z r.1990 režiséra H.Hook-a si zobral z knihy iba kostru. Povedal by som, že je to voľný námet. Film je vsadený do rokov jeho výroby, kniha tiež. No tá bola napísaná v päťdesiatich rokoch. Tam je prvá odlišnosť. Už i začiatok je iný, keď vlečú chlapci pilota. V knihe to vôbec nie je. Tobôž jeho ďalšie prežívanie a napokon smrť. Neviem prečo režisér zamenil vlasy hl.hrdinov. Ralph je tmavý (v knihe svetlý) a Jack naopak. Schválnosť? Chalani sú američania, kdežto v knihe angličania. Režisér nechal na divákovi dumať, kto je vlastne pán múch. Kniha je v tomto smere priamočiarejšia. Film je taký slabý odvar knihy a neostojí príliš za vzhliadnutie.
Opakom je Pahorok režiséra S.Lumet z r.1965. Získané ocenenia sú skutočne zaslúžené.
Jeden z mála filmov, ktorý sa drží knižnej predlohy. Dokonca čerpá aj z jej pokračovania (večerné cvičenie št.rotmajstra Wilsona na pahorku, či výdaj stravy v pokluse) a prebral výroky knižných postáv. Jediné, čo je vymyslené je meno černocha Jacko King. V knihe sa volá Bokumbo. Režisér chcel pravdepodobne vyjadriť niečo ako poctu M.L.Kingovi alebo je to jeho forma ospravedlnenia ako sa z černochmi zaobchádzalo. Záver je vo filme zahlmený a divák sa nedozvie ako skončil strážnik Williams. V knihe je jasné, že ho utĺkli na smrť. Viac ani nie je čo porovnávať, keďže sú obe diela prakticky rovnocenné.
Autor hororov a kozmického teroru J.P. Lovecraft by si podľa mňa zaslúžil viac pozornosti producentov a režisérov. Zdá sa však, že spoločnosť HPLHS Picture sa podujala na spracovanie Lovecraftových diel. V r.2005 to bolo Volanie Cthulhu a iba v r.2011 bola natočená druhá jeho poviedka Šepot ve tmě (v slovenskom preklade zatiaľ nevyšla) pod taktovkou S.Branney-ho. Atmosféru 30.-tych rokov min. storočia umocňuje čierno-biely film. Tu mal autor skôr opačný problém ako zvyčajne. Z krátkej 45 stranovej poviedky urobiť celovečernú snímku. Preto je tam dej rozvíjaný až za hranice pôvodného. Kopa vecí popridávaná. Kniha v podstate končí asi v polovici filmu, keď Albert Wilmarth odhalí zmenenú identitu vedca H. Akeley-ho a ujde na aute. Film pokračuje voľne ďalej až po smrť Alberta. V knihe naopak, on rozpráva dej. Opominiem teda tú časť úplne vymyslenú a porovnám len knižnú. Oproti knihe je vymyslené dievča Hannah, nazeranie Alberta z vonku (v knihe iba počúval hlasy z izby). Sošku neniesol Henryho syn, ale poštár ako aj fotky a pozvanie. Tiež postáv vo filme vystupuje akosi veľa. Albertov kolega, farmári. Na fotkách, ktoré poslal Akeley Albertovi nikto nič nezbadal, hoci vedeli ako na
to. Vo filme je to dotiahnuté a viac ľudí tam cez akýsi binokulár uvidí kreatúru. V knihe votrelcov Albert nikdy nevidel. U nás sa do kín myslím ani nedostal. Vo filme nie sú žiadne horibilné efekty, veď snaha je navodiť atmosféru začiatku 20. st. Preto si nájde menej priaznivcov asi len
v radách lovecraftistov.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára