Príbehy

Príbehy, ktoré napísal život za jeden mesiac. Veď ako inak.
Príbeh prvý. Začalo to nevinne, keď trónil na porcelánovej mise. Telefonát. Svokra, skoro ráno. Čo len môže chcieť? "Prídi hneď, s dedkom je zle." povedala ustráchaným hlasom. Takže ani nedokončil začaté a sadal rýchlo do auta. Upršané ráno, akoby aj to počasie podporovalo chmúrnu náladu. Svokra už dva dni bolí v hrudnom koši. Bol na služobnej ceste, nechcel tam robiť starosti. Čakal už zbalený. Nemohol spať. Ešte si spravil DPH a  preparkoval auto. Išli na pohotovosť. Podozrenie na infrakt srdca, no môže to byť aj chrbtica. Tlak je predsa normálny 120/80. Predsa len nádej na "lepšiu" diagnózu? Odtiaľ ho na vozíku odlačili do ambulancie internistu. Podozrenie na infarkt sa potvrdilo. Akútny prípad, okamžitý prevoz rýchlou sanitou do kardiocentra v inom meste. "Ahoj, sľúb mi, že sa vrátiš." rozlúčila sa s ním. Sľúbil, slovo dodržal. Išla za ním pri prevoze. Rozhodili sa siete známostí. Brat pozná doktora, ten zas toho a toho. Prišiel aj syn, ktorý blízko býva. Slzy, keď je človeku ťažko. Do obeda bol operovaný. Dali stent, dokonca dva. Poškodenie srdiečka na 40%. Ak by šiel hneď do dvoch hodín, život by šiel ďalej. Lenže v Taliansku? Nechcel robiť problémy aj keď poistku mal. Zázrak, že prežil. Niekoľko dní si pobudol v nemocnici. Váhali, či ho pustiť. Krvná zrazenina robí starosti. Nechce zmiznúť. Včeličky pichajú túto jar veľa a všade. Je už doma, ale únava sa dostaví rýchlo. Robotu, ktorá ho baví zavesí na klinec.
Príbeh druhý.
Teplý májový večer a sviatok práce. Zaľúbené srdcia sa rozbúchajú, no jedno, jedno dotĺklo. Hoci je nezvykle teplo na máj, na internom je príliš horúco a príliš veľa práce. Majú zástavu. Vyčerpané srdiečko nevládze bojovať. Od začiatku to bola zlá diagnóza. Koľko už takých bolo. Lieči sa nikto nevie načo ani lekári, ale lieky pchajú. Keď zistia príčinu, je už aj tak neskoro. Čachrovanie so zdravím, či s liekmi zanechalo trvalé poškodenie srdca. Čaká sa na transplantáciu, ale poradovník je dlhý. Vyšetrenia, často strieda nemocnicné lôžko za domácu kanapu. Z domu ani nevychádza. Nemôže, nevládze. O5 zázrak, že ešte žije. Nádej sa však stráca. Z kardiocentra ho privezú bližšie k domovu, k svojim. Všetci vedia, že je koniec. Chodia ho navštevovať, až príde tá posledná návšteva. Rozlúčia sa. Vedeli to. Pripravení na smrt však nikdy nie sú.
Príbeh tretí.
Je krásny, slnečný piatok. Každý už myslí na víkend. Robia si plány. Opekačka, výlet s deťmi. Len tak vypadnúť zo zavretého bytu. V robote tlačí hodiny. No tie sa náhle zastavia s príchodom telefonátu. So ženou je zle. Prišlo jej nevoľno, vidí hmlu, hlasy počuje akoby pod vodou. Našťastie je mama nablízku. Mama je vždy nablízku. Ľahne si, ale neprechádza to. Nekontorlovateľne sa roztrasie. Nevedia, čo s ňou, preto volajú záchranku. Je tu hneď. Rozruch v baráku. Muža dovezie z roboty jej otec. Lebo iba on môže ísť tam. Uteká teda do nemocnice. Nič nevedia, čaká sa na výsledky. Leží a tečie do nej intravenózne roztok. Dovolia mu povedať jej Ahoj. "Čakajte", je odpoveď sestričky, "za hodinu budú výsledky". Z hodiny sa stanú 2, potom 3 nervózne hodiny. Nakoniec o5 zasahuje mama. Ide sa spýtať. Dcéru si chvalabohu privezie ešte v ten večer domov.  Bola unavená, deti jej berú sily vo dne, v noci. Vyšetrenie u obvodáka dopadne nad očakávanie dobre. Možno bude treba len nejaké vitamíny.