Akurát som dojedol kolekcie a salónky z Vianoc a začínam zajačikov a barančekov, čo ostali z Veľkej noci.
Ukrižovanie pána máme teda za sebou. Počasie nebolo bohvieaké, na smrť spasiteľa sa nehodí byť pekne a teplo. Absolvovali sme povinné návštevy svokry, ktorá sa dala na pečenie tort, a tak sme koštovali už 4. behom mesiaca. O marcipáne sa mi sníva. A potom ešte u našich. Tam sme bojovali s kŕmením mladšej. V kočiari to nedala. Náprava bola behom týždňa a naši majú stoličku.
V šibačkový deň sa staršia nevedela dočkať, kedy ju vyšibem. Čakala aj suseda a kamoša ešte z bábätkovského veku. Všetci len tak decentne, ale našej 14 mesačnej to stačilo na plač.
Viac menej povinne som mal deň voľna, ktorý sme využili na návštevu aquaparku. Staršiu by sme radi videli plahočiť sa viac a naučiť plávať. No akosi sa bojí, keď ju zaleje voda.
Malá pokazila výťah. Strčila kolobežku medzi dvere a výťah a bolo to. Odpálila nejaký senzor. Výťah síce fungoval ako tak, ale na našom poschodí nie. Váhali sme to oznámiť domovníkovi, keď sme videli, že ide. Nakoniec sa tak stalo, ale bez udania vinníka. Domovník to zvalil na tučného suseda. Kolobežku som tiež musel ponaprávať. Nový pracovný týždeň som začal dramaticky, keď nám pri robote odpadlo predné koleso z auta. Našťastie v malej rýchlosti. Počas dňa to kolegovi ako tak opravili, ale auto nad 50km/h vibrovalo. Preto ho odstavil a do týždňa predal cigánovi za 500Eur. V krátkom týždni nás zachvátila zase choroba. Kašeľ, nádcha, upchatí ako hajzlová rúra. Obaja sme teda navštívili lekára. Deti sa držia, my sme na ATB.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára