Naše baby oslávili nedávno narodeniny. Oslavu mali spoločnú. Mali sme toľko jedla, že aj výslužky sme porobili a aj tak sme to to týždeň jedli. Jedna dostala od nás autosedačku (s ktorej uchytením som maturoval), druhá škrečka. Ten má, ako sme predpokladali, štyri svety u nás. Jedna mu trieska po klietke, druhá pchá prsty dovnútra. Raz spal tak vykotený, až sme si mysleli, že zinfarktoval. Jeho čas je v noci. V koliesku hučí, že sa telka nedá pozerať.
Mladšia dcérka za posledné týždne dosť pokročila.
Začala sama chodiť, aj keď spraví len 10 krokov. Každým dňom sa však zlepšuje. Trocha nám robí starosti ako nakračuje. Uvidíme, čo povie neurológ. Pokroky robí najmä po psychickej stránke. Poslúcha ako opička na ľahni, sadni, poď sem. Ťažšie je ju naučiť na nočník. Potvorka, vie, čo od nej chceme, ale neurobí to. Príjemnejšie je jej zaliezť do kúta tam dokončiť začaté. Slovník sa obohacuje o slovíčka taj (čaj), mňa (jesť). Konečne pekne hovorí i mama.Sestričku už tiež volá. Pomaly sa učí hranice, čo smie a čo nie. Ako rada ich prekračuje a provokuje. Vie byť už nebezpečná, musíme byť stále pri nej. Zlatá je, keď sa bozkáva. U známych zo školky si našla seberovného frajera. čo nás ale udivilo bolo, keď v materskom centre našla hračku v podobe starého telefónu. Normálne si dala k uchu slúchadlo a stláčala tlačítka ako keby telefonovala! Odkiaľ to vzala? Veď máme už mobily, nemala to odkiaľ vidieť. Žeby táto informácia bola zakódovaná v génoch? Zrovna aj ako telefonovať? Prisám zemi malí špunti vedia teda prekvapiť.
Staršia dcérka absolvovala dva karnevaly. Bola za myšku Minnie. Jeden v škôlke už od skorého rána a druhý v materskom centre už v pôstnom období. Na tom druhom som bol aj ja. Za symbolické vstupné sa tam decká vyjašili, mali tortu a tvorivé dielničky. Udržať pozornosť našej malej je nemožné. A odfotiť ju s kamoškou dalo tiež veľa úsilia. Takmer celý prázdninový týždeň strávila u babky. Jednu noc neplánovane, keď nám pred domom prasklo potrubie a v obave o pitnú vodu sme ju u babky nechali noc navyše. Potom bol ťažší nástup do školky. Bola urevaná a
neposlúchala. Mama je nešťastná z každodenne špinavej bundy. Vymyslela si zaháňať pred spaním strašidlá rozprašovačom vody. Pripomína to vysvetenie. Snehu sme si túto zimu neužili. Sánkovať sme sa boli len v blízkom parčíku zo 3x. Tešíme sa na nastávajúcu jar, kedy už budeme mobilnejší a aj s najmenšou môžeme viac chodiť.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára