Mladšia dcérka už asi mesiac lozí. Má taký svojský štýl lezenia v akomsi polosede.
Na jednej nohe sa odráža a druhú dáva pod seba. Lezie tak iba na dlážke. na koberci normálne na štyroch. Ide tak rýchlejšie a nešmýka sa. Cvičiteľke sa to nepáči, ale doktorka povedala, aby sme to neriešili. S oporou sa postaví a posledné dni urobí aj kroky. Takže nastalo obdobie pádov. Chodítko nemá veľmi rada.
Rozväzuje sa jej jazyk. Už vie povedať toto, tato, buu (buch), baba (bábika), nna, papa (papuča), avo (pes). Sprvu vedela ukázať iba ťapušky, teraz už aj oči na bábike, varila myšička a pustiť si hracie hračky, ukázať moja (potvora len sebe). napodobňuje čoraz viac. Mamina stále kojí, i keď prichádza o zuby. Nemá tú vôľu to skončiť, i keď to došlo tak ďaleko, že kvôli zápalu zubov má antibiotiká, a teda bude musieť asi prestať. Jedák je to slušný, stále čosi svojimi 5 zubmi"žvachle" a je baculatá. Na koho sa podobá, stále nevieme. Už jej hovorím minimama alebo minidedo. Ale začína sa aj hnevať. Na jedálenskej stoličke vymýšľa a priväzujeme ju. Tiež už nie je anjelik. Aj so spaním je to hrôza. Niektoré noci je snáď každú hodinu hore a odpočíva len na mamine. To je k zúfaniu.
Staršia začala po troch týždňoch o5 zarezávať v škôlke. Pokiaľ sa dalo ako tak s ňou vydržať cez sviatky (ku koncu sa už doma nudila), teraz sa ešte zhoršilo jej správanie voči nám.
Možno má pocit, že odcudzenia, nevšímavosti alebo závidí, keď je v škôlke a mama doma s malinkou, možno tam nespáva alebo všetko dokopy. O5 zažíva stres a namiesto plaču vzdoruje, nadáva. Snáď sa to upraví. Vyžaduje si stále pozornosť. Bojí sa tmy. Musíme s ňou chodiť na záchod, byť s ňou v izbe počas hry, kŕmiť. Ako sme si pred rokom mysleli, že sa osamostatní, tak je to teraz horšie. Asi to bude tým ďalším členom v rodine. Ale minulý nedeľu sa už aj sama najedla a pomerne rýchlo. Viac máme teda starostí, paradoxne s tou staršou. Máme aj svetlé chvíľky rodinné. Záleží na uhle pohľadu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára