A bomba tohto leta je bezpochyby naša mladšia dcérka. Už začala bľabotať. Najprv také tlmené zvuky, teraz dáva vyššie tóny. Krásne sa usmieva. Už by sa pomaly aj na bok prevalila, ale bráni jej v tom poštolka. V prvý letný deň sa veru na brucho prevalila, ale to bola holá. Ešte stále musí nosiť širokú plienku, ale veríme že už len zopár dní. Najlepšie si rozumie so sestrou. Jej detská prirodzenosť oproti dospeláckej pretvárke je pre ňu určite impozantnejšia. Všetko pozorne vníma. Musíme ju preto nosiť, aby jej nebodaj niečo neušlo. Už sa aj napína na sedenie. No musí si nejaký ten týždeň počkať. V kočiari a v aute je to o nervy, stále plače. Ťažko príjma mlieko z fľaše, túži po maminom. Opak staršej ratolesti. Staršia prestáva žiarliť, ale o to je zákernejšia. Budí ju krikom v kočiari a raz jej pery natrela púdrom na zadok. Malinkú to potom štípalo, bolo to kriku. Takže ich dve nemožno ani chvíľu nechať samé (nie vždy sa to dá). Ale vie sa s ňou aj pohrať. Posledné večery nechce zaspať sama. Musí prísť mama a posadiť sa pri ňu. Len by sa opovážila odísť pokiaľ nezaspí.
Páči sa mi, že si staršia neuvedomuje hodnotu peňazí. Pre ňu sú skutočné, či hracie jeden papierik. Kiežby si každý uvedomoval túto bezcennú formu platidla.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára