Fandím našim! Tento slogan si dala kolegyňa na firemné chatovanie. Objavila sa aj nástenka s tipmi kolegov. Zatiaľ nikto nejasal... Už mesiac predtým sa z rádií hrnula oficiálna aj neofciálna
hymna šampionátu. Oči sa mi pri jej počutí obracajú ako palacinky. Šľahačku na ne dala Sisa
Sklovská a jej, povedzme, svojrázne podanie štátnej hymny. V úvodnom ceremoniáli ju odkvílila a ešte aj slová skomolila. Odkazuje, že si ju môžeme ísť zaspievať sami. Ona mohla ísť teda zaspievať francúzskym fanúšikom do Krakova, ktorí tam asi márne hľadali Steel arénu. Trapne potom v prezidentskej lóži mávala ručičkami až ju napokon kameraman radšej vystrihol zo záberu. Navyše, minútu ticha za obete zemetrasenia prerušilo sólo opitého fanúšika "Slovenskóó". Ďalší trapas. Po úvodnom buli sa posúvala po hľadisku slovenská vlajka. Najprv naruby ako Raťafák plachta, potom ju otočili síce, ale naopak, no bolo vidieť, že je naša. Korytnačke Magduši ani dve hlavy nevedia tipnúť správny výsledok. Lepšie je na tom medvedík Máša. Ľudia asi potrebujú takúto barličku nádeje. Žeby osud našej reprezntácie bol v ňufáku nejakého krpatého medveďa alebo korytnačky zo Zrudolandie? Netuším, kde ich vyhrabali. Najlepšie vyšiel tip svokrovi. Odniesol si z krčmy metrovú sošku vyrezávaného Jánošíka. Majstrovstvá v hokeji teda začali pre nás s veľkým očakávaním a novým citrónovým pivom. Ako dlho obe vydržia, uvidíme, tipneme. Či už so zvermi alebo nie.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára