2,5 roka našej dcérky

O5 poznamenám niektoré "hefty" našej dvaapolročnej dcérky. Buble do pohára z vodou a tvrdí, že tak chrápe dedo. A ešte pri tom robí "Baaa" (výdych). Videla na obrázku, že pes chytá ryby. Tak vyhlásila, že ten psík si ich potom uvarí. Keď sme ju hnali na nočník tak povedala: "Čo ma ženeš. šak pockaj. Už idem." Toto keď povie také malé dieťa, tak vás to dáva do kolien. Dve-tri noci zaspávala pri pootovrených dverách a zažnutej stolnej lampe. Vraj sa bojí. Vymyslela si už aj uja Masného a ježibaby. Ježibaby bol nápad babky, s ktorou ich počas augustového víkendu vyháňali z domu. Malá tam spala 2 noci. Prvú nemohla, lebo ju rušil akýsi zvuk. Keď zobudila babku a pýtala sa "Co to vrdžoní?". Babka jej povedala, že to dedko chrápe. Hore boli už o pol štvrtej ráno. Druhú noc dedka vyhnali do izby a spala kľudne. V telke sledovala cirkus a popri tom sa váľala po zemi akože robí akrobata. Piatok 13.-teho bola už druhýkrát u holiča. Tento zážitok preniesla tiež domov a s mamou sa hrali na kaderníkov. A povedala mi: "Ani ju nespoznás". Čítala knižku a pri tom si hovorila "Jéziši". S rovesníkom Alxom sú stále veľkí frajeri. Najkrajšie je, keď sa spolu držia za ruky a každý si niečo iné rozpráva. Začína byť panovačná, keď hovorí "Ty ma nechaj!" alebo "Choď prec!". Fakt si musíme dať pozor, čo hovoríme, lebo sa nám to skôr, či neskôr vráti.