Voxhól skúša ďalej

Boli sme minulý víkend na výlete v Bratislave. A smrad nám opäť začal kašlať. Domov sme prišli. No na druhý deň už ledva chytil a aj tak zhasol. To už sme pomaly riešili odťahovku. Našťastie spred domu. Hneď v pondelok sa rozbehol kolotoč telefonátov predjacovi. Skúsil som ho nahodiť a už išiel. Aspoň odtiahnutie sa neriešilo. Dohodli sme sa, že pôjde do Trenčína do autorizovaného servisu. Inak by nám neuznali záruku. Tak voxhól nocoval z útorka na stredu v u MaH Trenčín. Dozvedel som sa, čo je Carpass a kde je. Bez toho ho do servisu nepríjmu. V stredu poobede mi volali, že im vyhodilo chybu spaľovania. Odkiaľ som bral benzín. Povedal som im, že auto dlho stálo. Vraj by to nemalo mať vplyv na kvalitu benzínu. Neskôr pripustili, že áno. Na lietadlách, ktoré stoja len jeden deň sa odkalujú nádrže. U auta mi odporučili kúpiť akési aditívum. Na pumpe som kúpil za vyše 5Eur. Svokor ma zaviezol do Trenčína a potom som už ťahal domov na voxhóle. Trocha sa mi nepáčil prístup servisu ako to rýchlo odbili, ale snáď vedia, čo robia. Prehliadku hradil predajca. Budeme musieť teda ďalej jazdiť a uvidíme. Snáď to skončilo.

Eugenika v práci

Neviem preco na mna čaká každý týždeň (naštastie nie každý deň ako sa hovorí)blbec, ktorý je ochotný mi skaziť náladu. Kolegyňa má o týždeň svadbu a ako je dobrým zvykom kolegovia sa skladajú na dar. Doposiaľ sa skladali pri takýchto príležitostiach všetci. Teraz kolegyňa, ktorá robí zbierku vytipovala "spoľahlivých" ľudí, ktorí bez rečí vysolia prachy na dar. A asi aj viac ako tí druhí. Napísala v e-maily, že to nechce dávať na celé oddelenie, aby nenádavali, že sa musia skladať. Ja teda podla nej patrím medzi tých druhých. Hoci som vždy prispel. Raz som podotkol, že sa skladáme privela a raz som dal menej ako väčšina. Tá bola asi teraz oslovená, odpad vyhodený z komunikácie. No nie tak celkom. Druhá kolegyňa preposlala e-mail ďalším ľuďom. O5 nie celému oddeleniu. Ale radšej nemusela vôbec takéto niečo posielať ďalej. Možno tým znechutí ľudí, že sú takto odseparovaní a prispeje ozaj len vybraná skupina. Nikdy neovplývala dôvtipom (tá prvá) ani prílišnou inteligenciou. Je aj egocentrická, hoci si myslí, že je správňačka. Hovorí sa takým jednoducho, krava. Bohužiaľ nikto jej to nepovie, lebo je šéfova. Možno sa nasrala, keď ju omylom zahrnuli do komunikacie, kde nemala byť. Je to každopádne kruté z jej strany, takto selektovať ľudí. To je eugenika i keď nie doslova, také pekné slovo. Veď kto by chcel prispeje, kto nie, ten nie. Nemám teraz chuť nevinnej kolegyňke-neveste prispievať na dar. Mal by som asi spraviť veľké gesto a pretromfnúť ich dar mojím. Nevesta by však ostala v rozpakoch. Takže budem držať hubu a prispejem, keď prispeli aj mne.

Láska z košíka

Naše malé srdiečko začína normálne myslieť ako dospelák.Výroky ako "Veď si dávam pozov!" alebo "Ani boh ti nevozumie", či "To je sladké ako cecek". chytá od nás. A včera mala "zlomené bruško". Raz v postielke vysvetľovala aj plyšovému zajacovi. Inu dar reči. Stále používa zábavné slovíčka. Ako robí koník: kon, kon. Čmeliakovi povie včeliak. Dosráva sa a nepýta sa. Už ako keby to robila naschvál, aby sme ju potom osprchovali. Horšie je, že už aj klame. povie, že sa nedosrala, ale v skuročnosti naložila ako tartas. A veru je už aj panovačná a robí naschvály. Veru si dobre uvedomuje, čo robí. Včera telefonovala prvý krát s babkou. Teda tak, že len nepočúvala, ale aj odpovedala. Chutná je keď tancuje na nejakú pesničku a rozhadzuje ruky ako keby cukrovala buchty. No akonáhle vytiahnem kameru, prestane. Pri pozeraní knižky si niekedy vyžiada plyšové zvieratko a musíme mu ukazovať obrázky. Volá to "ukázať". S jedením sú spojené nervy už od malička. Je to o niečo lepšie, asi vďaka hroznovému cukru. Vodu pije čoraz viac z pohára. Zmenila frajera. Prvý už chodí do jaslí. S druhým sa vozili v košíku, boli navzájom na návšteve. Je úžasné pozorovať malého človiečika ako sa snaží pochopiť a vysvetlovať.

Voxhól si zvyká a my tiež

Minulú sobotu sme otvorili našu turistickú sezónu výstupom na vrch Vápeč (956m). Auto sme odstavili konča Hornej Poruby. Potom, čo sme nasadli do auta som ho nahodil. Motor sa začal triasť ako práčka, keď je dopoly naložená. No pohli sme sa. Cestou z kopca mi však vyplo úplne zapaľovanie. Rozsvietili sa všetky kontorlky a čo horšie prestalo ísť servoriadenie. Zastavil som teda na voľnom "plácku". Našťastie som nebol v zákrute, lebo pri vypnutom motore by som zamkol volant. Naštartoval som a bezproblémov sme šli ďalej. Polovička bola vystrašená a myslela si, že vyletíme do vzduchu. Ja som to pričítal sebe, že som možno zle naštartoval. No na druhý deň sa situácia opakovala. Studený motor sa začal o5 triasť a rozsvietila sa kontrolka emisií. To som už šípil, že asi bude niečo z motorom. Predebatoval som to z jednými, druhými rodičmi, aj na fóre. Príčin mohlo byť niekoľko. Zmieril som sa s tým, že budem musieť obetovať čas a smrad pôjde na vyšetrenie. V pondelok poobede sme sa vracali od svokrovcov a kontrolka sa už nerozsvietila. Čuduj sa svete. Včera som ho tiež nahodil. Motor ide normálne a kontrolka sa nerozsvietila. Takže žiadna diagnostika a uvidíme, čo sa bude diať. Napadlo ma, či nebol nejaký iný benzín. Trasenie motora sa totiž objavilo potom, čo sa asi minul starý. Tak takéto šoky nám Voxhól pripravil po 400km.

Voxhól mení majiteľa alebo tvrdí chlapi od polície

Naše auto voláme Voxhól podľa jeho výrobcu v Anglicku. A tiež niekedy mu povieme smrad, pretože priznajme si, zasmradzuje životné prostredie, aj keď má motor Ecotec. Ešte v tom týždni, čo sme si ho doviezli domov, som ho bol v piatok zapísať na dopravný inšpektorát. Deň predtým som si kúpil kolky za 66Eur a zo svokrom sa previesť, kde tí policajti vlastne sú. Viac s ním nepôjdem. Horší než autoškola. Stále mi kibicoval do riadenia. Ako autopilot alebo varovný hlas v lietadle. Kedy odbočiť, kedy sa zaradiť atď. Snáď mám toľko rozumu ako jazdiť. Nehovorím, že nemám možno zlé alebo aj nijaké návyky. Ale veď je to moje auto! Popredu som si vypísal žiadosť o prepis, čo sa ukázalo ako dobrá vec. V piatok som pred 5h ráno vstal a pred 5.30h už stepoval pred dverami budovy. Nikde nikoho, tak som šiel dať dolu EČV pomocou príborového nožíka. Prišiel nejaký pán na Peugeot-e 406 a potom som už s ním mrzol pri dverách. Kľudne by mi stačilo prísť na 6h a bol by som 4. Ostrí "hoši" z nočnej hliadky si otvárali dvere brokovnicou. Na dennú šichtu už im stačili 9-ny. Okolo 7h už bola celkom slušná rada ľudí na prepis auta, tak 20. Cigáni si išli kúpiť kolky a strašne sa báli o miesto v rade. Pred 7.30h pani láskavo otvorila premrznutým dvere. Dostal som lístok s číslom jedna. Ani som sa nestačil vyšťať a už sa na obrayovke objavila 1. Išlo so mnou aj číslo dva na prepis. Policajt chcel asi úradovať skôr, no nemali sme ešte obhliadku. Tak sme šli na parkovisko k autám. Svokor mi doniesol autosedačku. Policajt po chvíli prišiel, ale ešte sa vybavoval po telefóne. Zbytočne som otváral kapotu, pretože moje VIN je pri spolujadzcovej sedačke. Potom už na prepis. Polda strúhal formu, samé čo chceš do piče a kurva na kolegov. Trvalo to asi 5min. Nakoniec som postrihal staré značky na stolových nožniciach. Takže prepis auta nič pre nežnejšie pohlavie. Nahodenie značiek a sedačky. Po 8.15h som odchádzal od policajtov. Je dobré si prekopírovať technický preukaz. Ja som prefotil starý aj nový.

Kúpili sme auto

Oteplilo sa a dospeli sme k rozhodnutiu, že je správny čas na kúpu auta. Už od začiatku roka sme sledovali a vyberali. Do úvahy pripadali hatchbacky Opel Astra H, Kia ceed, Ford Focus, Hyundai i30 a VW Golf V. Samozrejme "ojetiny". Po zvážení pre a proti sa do užšieho výberu dostali Astra a Focus. Hoci by som radšej bol za "sída", ale bohužiaľ - cena. V Autopalace sme potom vybrali Astru. Robí tam aj ženin ujo. Snažili sme sa zohnať niekoho, kto sa vyzná v autách, ale nepodarilo sa. Čo to som si prečítal ja. V stredu 17.3. nastali priaznivé okolnosti a šli sme do Bratislavy. Deň predtým som si obehol poisťtovne. A Wustenrot som ešte hľadal doobeda v Bratislave. Na Furdekovej, kde by mala byť centrála sú obytné bloky a maximálne tak knižnica. Šiel som teda na Osuského s krajcom chleba v ruke. Už bol obed.Tam som pri Zrkadlovom háji našiel poisťovňu. Porovnaním mi vyšla naj Kooperatíva. Šiel som potom ešte policajtom pre žiadosť o prepis. Až potom som sa vybral do autobazárov. Sú tam pekne 3 vedľa seba. Omrkol som si najprv MaH, kde bolo Astier najviac. No každá mala škrabanec. Zmieril som sa s tým, že ojazdené auto bez škrabanca nekúpim. A pritom na novú nám stačilo mať o 1000Eur viac. V AAA auto skapal pes. Potom som sa už motal po Autopalace a čakal na ženu. Posedel som si v Hyundai i30 a zamiloval sa do novej Mazdy 3. No tá je cenovo niekde v oblakoch. Prišla žena, zistila, že i30 je malý pre jej "obriu" postavu a šli sme mrknúť naše tátoše. Prvý z nich zatekal cez spolujazdcove dvere. To sme boli rýchlo vybavení, hoci našim očiam viac farebne ladil ako druhý. Druhý nevyzeral nabúraný, drobné škrabance na laku boli. Stav zodpovedal 33500km, no bolo vidieť, že je to ležiak. Keď som sa spýtal predjacu, povedal, že je tam asi 2 mesiace.Nech si robí srandu z toho, čo slamu žere. Na to začal škriekať, že môže zavrieť kapotu a odísť preč. Len z úcty a ochoty prítomného rodinného príslušníka sme odtiaľ neodišli. Krátka skúšobná jazda na to, že som po roku sedel za autom bola v pohode. Cenu sme dohodli hneď na 8.500Eur. Neskôr sme si vyčítali, že sme mohli ísť nižšie. Ujo sa za nás zaručil a auto sme si mohli odviezť ešte v tento deň. Najprv kontrola originality na účet bazáru (60Eur). Platí 2 týždne, potom si ju musí človek urobiť sám. Nepustia k nej vraj nikoho, hoci som bol zvedavý. Bol dlhý deň na polícií a podaril sa vybaviť aj odpis. Medzitým sme spísali kúpnu zmluvu. Rok záruka, no vadiť sa s nimi by som nechcel. Potom sme boli v banke previesť peniaze. Predajca nás tam odviezol. Príšerne jazdí. Chceli sme, nech nám vyčistia auto, no po 16.30h na dielni nikto nebol. Predajca nám daroval zato autolekárničku. Ešte vybavenie zákonnej poistky (115Eur) a mohli sme ísť. Boli na nás dvaja a ponáhľalisa, že takmer nám dali aj svoju zmluvu. Boli by nahratí. Zastavili sme sa na pumpe kúpiť diaľničnú známku. Vestu, aj to oranžovú som kúpil ať na tretej. Polovicu Blavy som šiel na parkovacích svetlách a jediný s autoškolou predpisových50km/h. Po 19h sme pristáli pred domom.

dokončenie týždňa 10

No. Zmenilo sa mi aj publikovanie v bloggeri. Končia s prenosom cez ftp protokol. Ako tak som to dal dokopy až teraz. Hoci to nie je celkom, čo som chcel. Pôvodne som zamýšľal preniesť celý blog na svoju stránku. No nemám potrebnú doménu zatiaľ zaregistrovanú. I som bol písal administrátorom, ale bez ozveny.