4 a 7

V narodeninové ráno sme mladšiu zobudili spevom "Veľa šťastiaa, zdráviaa" a zapálili sme sviečku z vianočného svietnika. Chvíľu trvalo, kým sa prebrala a sfúkla. Mama skoro ani autobus nestihla.
Staršia skončila na ATB. Toľko sme ju preliečovali a udržiavali až nakoniec ostala týždeň doma. Nakoniec neodolala ani žena a po 2 týždňoch aj ja som padol. A po ďalších 2 kašľaniach a sirupčekoch skončil na ATB. Ani tie sa mi zdá bohvieko nezabrali. Pomohol mi Ventolin inhl.
Narodeninová oslava sa nezaobišla bez drámy, keď staršia sa nechcela fotiť. Zdula sa, neviem, či
už je v puberte. Oprskle a drzé su obe. Mladšia navyše aj upičistka. Staršej sme tiež spievali, hoci sa jej to veľmi nepáčilo. V kútiku duše však po tom túžila. V deň jej narodenín mali v škole karneval. Išla za myšku. V družine si môžu robiť úlohy z matematiky. Má kámošky, s ktorými sa navštevuje. Neznáša družinárku. Na polročné vysvedčenie som ju na tú jednu hodinu doviezol. Mal som dovolenku. Brala stále ATB, tak sme to neznásilňovali. Boli sme aj na kožnom a vybaviť pasy. Zrovna vrcholila zima a začala snehová kalamita.
Valentína sme prežili ako inak v romantickom duchu. Baby dostali ružičky, každá jednu. Mladšia nám pripravila iné valentínske prekvapenie. Dostala streptokoka a a šli sme večer stráviť na pohotovosť. Mala aj zapálené oči. Sranda bola v blízkej lekárni, kde večer už nemali lieky, lebo doktorka na pohotovosti nič iné nevypisuje a minuli sa. Tak tato krúžil o5 pri obchodnom centre. Tam už mimochodom tiež poznali pani doktorku. Zrovna na Valentína sa zdá prelom u mladšej a vyslovuje k. Ja som opatrný v nejakých uzáveroch. Akosi sa jej do toho nechce, ale robí pokroky. Dlhé slová s k jej ešte nejdú. Objavila i r v slovách. I v škôlke si to všimli. Po jednom víkende sa malá sťažovala na bolesť ucha. Tak som zasa "trajdal" k lekárke. I tá bola po PN-ke. Poslala nás ušnému. Keď som zbadal na časenke, že sa dostanem na rad až o dve hodiny, zabalil som to. Poprosil som dedka. Ten šiel, no čakal tam takmer 3h. To už bola trinásta hodina.  Dcérke pochopiteľne bolo dlho. A starý "páprda" nevymyslel nič lepšie, než nedať recept. Vraj to prislúcha iba rodičom. Poslal ich o5 obvodnej, nech to predpíše. Postarala sa o to na ďalší deň mama sama jedným telefonátom. Stále sa však motáme v chorobe dokola. Po dobratí ATB mladšia ani nie týždeň bola v škôlke a o5 má hlieny. Hitom v tieto daždivé dni je rozprávka Ľadové kráľovstvo, pre mladšiu skôr No počkaj! Budúci týždeň sú tu prázdniny a zabíjačka. Baby sa tešia, len nech sú zdravé.

Tisíc slov

Zrel som film s nestarnúcim Eddie Murphym Tisíc slov. Šlo v ňom o týpka, ktorý si rád púšťal hubu na špacír až narazil na akéhosi guru, ktorý ho preklaje. Pred domom sa mu zjaví strom s tisíc listami. Za každé vyslovené alebo napísané slovo spadne zo stromu list. Keď opadnú všetky, porúča sa pánu bohu na večnosť. Film ma ani tak nezaujal dejom, postavami alebo oslnivými múdrosťami. V tomto sa radí do ťažkého priemeru. Zaujal ma myšlienkou. Čo keby sme my boli spätí so stromom? Každý by mal od určitého veku svoj a nevedel ani ktorý. Osudová chvíľa, osudový strom. Strom, ktorý vezme všetky slová. Skôr, či neskôr by sa strom jednoducho zjavil. Podľa "zásluh" ako by sme žili. Akých posledných tisíc slov by sme vyslovili my? Bolo by ticho na zemi? Načo by boli potom telefóny, všakovaké vreštibúdky? Ticho aj tam. Prázdny Fasabuk a Skajp. Nikto by sa už ani neprihlásil. Slová treba šetriť. Kto šetrí má za tisíc. Kdeže pokec a chat. Vrčali by tu len autá a kolegov počítač, ktorý nikdy nevypol, aby sa nemusel prihlásiť. Prví by "skoprneli" tlčhubovia, po nich vzápätí politici. Speváci by po čase stíchli tiež. Boli by vôbec? Kapela hľadá speváka, náš je vyspievaný. Ja by som sa tu nerozpisoval ako dominikáni o referende. Ja by som tu už vlastne ani nebol. Alebo by som skončil jak ten oslík. Toľko by som rozmýšľal, čo poviem až by som bez slova zomrel. Dvakrát viac listov opadne za invektívy a lži. Boli by sme lepší ľudia? Snáď. Deti sú ešte "Tabula rasa", ale mal by ich kto učiť? Do praveku bez stroja času. Budúcnosť by neboli počítače a tablety, ale slová. Alebo by sme húkali a divo gestikulovali. Mimické orgie. Dokonalá mnemotechnika a slovná hygiena. Nové vyučovacie predmety.
Aj čísla sú slová. Číslo som vo firme, firma hľadá, zbiera, porovnáva čísla. Na čísla sú zamestnaní ľudia. Nemá meno na nič. Od dcéry čakáme, akú známku donesie zo školy. Banka, poisťovňa čaká, aké čísielka im nabehnú odo mňa. Čakáme na čísla hodinového ciferníku.
No slová majú väčšiu moc ako čísla. Slovom vieme vytvoriť najkrásnejši sen alebo všetko zničiť.  Ľahko povedať tisíc slov, ale bez dychu nevydržíme ani 3 minúty. Je to silná zbraň, nedá sa vziať s5.  Tvorte preto poéziu slova. Básnite o svojom živote, lebo tým si tvoríte realitu. Je potom na vás, aká krásna a naplnená bude.

Knihy vs. filmové spracovanie 16

Známy je román T.Capote-ho Chladnokrvne. Film je z r.1967 od režiséra R. Brooks-a. Začiatok filmu je iný ako v knihe. V knihe sa oboznamujeme s mestečkom Holcomb a jeho obyvateľmi. Vo filme prichádzajú na scénu hneď zločinci. Perry sa však nestretol s Dickom na aut. stanici, ale v kaviarni. Film pochopiteľne neopisuje všetko. Nie je tam napr. cesta vrahov na Floridu. Detektívi sa nikdy nestretli s Perryho otcom. Stretli sa s jeho sestrou. Tá vo filme nie je. Nikde nie je v knihe spomínaná cena za popravu. Vo filme sa objavil rozprávač, reportér, ale nie Capote, v rozhovore s Perrym na konci pred popravou. Perry žuval do konca žuvačku, no v knihe ju vypľul do rúk detektívovi.
Nikomu to nepovedz je napínavá a ľahko čitateľná kniha od M.J. Clark. Sfilmovaná v r.2006 režisérom G. Canetom. Iné sú mená vo filme ako v knihe. Elizabeth je na plátne Margo, priezvisko Beck sedí. V knihe má krátke vlasy v kamere na ulici, v knihe dlhé. Otec identifikoval Eliz v márnici a bratom. Scéna prebehnutia Becka cez diaľnicu je vymyslená. Rovnako aj keď si Beck privolal gangstra Tyresa. Nie je tam napadnutie policajta. Číňan je vo filme nosí sukňu. Beck s Gonzalesom v knihe nepobil. Číňana, ženu nezastrelil gangster pri únose Becka. S Eliz nemal Beck letenku do Buenos Aires, ale do Afriky. Lizin otec Hoyt, vyslúžilý to policajt, sa nezastrelí doma, ale u pracháča Nevila (v knihe sa volá Scope), potom, čo ho odbachne v knihe. Nezatknú Scopa policajti, ale umiera Hoytovou rukou. V knihe sa nakoniec dozvedáme, že mladého Nevila zastrelil sám Beck, nie Eliz. Becka vytiahol z vody tulák Jeremiah, nie svokor Hoyt ako vo filme.
Škótska sága Pieseň zapadajúceho slnka (Sunset song) od. L.Gibbona  bola natočená len ako TV miniséria v r.1971. U nás sa nevysielala, preto som si ju pozrel na youtube v pôvodnom znení. Hoci útla knižka má 240 strán, seriál má vyše 4h. Pravý opak toho ako filmové adaptácie bývajú. Tak som si ho pozrel zrýchlene. V podstate sa drží knižnej predlohy, výroky, myšlienky sú doslova prevzaté z knihy. Len drobné detaily tam nie sú. Na to, že je to tak dlhý TV film sa mohol režisérka M. Armstrong posnažiť. Nespomína sa tam obuvnik Pooty, výrub stromov v okolí, či svadba Chris s farárom na konci. Zrovna tento rok sa pripravuje celovečerný film, tak sa nechám prekvapkať.

Rok 2014

Oproti relatívne kľudnému minulému roku, tento rok bol plný udalostí. Ako to už v živote chodí, dobrých, zlých, aj tých najhorších.
1.1.2014 Mestský ohňostroj nebol pompézny ako minule. Staršiu dcérku ani rachot nezobudil. Želáme si všetko dobré do nového roku.
5.1. Po mnohých dňoch vidíme slnko. Je +10°. Spojené štáty arogantné naopak sužujú kruté mrazy. Na Floride mrznú aligátory, budú kabelky. Zamrzli aj Niagarské vodopády.
8.1.Mama nedostala CHT, pečeň to balí. Mama ešte bojuje. Zaviezol som ju do nemocnice, kde jej robili punkciu. Chudinka, domov sa už nikdy nedostala. Navštevoval som ju každý deň.
14.1.V robote máme zhon. Cez to všetko ako sa cítim, robím robotu rýchlo a dobre. Cítim veľkú úzkosť, ale nedávam na sebe nič poznať. Zrútim sa až doma. Skoro každý deň. Najunavenejšia časť môjho tela je duša.

17.1. Dedko je v ústave pre ľudí s Alzhaimerom poblíž Dubnice. Na jeseň mu skolabovalo srdiečko, poležal si v nemocnici. Jediný s izby prežil. Ostatní dedkovia sa pobrali. No kričal, bol proste ako malé dieťa.
18.1.Veľmi smutný deň. Mama večer odišla na večnosť. Hodinu potom, čo sme odišli. Tak to určite chcela. Nikdy nechcela, aby sme ju videli trpieť.
22.1.Dnes som prešiel najdlhšiu cestu v živote. Odprevadil som mamu do jej "Paríža".
25.1. Preberám v Bratislave ocenenie od Wikimedia za fotku v súťaži Wiki Miluje pamiatky 2013.
27.1.Baby sú prvýkrát v tomto roku choré. Celý nasledujúci mesiac bojujeme s neduhmi. O týždeň aj ja.
2.2.S.Hawkins vyhlásil, že čierne diery neexistujú. On si to môže dovoliť, lebo s nimi prišiel. Vlastne, ja som si aj myslel, že sú žlté.
7.2. Zápis do školy. V  prvej škole sme úplne pohoreli. Bolo tam príliš rušivých podnetov. Na druhý deň skúšame znova a dáme to. Dcérka s odstupom času dokazuje, že sme sa rozhodli správne. Drahá má za to povesť vydobíjania.  A na chvíľu som miestna televízna hviezda.
12.2.Staršiu dcérku mala čakať v posteli stratená panda. No v noci si myslela, že je to čert a hodila ju do postele mladšej. V škôlke sa jej smiali, keď tvrdila, že panda sa zjavila. Musíme aj my už byť vážni.
18.2.Beží olympiáda v Soči. Naši hokejisti dnes skončili. Ak chce tréner vyhrávať, nech si kúpi kapelu. Veď tí naši sú ako Titanic. Všetko dobré, pokiaľ nenabehnú na ľad.
26.2.Slovenská klávesnica má tieto režimy: qwery, aserty a slota.
3.3. Žena začala chodiť do práce. Za smiešny plat, ale po čase jej zvýšili (keď sa zmenil riaditeľ). Viac bojuje s ľudskou hlúposťou a tvrdohlavosťou ako s hovnami.
8.3.Odišiel škrečok. Ešte v ten deň sme kúpili nového. Ten je až príliš živý a pár krát ušiel. Dokonca i zo zavretej klietky. Teraz ako stučnel a my zmúdreli, neuteká tak rýchlo.
11.3. Firma Ťamťung prišla s novými okuliarmi na písanie textu. Dotýkate sa končekmi prstov a tak akosi píšete. Už vidím tých debilov, čo si dajú písmenká vytetovať na prsty.
14.3.Jednohlasne sme schválili, že najmladší kolega bude nosiť koláčiky, keď nebude v kancelárií mena. Aby sme neboli svine, môže začať od ďalšieho týždňa.
18.3. Pučia stromy. Zima v podstate ani nebola. Sneh sme v našich končinách nevideli.
22.3. Prvý tohtoročný výlet. Dnes to bol hrad Korlátka. V priebehu roka sme ich absolvovali množstvo.
29.3.Volili sme prezidenta hlavy štátu.
1.4.Bláznivý deň. Dvaja ľudia podali výpoveď. A to nebol koniec. Nastáva komplexná obmena kádrov v základnej štruktúre inžinieringu.
8.4. Slovenka z neďalekej obce sa prihlásila na polícií. Je podozrivá z vraždy španielskeho zazobaného milenca. K vražde sa však nepriznala. Nič nerobila, iba bola. Doslova láska až za hrob.
14.4. Vítame príchod jari. Svetom hýbe pieseň od P.Wiliams Happy. Ľudia tancujú spontánne na ulici.  Drozd trilkuje každé ráno. Doma aj v práci.
21.4. Stretávame sa ľahko, lúčime sa ťažko. I keď je veľkonočný pondelok, boli sme so sestrou pozrieť dedka v domove pre seniorov. Videli sme ho naposledy. Krátko pred svojimi narodeninami odišiel za svojou dcérkou aj on.
29.4.Prvý polrok je akýsi nešťastný. Ďalšia smutná udalosť v rodine. Ženina sesternica sa z nešťastnej lásky zastrelila. Ja som stále zahlienený.
5.5. Rozbieha sa o5 zbierka vrškov z fliaš. Šéf divízie má nemá rád a pocítil som to aj teraz. Pritom peniaze nepýtam. Na jeseň sa objavila konkurenčná zbierka vo firme. Tento rok sme nenazbierali ani polovicu toho, čo minulý (cca 280kg).
11.5.Kupujem nový holiaci strojček. Na starom sa mi pretrhla planžeta. Mením aj spôsob holenia. Už sa holím na sucho a len strojčekom. Zabralo to.
14.5.MS v hokeji. Trénerove "štestíčko" nás i tu opustilo. Tréner to nazval kritickou katastrofou. Recept je jednoduchý: Aby sme vyhrali, musíme hrať s mužstvom, ktorému dáme viac gólov ako oni nám. Ani krab Petrovič nám nepraje. Mám neodolateľnú chuť na krabí šalát.
20.5. Odlietam do severných krajov na návštevu firmy vyrábajúcej pre nás práškovú farbu.
23.5. Vydal som prognózu na leto. Bohužiaľ sa splnila. Leto bolo veľmi premenlivé. Žiadne extrémne horúčavy, veľa zrážok.
28.5.Boli sme sa rozlúčiť s odchádzajúcimi kolegami. Zhruba 15 ľudí z tímu. Bez šéfov. Viac sme sa ako tím tento rok dokopy nedali. Frustrácia pokračuje a ľudia odchádzali prakticky celý rok. Koncom leta odskákala i opička malého vedúceho. Veľké turbulencie sú aj na oddelení kvality.
3.6. Polovica inžinieringu, dokopy 5 kusov počítalo ťažisko zrezaného kužeľa (sušička obilia). Cez dva integrály to napokon ktosi vyrátal. Robotníci na nás nečakali a objednali druhý žeriav.
5.6. Posledné vystúpenie dcérky z tanečného krúžku. Keď mala vystupovať na jeseň v škole, vyjadrila sa, že v živote sa natancovala už dosť.
10.6. Mladšia sa vozí na bicykli bez koliesok. Pomohla nám predtým kolobežka.
12.6. V práci sa mi rozpadli topánky. Vo firemnom "outlete" si nové prezuvky kúpiť nemôžem.
15.6.Opustil nás pilier rodiny. Dedko. Smrť si ho pomaličky pripravila. Odišla mu pamäť, fantázia, lesk z očí. No ku koncu bola milosrdná. Mal vojenský pohreb. Pani z mesta nevedela mojej nebožke mame prísť na meno. Vojaci si zahrali a zastrieľali do sýtosti. Na kare si zaspomínali jeho kamaráti, aký bol skvelý človek a milovník života.
16.6. Smrť kosí v rodine akoby mala z toho radosť, že nemusí ďaleko chodiť. Rozlúčili sme sa aj so svokrinou sučkou Cindy. Veterinár ju navždy uspal. Mala choré srdiečko.
20.6.Športový deň firmy. Minuloročný úspech sa nezopakoval, hlavne kvôli chladnému počasiu.
22.6.Babka má nového psíka Moly. O mesiac dostane aj kocúra Murka.
27.6. Dcérka išla posledný krát do škôlky. Iba jedno slovo povedala:"Konečne". Babám sa začali prázdniny. Denne ich vozím babke.
1.7.Máme nového kolegu. Postupne pribúdajú ďalší.
7.7.Chystáme sa na dovolenku k moru. U číňanca kupujeme kufre. Dojednávam cenu, ale stále opakuje:"Moč málo". Vyhendlujem zľavu 3Eur.
15.7. Leto vrcholí, je žatva. 30°C sme veľa neužili tento rok. Okrem zimy sa trápim so sennou nádchou. Zbavím sa jej až pri mori.
24.7. Minul sa mi parfém a arašidové maslo.
28.7.Na týždeň dávame búrkovému a pomerne chladnému počasiu "vale". Odlietame smer Rhodos.
5.8.Sme v Tatrách. Celé zle.
11.8.Skončili sa zlaté časy a internet už nebude doma zadarmo. Vybral som Slovak Telekom. Technik to len narýchlo akosi zapojil vonku a vnútri som sa s tým trápil potom sám.
16.8.Začala sa akcia "šopa".
18.8. Pomaly sa sťahujú lastovičky. Vydávam prognózu o príchode skorej zimy. Nesplnila sa. My pomaly sťahujeme 2 fľašu bieleho rumu.
28.8.Blíži sa škola. Boli sme nakupovať pomôcky. Baby sú neurotické, plačú, nechcú i sused už týždeň reve.
2.9.Tak teda ideme. Prší jak zadarmo. Rodičia mali dovolenku.
10.9.Gumičkový ošiaľ. A auto v servise. Od Tatier zateká do reflektora. Prasklo mi sklíčko na hodinkách, telefón mi zamŕza a v kancelárií rozpadá stolička.
19.9.Ľudia musia premýšľať, čo by behom čakania na smrť robili. Chytajú sa teda slepo toho, čo je k dispozícií: okultizmu, adrenal. športu, zdravej výživy, tabaty, značkového tovaru, alkoholu. Je fajn, že si môžeme vybrať.
25.9.Žena si dala na dvere kancelárie tabuľku "Sklad jedov!" Mnohí to nepochopili, ani nadriadená, musela si ju dať na nástenku.
28.9.Začalo sa aké také babie leto. 21st. a slnečno. Posledný bicyklový výlet. Boli sme na malinách. K večeru nám tuhli svaly.
1.10.Žene porástol plat a nervy. Máme nového kolegu: Robo-mechanický inžiner.
7.10.S babami gazdujem sám. Mamina si užíva v Tatrách na konferencií.
9.10.V našej výrobe nastalo zlovestné ticho. Nie je čo robiť, nie je ani materiál. Funguje iba linka na vonkajšie skrine. Nemci nás teraz zachraňujú!
15.10.Škótsky rozhodcovia sú v kurze. Po tom, čo vylúčili v zápase s Talianmi 2 našich a trénera poslali medzi divákov. Už aj súper narieka, že takto postúpil na ME. Na 7. lige by sa riešilo, či preplatia rozhodcovi PN-ku. Stalo sa kdesi, že dostal facku, no 3-krát sa vrátil.
21.10. Nešťastný deň. Koniec babieho leta, jedného auta a takmer ľudského života. Okrem zhoršeného počasia, horelo na firemnom parkovisku auto a na robotníka spadla skriňa. Auto zachraňovali hasiči, montážnika vysávač, ktorý zastavil pád skrine.
23.10. Záhadne mi zmizlo ráno jablko. Asi vypadlo z tašky.
27.10. Vo firme začal týždeň zdravia. Každý obdržal protistresové srdiečko. Kolegyňa sa veru aj rozplakala. Nervičky. Na raňajšiu jogu sa dostavilo aj 6 mužov. Okamžite sa overovalo kto to je a dostali sa na čiernu listinu. Cholesterol majú niektorí v poriadku, tí, čo jedia surové vajcia nie. Tuku je na rozdávanie. Treba si robiť zásoby, možno nebude plyn.
31.10. Baby majú prázdniny. Rozlúčil sa s nami kolega od projektových manažérov. Všetci v kancelárií sme sa stali veriaci. Už len boh vie, kto bude riadiť projekty. Šéf sa tvári, že je v pohode.
4.11. Nebudem prvý, kto bude mať elektromobil v našom meste. Dnes som videl Teslu.
11.11. Máme nového džungarského škrečka Lukiho.Je tučný a sipí na nás. Miluje hajzlové rolky a zahrabáva sa pred nami do nich.
12.11. Ľudstvo pristálo na kométe. Je to smiešne, veď Bruce Willis tam už bol pre 17 rokmi.
Ideme vo firme do obrátok ako keby sme na kométu šli aj my.
18.11. Prerábka kancelárie. Najväčšia šéfova starosť bolo vybrať meno miestnosti na porady. Tentoraz to nebola rieka, ale Tesla (Edison neprešiel, nerobíme "žižy"). Jeho podobizeň je aj na dverách.
2.12. Podľa potreby vodím mladšiu ráno do škôlky. Pochopila, že jej nič iné nezostáva len vstať, keď chce chodiť s maminou ráno.
3.12. Dievčatá inštalujú v kancelárií vianočný stromček." Stromček otoč sa prašivou stranou ku kolegovi, peknou k dverám", znie pokyn malého vedúceho. Kolegyne by aj k nám mohli prísť postaviť...stromček.
20.12.Vaňu nám na jeden deň okupujú dva 3 kilové kapry. Keď sa im dvíha hladina, začínajú sa stavať. Keď sa nám dvíha hladina, naopak padáme.
22.12. Som doma, no držím hotovosť na telefóne, keď sa mordujú v robote s nešťastnými skriňami. Obdržím 3 nedôležité telefonáty.
24.12. Ježiško zabudol vo vreci gélové perá. Deti teda šli naspäť do izby a ja som ich z balkóna doniesol a vložil pod papiere. Deti sme namotali, že sa tam skryli. Je +10°C.
28.12. Napadol prvý sneh v tomto roku. Asi tak 4cm. Vytiahli sme sánky. Ako málo stačí k detskej radosti.
31.12. Papučový Silvester. Chvíľu sme boli večer na námestí. Baby zaspali tesne pred polnocou. Pozeráme sa na ohňostroje, no keď zapálim prskavku, mladšia sa rozplače. Šprdy prdy pokračovali vonku do pol druhej.

Rhodos 2014

 Naša rodinka urobila veľké rozhodnutie ísť k moru. Na poslednú chvíľu, aby to bolo viac adrenalínové. Vyberali sme týždeň pred termínom a v podstate už len to, čo zostalo. Nájsť ubytovanie pre štyroch ľudí na poslednú chvíľu robí cestovkám dosť hlboké vrásky. Potom robilo už aj nám. Cez všetky negatívne hodnotenia a búrlivé výbuchy emócií (aj zrušiť som to chcel a oželieť 2 "tácy") na margo hotela Romanza Mare na gréckom Rhodose, neboli sme sklamaní. 

Odlietali sme v posledný júlový pondelok. Cestovná horúčka sa u mňa prejavila deň pred odchodom, ale dnes som v "poho".  U nás vládlo letných 19°C a už sme sa tešili na tropických 32°C. Na letisko sme prišli v predstihu po 15.30h. Čakali sme na sestru na zastávke pred letiskom. Postarala sa o nášho voxhóla a odviezla ho kdesi zaparkovať. Okolo piatej sa začalo odbavovať. Letenky vypisovali ručne na lístky. Chvíľu sme sa motali po hale. Prehliadky boli dôkladné. Obchytkávali ma aj ručne ako boľševici leninovu bustu. Topánky som si musel vyzuť. Dokonca aj staršiu dcérku. Mám podozrenie, že to to pípalo schválne a náhodne. V odletovej hale sa mamina pokúšala zahnať stres vymýšľaním s dcérkami. Sedeli sme v lietadle 3+1. Mama s malými. Ja úplne vpredu. Aspoň som videl trocha do kokpitu: spustenie pomocnej jednotky, programovanie navig. počítača. Obe dcérky museli vyskúšať cikanie v 11700m. Mladšia 2-krát a 3-krát i na zemi ešte v lietadle, čím sme upchali východ. Leteli sme ponad Budapešť, Belehrad, Skopje, Thessaloniky, Kios (tak to povedal  kapitán, hoci to bol asi ostrov Kos) a Rhodos. Poblíž Thessaloniky zúrila búrka. Obrovské búrkové mraky a v nich divadlo bleskov. Rada na WC v lietadle mi zablokovala sedačku a letuška ma obliala skoro kávou. Dostali sme bagetku a keksík. Žena sa bagetky v lietadle ani nedotkla. Len čumela pred sebou, aby jej nebolo zle zo zmeny rovnováhy. Staršiu pri klesaní bolelo ucho, s menšou sme riešili cikaciu krízu. Všetky tri mali žuvačky, ktoré pomohli. Zazdalo sa mi, že som pri pristátí počul odpojenie autopilota. Po dosadnutí ľudia zasa tlieskali. Na komerčných linkách aplauz nepočuť.

I keď bolo desať večer, privítalo nás tropických 28°C a usmievavá delegátka v stánku. Batožinu sme dostali ako poslední, delegátka mala na zozname už len nás. Autobus bol do hotela plný. Tak to musí byť super hotel. Šli sme asi 20min. Ako prvé ma v tmavej noci upútali obrysy 18m kríža nad Filerimos. Po krížovej púti sa dá naň dokonca vyliezť. A to kedysi tam bol 30m kríž. Myšlienky však ruší nepokojná malá. Rada by už spala. Mal som pokazené operadlo a čosi horelo vzadu. Nuž, autobus mal najlepšie jazdy dávno za sebou. Hotel je poblíž tichej dedinky Koskinou. Palmy, jedovaté oleandre, a čo sa v tej tme dalo rozoznať, nás vítalo. Fajn bola chladená voda na recepcii. Okrúžkovali nás zelenými náramkami, s ktorými sme aj spali do konca našich dní aj ďalej. Až doma som ich rozstrihol. Kľúče dávala delegátka s recepčnou za dozoru majiteľa. Statneho Gréka s hustým tmavým obočím. Nemali sme veľké očakávania, skôr nás mohol hotel príjemne prekvapiť. Aj sa tak stalo. Hotelová izba bola čistá, akurát vlasy po dlážke sem-tam, no. Izby iba zametajú, nevysávajú. Sú tam dlaždice. V jednej izbe boli štyri postele. Jedna manželská a dve prístelky. Z manželskej ma hneď prvú noc mladšia vyhnala. Je tam mini kuchynka s dresom a el. sporákom. Nakukli sme a radšej taktne zostala po celú dobu zavretá. Stôl a štyri stoličky. "Kúpelka" so sprchovacím kútom a WC. Vadí mi gumový záves, ale to je asi to jediné. Hotel zodpovedá 3*. Žena vybaľovala, spať sme šli po polnoci tunajšieho času, t.j. +1h od nášho. Baby neboli vôbec unavené, zato rodičia klimbali… Klimat. sa spustí až po uzavretí balkónových dverí. Kto to mohol tušiť o polnoci? To som musel zistiť na recepcii. Preblikuje lampa na izbe. Čo odháňa cikády?

Utorok

Veľa sme toho so ženou nepospali. Predsa len cudzie prostredie. Mladšia o 6.30h nášho času hore. Izbu máme blízko jedálne. Čakali sme jedlo ako v turistickej triede Air Somalia, našťastie bolo z čoho vyberať po celý čas. Raňajky bohaté. Sladké kroasanty, slané syry, kyslé tzatziky, čo len chceme. Akurát presladená umelá voda. Komu nechutí môže si dať obyčajnú. Káva napr. tiež nebola na vyliatie. Plieseň v kúpeľni je diskrétne prekrytá akousi lepiacou páskou. Nevidno ju. Tomu sa hovorí rekonštrukcia. Bývame na prízemí, pod nami sú ešte izby, tak isto nad nami. Orientácia je na more, palmy a pasúcu sa kravu

. Cikády revú jak kravy od ôsmej. Boli sme najprv v hotelovom bazéne, aby nás hneď more svojou nekonečnosťou nešokovalo. Áno, dal by sa vytknúť prístup na pláž.  Na tú najbližšiu je to 200m a ide sa popri pomyjárni (vypúšťajú splašky rovno na ulicu) susedného hotela. Ako sme sa mohli presvedčiť, špinavé je však celé "Grcko". Nie je to problém len jednej časti. Je to kompenzované nádhernými plážami. Naša pláž je malá s malými kamienkami a plná ľudí. Vždy sa dá nájsť medzi veľrybami a tučniakmi miesto. More zázračne priezračné a slané. Dnes sme sa len tak čvachtali, oboznamovali sa. “Pueco je v moui ocucuená voda?” pýtala sa mladšia. “Je slaná, miláčik, nie pocukrovená”, opravuje mama. “Prečo je more vlastne slané? To tam sypali soľ?”,  pýtala sa staršia.Šiel som pozrieť, kde je veľká pláž. No, je to dobrých 15 min popri cudzom hoteli Eden Roc. Obed sa dal. Výber bol pestrý. Taniere horúce, aspoň sme s nimi rýchlo chodili a nemotali sa pri pulte ako lesné včely. Zmrzline som na chuť neprišiel. Umelina. To je jedine, čo by som vytkol z "poživatín". Namiesto toho mohlo by byť viac druhov ovocia. Baby ju však jedli na kilá. Po obednajšej sieste sme išli na vzdialenejšiu pláž. Zhruba 10min popri olivovníkoch, cédroch a odpadkoch. Svoje jazyky na nás vyplazovali veľke kaktusy. Chodia tam hlavne domáci. Je relatívne väčšia, ale sú tam skaly a zavadzia prístav. Staršia si našla kámošku Natálku z Revúcej. Bohužiaľ sme ju málo vídali. Inak sú tu prevažne Rusi. Personál aj hostia. Malý modrooky Gríša na pláži, chyžná, čašníčka Marína so srandovnym predkusom, ruská delegátka, ktorú sme nazvali dežurna. Najkrajšie sú naše Slovenky. Tmavé Grékyne s veľkými zadkami a tmavými očami, svetlé Rusky zasa jak vyžle. Kontrasty v hoteli. Na tej druhej pláži (na prvej akurát odpad) som lovil malé mušle aj s obyvateľmi. Jeden pustovník ma výhražne štípal v plavkách. Len vystrašené očká trčali a sledovali, čo sa v ich malom podvodnom svete deje. Tých najživších, čo utekali po deke sme vrátili s5 matke prírode. Napokon aj tých ostatných, no už usušených na balkóne. Vraj Savo ich vydurí alebo rozpustí. Len kde ho vziať? Pri šnorchlovaní som videl rôzne ryby, rybky, rybičky. Dúhové, pásikavé. I platisu, morského chameleóna, ako sa kĺzala takmer neviditeľná po dne. Neviem sa ponoriť do príliš hlbokej vody. Hodinky vydržia (neskôr, doma však prasklo sklíčko), uši nie a časom nevydržali ani okuliare. Mladšia sa pomaly odvažuje plávať. Rastú figy. Dozrejú asi ako naše gaštany, teda o mesiac. Odpadkov je tu však viac ako fíg a zrejú tu večnosť. 2-krát zmývame zo seba soľ a ideme na večeru. Dlhé nohavice mať nemusím, neskôr nedám už ani mokré sandále (na konci ani nemám aké, rozpadnú sa). O chvíľu budem chodiť v plavkách. O5 bohatý výber. Nechápem ako sa môže niekto sťažovať. Dal som si kuracie s hranolkami, kúsok suchej pizze (tú teda v Grécku nevedia spraviť) a na všetko ešte chutný čokoladový krém. Zapili sme to riedeným červeným. Vygúľali sme sa von k detskej herni. Je tam aj wifi signál zdarma. Detská diskotéka baby neoslovila. Pre dnes. Až takmer na konci pobytu. Snažíme sa dodržiavať náš čas doma. A čo doma? Už druhý deň tam prší. Tu tak maximálne fúkne vetrík. Na chvíľu chladíme klimatizáciou. Chýba tu sušiak na prádlo. Pod nami ho napr. majú. Riešime tiež tradičné starosti s deťmi. Rozsypaný štrk po izbe, pád z postele, mladšia neje, staršia až prilíš a sú trocha pripečené od slnka.

Streda

Horšie sa spalo, bolo nám teplo. V noci som na chvíľu pustil klímu. Prečo je nápis v jedálni “Neodnášajte jedlo” iba po slovensky? Aj tak si ho niektorí odnesú k bazénu. Nápis “Cudzím vstup zakázaný” do techn. priestorov je tiež iba v slovenčine. Boja sa, že im zmizne mydlo, či "hajzlák"?

Vodu sme si tentoraz nabrali z fontánky v jedálni do fliaš. Žena verí, že je filtrovaná, podľa mňa iba chladená z vodovodu. Mladšia nechce nič jesť. Z raňajok preto odchádzame poslední. O5 na blízkej pláži. Fúkal silnejší vietor, boli väčšie vlny. Fotili sme sa, vrátil som na izbu a vymenil aparát za plutvy. Zbytočne. No zistil som, že mi netesnia okuliare. Popularite sa teší plážový petang v réžii animátora, no postupne záujem ochabol. Ožil až príchodom nového turnusu. Zmorení teplom sme šli na obed. Mladšej ani nechutí, až večera. Poobedná siesta spolu s kravou oproti. My klimatizujeme. Strakana oproti nie. Uspokojí sa s tieňom stromu. Čo vlastne žere, keď je všetko suché? Dvere narážajú na spínač elektriky, ktorý je tam extra dobudovaný, no dosť nešťastne. Chcú v hoteli šetriť. Dvere tiež tesne míňajú vaňu a môj ksicht. So ženou sme sa dohodli, že hotel si zaslúži tak 7-7.5 bodov z 10. Nie tak málo ako to niektorí hodnotili. Taká Princess Flora, ktorá ma more 500m a prechádza sa cez frekventovanú cestu má vyše 7 bodov. Tá vyzerá pri pohľade zvonka ako unavená stará dáma s vráskami. Ruská chyžná nám postlala a vymenila uteráky. Snáď i preto, že som ju rusky pozdravil? Poobede som dostal skvelý nápad ísť na pláž smerom k Rhodosu. Keď sme za úmorného horka dostali len kdesi do polovice, žena zavelila ústup. Boli sme zasa na našej “bíč”. Išiel som sa potápať o kúsok ďalej. Len jedna špinavá mušľa. Videl som dúhovu rybku a jednu, ktorá by bola dobre sústo pre žraloka. Trčali z nej vnútornosti. Von na more sa plávalo ľahko, s5 som mal problémy. S akváriom v okuliaroch to aj tak bolo na prd. Baby lovili úlomky mušiel. Našli jednu v tvare žraločieho zuba. Z dvoch včerajších mušiel vyšli pustovníci. Bol to ich posledný pohyb. Uschli a vybrali sme ich von. O5 oprašujem ruštinu. Zoznámil som sa so štebotavou Irinou a Serjožom na pláži. Nie sme jediní Slováci, ktorí hlivia pri hotelovej pláži. Z našeho okolia sa tam na nafukovačke vyvaľujú iní. Sledujem ako animátor Markízy chcel odviesť frajerku na skútri, ale záver skončil fiaskom, keď sa  obaja ocitili vo vode za potlesku ostatných. Nohy mám dopálene od piesku. Červený som na pleciach. To bolo moje maximálne opálenie. Baby sú červené na tvári, ale neštípe nás nič. Polovička je antiopalovací typ, postrach pláží. Večera bola chutná. Jemné rybacie mäso alebo kuracina. Staršia sa napchala. Už aj mladšia je lepšie. Aspoň hranolky zjedia. Výborny zákusok, mali sme 2-krát. Biele lacné vino vyzeralo a aj chutilo ako zbierka z urologického oddelenia. Po večeri sme sa boli prejsť akože do centra. Baby sa nechceli fotiť. Navštívili sme supermarket, kde sme si skoro “kúpili”, olivový olej. Mladšia zhodila 3 flaše, našťastie len na regál. Staršia sa nechce baviť s inými deťmi zo Slovenska. Neviem, čo to tak žene vadí. Tak sme len chvíľu sedeli pri bare a potom šli na izbu. Čítam časopis, žena lúska sudoku. Je tu zasa teplo a Rusi akýsi hluční, V telke sa pretrčajú  len gréci a jedna ruská stanica.

Štvrtok

Po jednom dni ma prešla senná nádcha a zmizol ekzém. Prestáva ma bolieť prerobený zub. Od horúcej šutoliny mám popáleniny 1.stupňa. Aj s mladšou, na chodidlách. Dnes je tuším teplejšie ako včera. Radosť byť na Rhodose meteorkárom. Po raňajkách boli baby v hotelovom bazéne aj s o život bojujúcou cikádou. Záchranné koleso jej doslova podal jeden Slovák. Iná sa nám dobíjala do izby. Na chvíľu sme lebedili na blízkej pláži. Dnes nám vymenila chyžná aj plachty a postlala. Baby si dali na obed rybie prsty s cestovinou. Ja ešte lepšiu kombináciu ryžu s vajcovým šalátom. Nuž, to je tak, keď mi vždy všetko servírujú. Keď sa mám nakŕmiť sám, vytváram divné kombinácie ako Cecilka s centra celostnej medicíny. Potom som si ešte dal Dakos (známy tiež ako Kukuvaja) - staré žemle s fetou, olivami, rajčinou a nejakým tým korením. Ruské bábušky, nazveme ich “bárišne”, sedia pri bazéne a pchajú sa melónom a broskyňovým kompótom. Naše baby zmrzlinou. Jedna taká typická, korpulentna báršina si v hotelovom bazéne dala dolu plavky a umyla "chacharu". Žena si viac ani nohu v ňom neomočila. Popoľudnajší spánok je dôležitý. Poobede autobusom na pláž do Faliraki. Vystúpili sme pred nákup.centrom Epsilon. Piesočnatá pláž je už len kúsok odtiaľ. Cena lístka na bus je 2.20Eur/hlava. Deti zdarma. Pýtal som však lístok do Falikari, nie na konkrétne miesto, čo bola chyba. Nas5 stál už len 1.8eur. Niektorý šofér autobusu zastávky vykrikuje. Cestou s5 mal však naponáhlo. Nastupuje sa prednými dverami. Tak isto popoháňa ľudí do zadu. Na tej pláži je vidieť skutočné more s vlnami. Viac mora, ľudí aj odpadu. Babam sa to páčilo. Vzali sme si lehátka so slnečníkom. V pokročilej poobednajšej dobe sú zadara. V piesku sa povaľovalo 20 centov. Piesok sa pchá všade. V našej časti boli hlavne škandinávci. Stavali sme si hrady z piesku. Mimo vodu bol horúci a mladšiu som musel preniesť. Videli sme človeka vznášajuceho sa nad vodou pomocou dýz.  Je to tzv Jetovator, čítaj džetovátor. Sila vody vás vynesie do 10m. Za nim šiel skúter s čerpadlom. Pád pri prípadnom zlyhaní čerpadla musí byť dosť nepríjemný. A Arabky sa chodia kúpať v tmavých odevoch ako potápači. Preháňaju to. Na ceste s5 nám šofér zastavil o zastavku ďalej, pri supermarkete. Kúpil som si nové okuliare, pohľadnicu, knižku, babám okuliare a striekačku. V buse sa ma akási španielka pýtala, kde je rodský prístav. Suverénne som jej povedal, že na konci linky. Ale naozaj? Sestre som poslal tú pohľadnicu. Na večeru sme šli neskôr. Mal som mäso a la gyros s plackami. Baby tiež, ale s hranolkami. Zákusky sa dojedali z týždňa. Všetkého bolo pomenej, odišla totiž početná ruská komunita. Ušli sa nám zákusky chutné zo včera. Niektorí chamtivci odvedľa ich nedojedli. Odkiaľ, že boli? Žena má od poslednej morskej dovolenky 3. plavky. A už aj tieto nové sa jej rozpadajú. Povedal som jej nech si kúpi gumové. Baby večer pozerali rozprávku na mojom telefóne. Ešte, že je chytrý. V jedálni hrá stále tá istá hudba. What a wonderful world. Vonku zazvonil 3-krát zvon, tak pre dnešok je koniec.

Piatok

Na záchode som ráno našiel malú jašteričku. Preliezla popod škáru vo dverách. Stále zabúdame do jedálne podbradník. Doobeda bolo zopár mrakov, ale k obedu zmizli. Prišiel nový ruský turnus a zdá sa hlučnejší a húli marišku. Po raňajkách sme šli do kúpeľov v Kalithei. Autobusár si vypýtal 3.30eur aj za staršiu. Nas5 zasa 3.60Eur za oboch dospelých. Deti zdarma. Nechápem tú cenotvorbu. Od buka do buka. Kúpele Kalithea sú malebné a z fondov Eur. únie sa ešte stále rekonštruujú. Symbolické vstupné 2eur. Prítomní “pepíci” skonštatovali, že za tie peniaze to nestálo. Myslím, že preháňali. Podarila sa mi veľmi pekná snímka kúpeľov. Len je tam malá, večná škoda, že som záber neurobil ešte raz bez nej. Malá pláž, ale horšie, že špinavá. Zabrali sme lehátka, ktoré sú v cene. Staršia sa potápala akože pri brehu a lovila minimušličky. Ja som tiež vyskúšal nové okuliare. Mušle som nenašiel žiadne. Dno je členité, pod sebou som videl potápačov s prístrojmi. S menšou som si pozrel kúpele. V múzeu som v plavkách nebol. Bývajú tam svadby. Porúčala sa plážová taška, za 9eur sme kúpili novú. Niektorým veciam jednoducho nerobí dobre slnko a more. Dnes odišli 12 dňoví a prišli noví. Asi by som sa tu za toľko dní zbláznil od milostnej piesne cikád, ktorá bzučí ako elektrické drôty. Po poludnajšej sieste sme sa váľali už len pri najbližšej pláži. Bol som sa potápať za hotelom Eden Roc. Okrem bezdomovcov a odpadu som našiel 2 mušle, no nie sú samé. Nevieme ako vyduriť obyvateľov, slimákov. Vystrčia len ten svoj pahýľ, s ktorým sa snažia ujsť. Aj títo skončili neslávne. Mydlová voda nepomohla, tak uschli na balkóne ako babkine rajčiny. A ešte som vylovil pár špinavých mušiel. Dcérka bola obdivovať aj hlbší život pod vodou. Aj poobede strašili mraky zo západu. Pri večeri sme čakali kým sa uvoľní 6 miestny stôl. Nakoniec som poprosil servírku, nech nám jeden uprace. Dal som si grilované bravčové s hranolkami. Žena si pochvaľovala, že každý deň je bravčové na iný spôsob. Baby rybu s hranolkami. Potom som si dal kyslé uhorky, rajčiny a syr feta.  O5 asi prapodivná kombinácia. Rajčinoví Bratia mi k tomu zaspievali Nespútanú melódiu. Po večeri sme si posedeli v hotelovom foyer-i. Začal sa program pre deti, rýchlo sme vhupli do seba červené víno a vybehli hore pri bazén. Staršia sa konečne pridala do tanca. Na izbe baby pozerali v telefóne Láska rohatá. V polovici váľania sa na slnku je najmenej opálená mamina, najviac staršia.

Simon and Garfankel-Sound of silence, Stay by me alebo Engie od Stonesov, toto mi vyhráva ešte pri konzumácii.

Sobota

Krava víkenduje dakde inde na pláži a nevidno ju. Doobeda pod mrakom, ale iba nad naším zálivom. Dnes more páchlo rybinou. Boli sme na našej pláži. Skúšal som ležať v mori. No na veľkých vlnách ma už zalievala voda. Našli sme zopár pidi mušličiek. S umývaním tanierov si veľké starosti teda nerobia. Dnes bolo na obed morčacie, ale veľmi nechutilo. Dal som si preto hrozno s fetou. Kúpili sme si aj minerálku, lebo fľaše starej páchli rybacinou ako to more. Po odpočinku sme boli v hlavnom meste Rodos. Veľmi pekné, malebné mestečko, právom patrí medzi najkrajšie v Európe. V buse nás s deťmi nik nepustil sadnúť. Tak lietali pri dverách držiac sa za tyč. Je tu Lidl. Bus stojí pri tržnici. No s5 na Faliraki ide nižšie. Ešteže som sa spýtal, čakali by sme tam doteraz. V meste sme si dali pom.džús a deti veľkú zmrzlinu. Tú tankujú automaticky, ani sa nepýtajú, či malú. Stojí toľko, čo u nás. V takom teple som ju ani ja nestihol lízať, nieto ešte baby. Predavačka mi vydala z 10eur 2-krát po 5Eur, no jedna bola polepená a neskôr mi ju v autobuse nezobral. Zbavil som sa jej na druhý deň na pumpe. Pozreli sme si prístav Mandraki, veterné mlyny na múku. Všade boli mačky. Pri prístavnom majáku majú dokonca kasičku, kde im možno prispieť na žrádlo. A oni sa tam vyvaľuju a čakajú. Na tomto mačacom kúsku je vidieť celé Grécko a životný štýl Grékov ako na dlani. Boli sme pri slávnych rodských stĺpoch.  Prechádzali sme popri jachtách z celého sveta smerom do starého mesta kadesi cez hradby. Baby zaujala živá socha. No pri paláci robili sochy deti, čo bolo neprirodzené a pripomínalo to skôr žobranie. Bola tam aj žobráčka s inhalátorom. Tu pri mori. Všetko boli Arabi. Špina aj v Starom meste. Plastové fľaše napchaté v múre. Milión eur od únie a odpadky. Pokiaľ baby dovolili, prezreli sme si pitoreskné  uličky mesta. Bohužiaľ je skomercializované. Čašníci neúnavne zvú na najlepšie detské menu, najčerstvejšie ryby a najchutnejšiu kávu. Babám sme kúpili náramky a melonovú drť. Len nech je kľud. Odvďačili sa ešte väčším piščaním. Vnútro Paláca majstrov sme si za 6 Eur nepozreli, ich by to nebavilo. Kúpil som si pohľadnicu a mapu. Pomaly sme sa vymotali von do daľšieho prístavu. Tam kotvili skôr vraky, preto boli oddelené múrom. Baby sa vycikali pred tržnicou uprostred ľudí. Lodníci ponúkajú plavbu po okolí, či potápanie. 2.20Eur za pár km autobusom k hotelu, resp. 2.30Eur je dosť. Fotil som pár vo “veku”, ešte na starý aparát s filmom pred naším hotelom. Ale večer išli žiť do Faliraki. Mladšia žije len na cestovine s hranolkami. Dnes sa snáď dojedal v šalátoch celý týždeň. Nám to nevadí, doma tiež nevyhadzujeme. No bola aj grécka Musaka a chobotnicový šalát. Ako nápoj sme si dali Campari s pom.džúsom. Na to ako ho turecký barman o život mixoval, bol fuj, hanba pluj. Wild world spieval do toho Mr.Big. Staršia už sama šla na detskú diskotéku. Dnes boli trocha iné pesničky, pridali sa aj rusky. Nesmela však chýbať Socu baci vira, či I´m the music man (Pia pia piano) a vláčik s tunelom dospelých. Baby majú z tepla potničky, hlavne mladšia na tvári. Mladšia zavalašila: “Som ueniva a suepa ato babta”.

Nedeľa

Ráno sme sa prebudili do slnkom zaliateho dňa. Ako inak. Po raňajkách sme si požičali auto. Neviem, či majiteľ nič iné už nemal alebo keď videl akí sme malí, ponúkol nám Chevrolet Matiz s automatickou prevodovkou. Väčší šrot asi skutočne nemal. Mne nešli otvoriť dvere, robila to žena zvnútra. Kontrolka svetiel nesvietila. Volant na také miniprdítko jak na miešačke. Hučalo to a ledva vyšlo do kopca. V podstate nám ale stačil a odviezol nás. Požičanie nás stálo 35 Eur. Hotelová požičovňa na mesiaci, teda La Luna. Sympatický majiteľ má frajerku z Trenčína. Šli sme najprv na pumpu. Ešte že tam bola obsluha, veď som nevedel otvoriť nádrž. Benzín je drahší 1.72 až 1.74Eur za liter. Zobral som  zbytočne veľa, 15L. Šli sme asi do 30km vzdialeného malebného mestečka Lindos. Bola tam najkrajšia pláž, čo sme na Rodose videli. Piesková s veľmi pozvoľným prístupom do mora. A teplučká voda mala min. 27C. V úzkych a kopcovitýtch uličkách som veru ocenil automat. Museli sme v Lindos kúpiť opaľovací sprej. Kúpili sme 30 a baby mali červenú tvár. Už aj ja mám potničky. Čas ísť domov. Našiel som zopár pekných mušiel, niektoré s obyvateľmi. Tie skončili v mori. Jedného pustovníka sme vyhnali. Ľudia sa chodili na úlovok pozerať a jeden italíno kretíno nám pustovnika bez škurpulí vzal. Babám sme dopriali obed v jednej akože reštike. Cheesburger s hranolkami. Keď som videl tých 5 hranolkov, skoro som sa rozplakal. Čo to je detské menu? Za 6.80Eur som očakával teda aspoň Mac Donald. Ledva si nás čašník všimol. Ale mali plno. Dýšku som mu nenechal. Lindos je taliansky. Frutti di mare. Mestečko sme si nepozreli, baby sa čvachtali. Híkanie somarov, ktorí vozia komótnych turistov na hrad. Mumifikovaná kozia hlava ma pozdravila z kríkov cestou na pláž. Kôz sa pasie veľa po okolí. A dozrievali tiež olivy. Pred Lindosom je výhliadka. 2-krát som tam zastavil, taká je impozantná. Kúsok ďalej je ďalšia výhliadka na záliv Reni. Po ceste boli vyprahnuté riečistia. Za Lindosom sa čneli v diaľke kopce jediného ostrovneho pohoria Ataviros vysoké viac ako 1000m. Taký rodoský Inovec. Baby zaspali, a tak sme nešli na populárnu pláž Tsambika, ale pofrčali ďalej, poblíž Faliraki, k zátoke Anthony Quinn. Rozhodli sme sa aj preto, lebo tam nejde autobus. Pláž sa to nedá nazvať, miesta tam vôbec nie je. Len skaly. Zložili sme sa na lehátkach  a o chvíľu doletela tetuška, že 4 Eur na osobu. Tak sme zdvihli kotvy. To bolo 17h. Využíva fakt, že inak sa tam nedá. Napokon sme si našli aké také miesto pri skalách. Len som si nohy omočil a zas nám Arabi, či Turci alebo kí ďasi tmaví zatarasili prístup k vode. Tak sme sa zbalili a v mokrých plavkách prešli autom na susednú pláž Ladiko. Tá je štrková, ale tiež maličká. Šnorchlovaním som len mútil vodu s odpadkami na dne. Bol som so staršou v hlbšej a s5 som ju viezol na pleciach. Výhodou maličkého auta nášho bolo, že som ho pichol hocikde. Robí sa široká cesta v Archangelise, sú tam výluky a odbočil som zle. Smetiari vo Faliraki pracujú aj v nedeľu priamo na rušnej ceste. Obchádzal som ich na dvojprdovej ceste, i keď som ukazál smerovku, stretlo sa to s nevôľou vodičov. Smerovky tu používajú len cudzinci. Často neviem, kde aká rýchlosť. Všetci ma obiehali. Veľakrát sa tiež rýchlosti menia. Pred kruhovým objazdom je stop, potom daj prednosť v jazde a nakoniec zasa namaľovaný stop na ceste. Nevidel som však, že niekto stál. Cesty na Rodose sú v dobrom stave, asi ako u nás. Tu ich neničí mráz. Orientácia dobrá, sú tu smerovníky. Akurát mi chýbal počet kilometrov do toho ktorého mesta. Taxi jazdia divoko. Vraj sa oplatí na kratšie vzdialenosti taxi. Vyjde to rovnako ako požičanie auta.

Pred večerou sa upchala hadica v klíme na izbe a voda šla dovnútra. Po večeri, keď sme boli vonku, to sám “boss” Brežnev spravil. Bol som mu zaďakovať, nie zafakovať. Kecal ako to nastaviť. Provizórne. Vraj to v pondelok opraví. Či sa tak stalo neviem a úprimne, bolo mi to už jedno. Klasická večera kurací rezeň ryžou a dus. zeleninou. Baby podobne. Chutný čoko zákusok ako bodka. Predĺžil som izbu na zajtra za 20 Eur do 20h. Staršia si teraz našla kámošku Terezku. Dospelí večer súťažili na čas v praskaní balónov. 3 rozne zaujímave polohy ako neprasknut. Predtým chlapík Michelle prehral stávku a musel tancovať s deťmi. Posledné 2  noci mám zlé sny. Minulú noc, že mama žije akoby duch, i keď nebola. Nuž nočná mora blízko mora. Túto noc o mimozemšťanoch, ktorí hrýzli ľudí a tým ich nakazli kúsacou chorobou a šírili ju ďalej. Jednu príšeru som mal akože doma na výskum a lapla ma na úteku pred ňou. Žena teda prorokuje, že dovolenka zle skončí.

Pondelok

Slnko tu svieti 300 dní do roka a dnešok nebol výnimkou. Iba babka, keď tu raz bola, posledný deň im pršalo. Doobeda posledný krát pri mori, posledný krát smrad vypustených pomyjí na ceste. Bábuška s ponožkami na pláži. Zaplával som si 2 dĺžky po bóju, baby zakývali naposledy moru. Na obed ryža so zelenou pohánkou,  karbonátky a chutný šalát. Niektorí si vynášajú jedlo mimo "reštiku", kroasanty. Čašníčka na začiatku aj kohosi načapala, ale potom to asi vzdali. I nápoje sú zakázané a robí to každý, ku koncu i my. Odpočinok poobede určite dobre padol. Baby spali takmer 2h. Upratovačke sme dali 3 Eur dýško. Starala sa o nás, iba v nedeľu tu nebola, dala nám 5 osušiek, miesto 4. Poobede sme ešte boli pri hotelovom bazéne. Mamina zatiaľ nakupovala a balila. I do roboty som kúpil Ouzo cukríky. Strácali sa pomaly, celý týždeň. V hotelovom obchode je lacnejšie ako v supermarkete. Na večeru len kuracie s hranolkami, predkrm Dolmades (ryža vo vínovom liste) a melón.

Čašníčke Maríne sme nechali 2 Eur a servítok s napísaným Ďakujem (nevedela to prečítať) a smajlíkom. Malé si posledný krát zatancovali. O 21.10h sme sa nalodili o5 plný bus 50-tich ľudí.

Na letisku sme si museli batožinu sami preniesť na rontgen. Doklady mi kontrolovali 3-krát.

Vydali sme sa k bráne opačným smerom. Policajt nás potom musel previesť cez pasové oddelenie aj s poľskými pilotmi. Staršia o5 pípala na detektore. Nekontrolovali ju. Odleteli sme o 10min. skôr. Kap. Igor Otto hlásil našu polohu v 10950m, čím ma budil z driemot. Aby asi on nezaspal, kvákal do éteru. Malé spali. Mladšia takmer celú cestu. Bagetky ostali na raňajky. Dostali aj pohár cukríkov. Pristáli sme ako do perín (rozhodne mäkšie ako cestou tam) o 25min. skôr priamo zo smeru na dráhu 04 bratislavského letiska. Privítal nás vzduch s pliesnivou vôňou a jasná noc s 18st. Zlatá sestra doviezla auto. Doma som vyhodil plesnivé žemle, ktoré sme zabudli dať do mrazáka. To nám už však nemohlo pokaziť celkovo výborný pocit z dovolenky. Oddýchnutí, vykúpaní na celý rok a ozdravení na pár dní sme líhali do postele o pol tretej ráno. Na druhý deň nás čakali upršané Tatry.

Entuete motyta

Tak hreší najmladšia. Máme za sebou rodičovské vzrušenie v škole. Hlúpa nie je, ale lenivá. Má naviac. No ako jej to vysvetliť? A drzá. Posmieva sa. Učiteľka si výroky zapisuje ako: "Nudím sa. Nebudem to robiť". Staršia neurobí ani čiarku navyše. Začali si kupovať kakao v automate. Po mesiaci im to zástupkyňa zatrhla. Stalo sa, že deťom to vypili spolužiaci, či vytrhli z ruky, lebo vraj to mama zakázala. Vyvrcholilo to, keď si bez dovolenia zobrala eurovú mincu na kakao. Keď to učiteľka stopla, vyhlásila po škole, že chce zomrieť. Hanba na celú školu. Dcérky vtedy strážil dedko. Okrem toho, že si píše "detko", pil vodu zo svietnika na sviečku. Pre Mikulášom sme mala staršia krízu. Či kvôli rodičovskému alebo čertovi, ktorého videla na námestí a nevedela, čo čakať. Hoci sme jej vysvetlili, že čerti sú v pekle a neproducírujú sa po námestí. Stále verí.
Mladšia okrem toho, že pchá deťom do jedla prsty, ich aj mláti. S úsmevom na perách stojí za trest z opačnej strany pri dverách. A nebojí sa odtiaľ aj utiecť a klábosiť s upratovačkou. Svätá teda nie je ani jedna. A to sme si mysleli, že staršia je skôr utiahnutejšia.
Jeden deň poslúchali, keď videli toho čerta. Deň pred Mikulášom mali v škôlke v čižme cukrík. Malá sa aj sťažovala, že ju čosi tlačí. A mama len pchala nohu dovnútra jak dedko kukuricu do husi. "Čo ťa tam môže prosím ta tlačiť?". A to cukrík. Utekala s výskotom za učiteľkou:"Pvedsa som len posluchaua". Ráno na Mikuláša sme počuli ich šuchotanie ešte za tmy. Mladšia išla na prieskum." Nič tam neni" podala správu staršej. Tá potom šla a zažala. A zbadali balíčky. Bolo že to radosti a skákania. Našli si aj varechu a zemiaky s cibuľou. U dedka našli kopec balíčkov. Asi tam poslúchali viac. Z vďaky spravili Mikulášovi gumičkové náramky, ktoré pobudli chvíľu v zásuvke, a potom som ich rozobral. Mladšia v škôlke dostala spolu s dvoma chlapcami i varechy. Tak už je zaradená.
Mikuláš je neklamným znakom blížiacich sa Vianoc. Ktosi z Indonézie napísal na Ježiškovu adresu už v auguste. Reklamy nás bombardujú už od októbra. A v novembri predvianočný zhon sa začína aj u nás doma. Niečo sa objednalo. Boli sme v Hovadove. Polovička usúdila, že keď tam nekúpime všetko, tak už nikde. Na konci dňa bolo načim to "nikde" nájsť. Vošiel som do zákazu vjazdu. Nebudem tam predsa krúžiť vôkol nákupného centra. Tak som sa pridal k hovädám. Na topánku sa mi kdesi prilepil. štítok. Čudujem sa ja prečo v každom obchode pípam. Dnu, či von. Na obede som zaplatil menu, hoci som to nežiadal a polievku nemal. Odrb. Ešte aj sračku som z toho mal. Menší odrb som zažil v obchode s elektronikou, keď ma predavač nasmeroval k usb káblom. Chcel som 2m, ale vraj nemajú. Predavačova znalosť tu siahala po najbližší regál. Mali. Ale pri počítačoch, nie telefónoch. Prakticky sme teda nekúpili, čo sme chceli až na tenisky. Kolieskové korčule neboli. S vysielačkami na predajni pobehovali ako agenti NSA. Chlapci sa hrali. Stretol som spolužiaka z VŠ. Bohužiaľ som si na meno spomenul až doma. Pri vchode sa kývali mega veveričky ako nálada nášho viceprezidenta na porade. Tam to už žilo Vianocami. I stánky tam boli. V jednom sme si dali makový rožok. Medvede, veľké stromčeky. Uvrieskané decká. Naše ostali u babky. Ježiško nám predčasne doniesol nový tablet. Aj tieto poznámky píšem z neho. Tešil som sa naň jak panna na svadobnú noc. Šikovná vecička. Teraz ju však pred malými tajím, má sa zjaviť až na Vianoce. Keďže ho večer používame sa ženou (teda hlavne ja), voláme ho  "Makipede". Púzdro naň sa kdesi stratilo a prišlo až 2 týždne po tablete.
Boli sme 3x aj na trhu bez peňazí. Do placu sme dali peňaženku a nejaké "bižu". Vzal som si len nabíjačku na batérie. Dievčatá tvorili v dielničkach. Potom sme šli na zákusok. Mladšiu sme nenamotali na skutočné sane so sobom.
Dnes sme už zapálili druhú sviečku. Dali sme si tatranský čaj na prípitok. Chutí. Z toho by sa jeden "načučkal". Na advent sa mamina zodpovedne pripravila. Robí vianočné ozdoby, babka pečie oblátky. Decká sa po večeroch nudia a vymýšľajú. Z izby sa ozýva spev kolied ako z krčmy. Duo na pohľadanie. Speváčky z nich nebudú.

Jesenné hurikány

Hurikán Gonzálo putuje od nás konečne preč a v takéto smutné dni je načim popísať o našich malých hurikánoch. Začali baby teda chodiť do štátnych zariadení, začali. Platenie všakovakých poplatkov nemalo konca kraja. Školné, angličtina, časopis, družina, strava atď.
Do školy sa chystáme večer. Aj desiatu. Ráno všetkým zarábam nápoje. Čaj, kakao, sirupovú vodu ako barman. Po reklamácií, že je málo sladká som zdvojnásobil dávku sirupu. Staršia pije teplé kakao ako keď chodila do škôlky. Mladšia po testoch všelijakých nápojov skončila nakoniec pri čistom mlieku. Ani to jej bohvieako nechutí. Ranný cirkus trva tak 20min. Do školy ju beriem ja. Autom ju doveziem a odprevadím ku dverám. V zime bude chodiť od brány sama. Staršia býva nervná. Je to asi z únavy, niekedy zo žiarlivosti k mladšej. Stalo sa, že sotila v družine spolužiaka. Úlohy si robí pomaly. Priemerne tak pol druha hodiny až dve. Mamu chytajú nervy. Ja sa jej čudujem, že ju baví vrieskať dve hodiny. Nikomu to neprospeje. Iné deti zvládajú do polhodiny. Ktovie na čo tá malá hlavička myslí, keď je nepozorná? Stačí malý rozruch, trebárs len ktosi zazvoní alebo je pri nej
mladšia a písanie ide do hája. Už som sa s ňou učil aj ja. No "oblafla" ma a na druhý deň bola poznámka v zošite, že nemá D.Ú. Do zblbnutia teda píše, počíta. Občas aj sama od seba na tabuli. Tabuľa je dobrá vec. Dosahujeme postupne veľmi pomalé allegro. Na druhej strane idú
rýchlejším tempom ako iné školy. O písmeno minimálne. Ale ešte rýchlejšie mele hubou. Neustále ako leňochod Sid v Dobe ľadovej. Cestovala po celej triede, ale aj tak kvákala. Až ju pani učiteľka, od prírody duša trpezlivá a kľudná, okríkla. Dohovorili sme jej a zdá sa byť pokoj. Sedia v triede do akéhosi kruhu po štyroch. Nezdá sa mi to najlepšie, veď majú sólo lavice. Dajaký pokus to je. V žiackej sa skvie päť 1. Zatiaľ ich p. učiteľka motivuje pozitívne. Ak sa jej niečo nepáči, dá V ako videla. Mali dva cyklovýlety, zrovna v najhoršom počasí. Jeden do "outluku". Najprv sme mysleli, že do outletu vo Voderadoch pri Trnave. To ako na bicykli? Až keď spomenula zvieratká, zaplo nám, že do útulku. Fotili sa. Doteraz nemáme peniaze ani fotky. V triede hosťujú vši. Červeným v žiackej je napísané "Pozor vši!". Vraj každý rok. Strašíme ich s tým každý deň, aby sa umývali. Akosi rýchlo míňa pap. vreckovky. Denne balík. Podozrievame ju, že zásobuje celú triedu. Na záchode totiž nie je papier. Asi aby sa nekradol. Vraj to tak bolo už za boľševika. Je lajdana. Okrem vreckoviek, požičia celej triede farbičky. Tiež na gumičkový náramok si nedáva pozor. Snažíme sa jej zaviesť vzťah k veciam a povinnostiam. Cez to všetko zabudla nedávno v triede peračník. Keďže bol víkend, musel som ísť kúpiť pero. Ani tie perá už nie sú, čím bývali. Našťastie sa v pondelok v družine našiel.
Mladšia ako tak zvláda ranné vstávanie, rituály a škôlku. Neplakala. Iba dvakrát, keď mama išla na "služobku" a raz keď si zabudla macíka. Ružový macík, ktorý pricestoval z Holandska a bol pre staršiu je jej naj. Spí, je, pozerá TV. Malá je s ním ako Mr.Bean. V škôlke jej meno stupňovali. Najprv ju volali zdrobeninou a teraz už tvrdo menom. Vystrkuje rožky. Deťom strká prsty do polievky. Tie potom vreštia a nechú to jesť. Ale pomáha deťom a robí usmerňovač. Čo by si pani učtieľky bez nej počali? Aj kresby má lepšie oproti iným deťom. Vidieť vplyv staršieho súrodenca. V septembri bola prechladnutá, nič vážne, ale týždeň bola s babkou. V polovici októbra o5 nejaký ten kašel. So staršou sme zažívali podobne prvý rok v kolektíve. V reči stále stagnujeme. Pýtali sme sa jej načo má babka psíka a mačku. "No ted pvijde ut cez buánu,  tat ho pohyzie. A babta potóm obviaže učičtu. Tato", ukazuje a vysvetľuje. Upozornili sme ju, že nie ľud, ale človek príde. Vie si správne obuť konečne topánky. Máva veľké hysáky, kedy sa na niečo upne, reve, ukazuje na to rukou a nechce sa pohnúť ako svatá Libuša na Pražskom hrade. Aspoň to už nejde do afektu a neomdlieva. Víkendy, keď to ide, sme na výlete alebo prechádzke. Boli sme na Výtokoch. Dokonca 2x. Raz neúspešne na hríboch a druhýkrát na Bakuľovom pochode. Hľadanie hríbov sme si potom, teraž už úspešne, zopakovali v susednej doline. Boli sme aj v Smolenickom krase pozrieť vyschnutý
vodopád a pod Zoborom s kúsajúcimi lienkami. Tento rok sme toho hodne pochodili. Malým sa veľmi nechce a mladšia reve. Sú akési komótne, hlavne mladšia. Kvôli malému záujmu a zime sme pre tento rok skončili. Ako inak aj tento rok Billa opakuje komerčný úspech a hodila udicu v podobe nálepiek. Mama sa ako prvá chytila. Raz máme 15 nových z 20, inokedy naopak.
Takto nám ubiehajú dni. Zvládame to, čo nám zostáva. Mladšia povedala krásnu vetu:" Vieš keby nebolo maminy, tatina, sestričky, babky, dedka, nebol by svet."