Alcyon

Páni tvorstva

2012-01-27T12:28:00.005+01:00

-Na zemi vyhynulo za celé jej obdobie 99.9perc. podôb života. Jeden druh žije max. 10mil. rokov.
Potom príde lepší, dokonalejší. Takže si nenamýšľajme, že sme páni tvorstva a skvelí tvorovia. Je to relatívny pojem. My sme tu zhruba 2.5mil. rokov, môžme byť zatiaľ v pohode, pokiaľ sa sami nezlikvidujeme.
-Holub rozozná muža od ženy, oblečeného od nahého, časti ľudského tela, ale napr. aj Picasov obraz od Moneta. Krysy si uvedomujú svoje ja, rovnako aj delfíny. Tí dokonca možno majú svoje "mená". Najnovšie aj veľké hlavonožce (napr. krakatica). Čo je vlastne inteligencia? Body v IQ teste? Nenahovárajme si, že sme jediné mysliace tvory na zemi!
-Predchodca jazyka bolo cvakanie a mľaskanie. I dnes žije v Tanzanií asi 1000 ľudí, ktorí sa dorozumievajú cvakaním už 50tis. rokov. Tam niekde bude kolíska.
-Rodičia rozlíšia plač svojich detí. Tí, co deti nemajú vedia rozlíšit iba smiech detí. Súvisí to so zmenou génov u rodičov. Tak to sa mi teraz riadne vryje do génov, hlavne v noci. No, ale nie je to fantastické?
-Pokusmi sa zistilo, že rozum je ovládaný emóciami, nie naopak. Takže presne by sme mali byť Homo Sapiens emotionalis. Potom asi sedliacky rozum neexistuje. A do hrsti si berieme srdce, nie rozum.
- Ako sa vyvíja ľud. mozog? Kto povie "Toto bude mozog človeka a nie sliepky, či opičáka?"
Už dávnejšie vedci objavili gén HAR1 (Human Accelarted Regions). Celkovo ich je 49, ale HAR1 sa najviac odlišuje od opičieho. Ďalší napr. HAR2 nás tiež líši. Ten určuje klenbu nohy a otočenie palca, aby sme mohli chodiť.
-Schiza, teda schizofrénia je čisto ľudská nemoc. Je to dan za rozvoj reči a jazyka.

Zlatíčka a čerti

2012-01-12T15:02:00.006+01:00

Mladšia dcérka už asi mesiac lozí. Má taký svojský štýl lezenia v akomsi polosede.
Na jednej nohe sa odráža a druhú dáva pod seba. Lezie tak iba na dlážke. na koberci normálne na štyroch. Ide tak rýchlejšie a nešmýka sa. Cvičiteľke sa to nepáči, ale doktorka povedala, aby sme to neriešili. S oporou sa postaví a posledné dni urobí aj kroky. Takže nastalo obdobie pádov. Chodítko nemá veľmi rada.
Rozväzuje sa jej jazyk. Už vie povedať toto, tato, buu (buch), baba (bábika), nna, papa (papuča), avo (pes). Sprvu vedela ukázať iba ťapušky, teraz už aj oči na bábike, varila myšička a pustiť si hracie hračky, ukázať moja (potvora len sebe). napodobňuje čoraz viac. Mamina stále kojí, i keď prichádza o zuby. Nemá tú vôľu to skončiť, i keď to došlo tak ďaleko, že kvôli zápalu zubov má antibiotiká, a teda bude musieť asi prestať. Jedák je to slušný, stále čosi svojimi 5 zubmi"žvachle" a je baculatá. Na koho sa podobá, stále nevieme. Už jej hovorím minimama alebo minidedo. Ale začína sa aj hnevať. Na jedálenskej stoličke vymýšľa a priväzujeme ju. Tiež už nie je anjelik. Aj so spaním je to hrôza. Niektoré noci je snáď každú hodinu hore a odpočíva len na mamine. To je k zúfaniu.
Staršia začala po troch týždňoch o5 zarezávať v škôlke. Pokiaľ sa dalo ako tak s ňou vydržať cez sviatky (ku koncu sa už doma nudila), teraz sa ešte zhoršilo jej správanie voči nám.
Možno má pocit, že odcudzenia, nevšímavosti alebo závidí, keď je v škôlke a mama doma s malinkou, možno tam nespáva alebo všetko dokopy. O5 zažíva stres a namiesto plaču vzdoruje, nadáva. Snáď sa to upraví. Vyžaduje si stále pozornosť. Bojí sa tmy. Musíme s ňou chodiť na záchod, byť s ňou v izbe počas hry, kŕmiť. Ako sme si pred rokom mysleli, že sa osamostatní, tak je to teraz horšie. Asi to bude tým ďalším členom v rodine. Ale minulý nedeľu sa už aj sama najedla a pomerne rýchlo. Viac máme teda starostí, paradoxne s tou staršou. Máme aj svetlé chvíľky rodinné. Záleží na uhle pohľadu.

Rok 2011

2011-12-16T15:43:00.007+01:00

Aký bol tento rok v živote obyčajného človiečika?
2.1. Najlacnejšie je to, čo sa dá zaplatiť peniazmi. Čo by na to povedali teraz lekári a ministerstvo?
že sú lacní?
3.1.Slovník sa obohatil o nový výraz-biele lži. Drobné klamstvá, ktoré obe strany vedia, že to nemusí byť pravda. Napr.účes ti sekne. Koľko si ich teraz vypočula kolegyňa, ktorá si zmenila farbu vlasov?
4.1. Slnko sa nám skrylo na 72per. Aj tak bolo zamračené.
5.1. "Menejžer" pre štíhlu výrobu zoštíhľuje teraz vedľa.
6.1.Zásady sú malé náboženstvo. Kto ich však nemá?
7.1.Vo firme nie je miesto na dve veci: city a parkovanie. Parkovanie sa ku koncu roka snažili vyriešiť. Vzniklo 60 nových miest. Preto aj pribudlo 60 nových áut a o5 nie je kde parkovať.
9.1. Plánovač má dcéru Lujzu. Žeby by sme tu mali čoskoro cisárovnú?
11.1. Bez počítačov by sme celý tím robili projekt rok. Takto by sme mali robotu do dôchodku. Počítače nás teda posunuli dopredu. Sme však preto lepší?
12.1. Manažér nákupu pokrstil nové auto hneď dvakrát. Pokus o prepad potravín Lidl u nás. Hračkárskou pištoľou.
14.1. Za zmienku stoja iba dve udalosti vo svete. Vojna v Afganistane a môj život. Kolegyni sa narodila dcérka Eva. Volajú ju Eve a pomaly ju zasväcujú do firmy.
17.1. Stále sa ma v robote pýtajú, kedy budeme mať bábo. A keď prišlo, iba pár ľudí mi podalo ruku.
18.1. Do prototypovej dielne prišiel nový elektrikár. Nevydržal ani do konca roka. Šiel za novými výzvami.
21.1. Falošný poplach. Dcérka si ešte týždeň lebedila v mamine.
24.1.Nedôverčivosť je múdrosť hlúpych. Ja teda vôbec nie som hlupák a ako strašne by som chcel byť.
25.1. Samodruhosť sa šíri klimatizáciou. Na jednom oddelení sú už 4 budúce maminy.
26.1. Po vyše mesiaci nádielka snehu.
28.1. Najhorší najkrajší deň v živote.
30.1. Mamina v nemocnici a my sa so staršou dcérkou sťahujeme svokre, kde pobudneme skoro týždeň.
31.1. Firma už nedáva deň voľna pri narodení. Inu, rodí sa veľa detí.
3.2. Chvála je druh opovrhnutia. Málokedy sa mi jej dostane, takže ma všetci majú radi.
7.2. Rodinka je konečne pokope. Čaká nás rok cvičení "Vojtovky".
8.2. Zistil som, že patrím medzi idealistov. Verím, že keď budem dobrý ja, budú aj ostatní.
14.2. Na Valentína myslíme na naše lásky. Kolegyňa mala z toho depku a oficiálne oznámila rozchod. Ostal jej však byt. No letnú dovolenku si už užívala s ďalším opicháčom.
18.2. Zastavili sa mi hodinky. No rovnako zastali aj v robote.
22.2. Vytopilo ženský záchod. I náš má na male. Niekedy ostáva splachovač zaseknutý a tečie voda do záchoda.
1.3. Do nášho tímu prišiel nový kolega. Viac tuším nie je v robote ako je. Stále čosi vybavuje. Ale vie sa pchať do istej partie tela skupinárovi.
4.3. Začíname robiť na tajnom projekte. Do konca roka je silne tajný a ostáva len na papieroch, či dnes, moderne povedané, na diskoch.
7.3. Odletel som do Švédska na školenie v novom kresliacom programe. Ani tu sme sa do konca roka veľmi nepohli. Cez to všetko sa udržujem v kondícií.
11.3. Smutne sa preslávi elektráreň vo Fukušime a stáva sa pojmom. Po zemetrasení
vyletel reaktor do povetria a uniklo rádioaktívne cézium. Ja by som rád unikol zo školenia.
12.3. Jediný víkend mimo domu. Nasadzujem túlavé topánky svätej zemi Vasov.
15.3. Konečne doma.
18.3. 2 dni pršalo. Jediný súvislý dážď v roku.
21.3.Parkovacia kríza vrcholí. Tesco bráni parkovaniu firemným zamestnancom. Najprv lístky koľko času auto strávilo pred obchodom, potom si už ohradia parkovisko. Na jeseň sme našli miesto pri plote firmy. Čo však , keď zapadne snehom?
24.3. Prišla jar, pučia stromy a na budove kancelárií kamery.
28.3. Skupinár mi vyčíta iba 12min. nadčasov za deň. Optimálne je vraj 15min. Do konca roka som sa dopracoval cez 16min v apríli až k 20min./deň. Ako málo stačí ku šťastiu šéfa.
30.3. Teplúčko. +20st. Pravá jar.
1.4. Otvárame novú pozíciu - bezpečnost. technik vo Fukušime. Mňa skolila nádcha a nie je to prvoaprílový žart.
7.4. Do samoty utekáme, keď je nám smutno. Ale v osamelosti strácame všetko. Aká neskutočná pravda!
10.4. Krstili sme dcérku. Nech ju celý život sprevádza slnko ako v tento deň. My sa jej budeme pokúšať dať najavajo, že je pre nás najdôležitejší človek na svete. A kolega robil špióna v kostole.
12.4. Na porade sa objavili klobásy od manažérky komodít. Nemal som chuť.
14.4. Kolegyňa poslala muža, ktorý šiel autom po telefóne na zlú odbočku z diaľnice. Tak sme vedeli, kde on bude a ešte tam ani nebol.
15.4. Auto dostalo k 4. narodeninám technickú a emisnú kontrolu. Prešlo aj keby nechcelo, stálo ma to 20Eur navyše.
17.4. Poobede nás vyplašil alarm dychového monitora. Čert nám ho bol dlžen, našťastie nič sa nestalo. V priebehu roka sa ozval ešte raz. Tiež planý poplach.
18.4. Zásnuby kolegu. Do roka vieme o ňom všetko. Kecálek a vtipálek.
25.4. Veľká noc. Pre radosť šibem iba maminu a dcérku. Potom som dcérke znárodnil korbáč. Tá moja zoschnutá palička stála za prd.
28.4. Vraj spravím projekt za 4 týždne a kolegyňa za 3. Bohužiaľ sa skupinár mýlil. Prvý projekt spravila za 4 týždne a ja 2 tiež za štyri. To asi zostane opomenuté.
29.4. Podpísal som zvýšenie platu spolu s celou firmou. Dobrý ťah pred MS v hokeji. Stávky budú vyššie.
30.4. MS otvorila príšerným kvílením naša operná diva Sisa. Fanúšikovia si radšej otvorili
nové citrónové pivo. Padali krúpy aké som nikdy nezažil.
1.5. Dvojhlavá korytnačka Magda predpovedá výsledky zápasov. Nie však veľmi úspešne.
9.5. Keď to nepreskočíš, tak ťa prehodia. Dnes to už nie veľmi platí. Ľudia sú viac egoisti, kariéristi a málokto potiahne niekoho. Filantrop bola už len matka Tereza a každý sa tomu smeje.
11.5. Založil som novú anketu Chuj mesiaca. Za apríl vyhral kvalitár z oddelenia porovnávania,
ktorý nechcel podpísať kontrolný list skôr ako inžinier. Vyhováral sa, bolo mu to jedno atď.
17.5. Pekne a teplo. Pávy vábia pávice svojím roztvoreným perím. No tie si ich nevšímajú. Dnes si asi nevrznú.
19.5. Kolegyňa vydržala pol roka. Dnes odchádza. POsledné dni sa sťažovala (bola inventúra), že robí za 3, potom 4. Nakoniec sa hodila PN. Na fasabuk však čas mala. Skôr ju však nebavila robota. Skončila
zahrabaná v konfiguračných tabuľkách. Najnovšie nikde nerobí, lebo čaká bábo. Okrem zlého pocitu,
si nechala u nás sveter.
26.5. Na začiatku roka som prorokoval, že firma začne používať superkondenzátory. A už to prišlo.
30.5. Materinský zmysel. Žena vedela, čo robí dcérka za zavretými dverami.
1.6. Žene zomrela babka a praskla nám v kúpeľni žiarovka. Leto sa nezačalo teda najlepšie.
3.6. Kolega, s ktorým chodím do práce a z práce sa dnes na mňa poobede vykašlal. Využil služby iného a šiel skôr. Vážny kandidát na chuja mesiaca.
10.6. Naše oddelenie usporiadalo chatovicu. Všetko detailne naplánované aj s prezentáciou. Dopadlo to dobre, všetci spokojní. Môj článok nemohol byť uverejnený v obežníku ani po cenzúre. Vraj je príliš alkoholový. Na internete ale mohol byť a je.
17.6. Staršia dcérka bola na prvých prázdninách u babky. Ani nechcela ísť domov.
22.6. Kombajny tiahnu na dolniaky. Tam sa už začne žatva. V našich končinách začala asi o 2 týždne neskôr.
24.6. Akcia "Kúp si svojho Gréka". Za 500Eur mesačne bude robiť veci, na ktoré nemáte čas. Vysedávať v kaviarni, hrať jo-jo atd. Nejako ten dlh splatiť musia.
29.6. Služobná cesta do Drážďan. Bol to maskovací manéver ako spoznať tamojšiu výrobu skríň. Pod zámienkou pomoci výrobe sme sa pýtali na určitý produkt. Bola to viac menej zbytočná cesta.
1.7. Zatiaľ chladné leto, dnes aj pršalo. Prišiel k nám do tímu nový elektrikár.
7.7. Horúco nám nebolo len cez deň, ale aj v noci. Pri baráku máme úchýláka. Už druhýkrát podpálil kontajnery na odpad.
10.7.Výlet vláčikom do Vrbového so susedmi. Stala sa zo mňa TV hviezda ani som o tom nevedel.
12.7. Kolega má syna Dominika. Poprial som mu všetko naj a sarkasticky pred všetkými poznamenal, nech si plienky šetrí, lebo pri druhom už nedostane.
17.7. Prvý a posledný krát v tomto roku som sa bol s dcérkou kúpať na kúpalisku v Galante.
21.7. Po pár dusných dňoch o5 chladno a premenlivé počasie, ktoré trvalo do konca mesiaca.
27.7.Na obedoch sedávam sám. Necítim sa dobre, som frustrovaný. Je nesmierne ťažké nájsť šťastie v sebe.
28.7. Na ihrisku sme zabudli novú kolobežku. Nikdy viac sme ju nevideli.
9.8. Spomeň čerta. My sme tak spomenuli nákupcu, že nás naštve, keď príde pred obedom. Vzápätí sa otvorili dvere a ....
12.8. Veštenie? Nemohol som sa zúčastniť porady, lebo budem na dovolenke.
15.8. Odišiel šéf z minulej roboty. Veru by som sa rád vrátil k poriadnej strojarine, ktorá sa tam
prevádza.
16.8. Kontrola u zubára. Dobíjal som sa tam na záchod. a pritom to bola kancelária. Mal som dať na radu pani v čakárni. Sestrička mi potom otvorila tú správnu komnatu.
17.8.Radiačný poplach u svokry. Vbehli sme dovnútra, nevedeli sme, co sa deje. Našťastie bol falošný.
23.8.Príroda si robí co chce a človek si vo svojej nadutosi myslí, že to môže pozitívne alebo negatívne ovplyvniť. Každý sa ohrádza, že to ľudia spôsobili globálne oteplenie, ale vedci sú nejednotní. Príroda si robí, čo chce.
24.8. Horúce počasie vrcholí. V kancli je klimatizácia, ale na záchode už neviem, či sa idem vypotiť alebo vyšťať.
27.8. Začala mi dovolenka. Nikde sme neboli. Dosýtosti som si užil detí a adrenalínu. Cikám kakauko.
15.9. Anonymita v pozemskom svete je lepšia než sláva na nebesiach. Túto múdrosť si veľa mladých ľudí neuvedomuje.
21.9. Začalo sa babie leto.
23.9. Naša spoločnosť vyvinula v tomto storočí nového človeka. Tzv. humanoidný odkazovač.
Nič nevie, ale vie kam správu preposlať.
30.9.Švéd idúci do dôchodku si myslí, že má najnižšiu sumu v E. únií. Bud si nešeteril do druhého piliera alebo viac nerobil ako robil. Každopádne určite sa dočká múky a cestovín.
5.10. Koniec babieho leta a začiatok mojej nádchy a ďalšej svetovej politickej a ekonomickej krízy.
11.10. Vláda nám spadla, kto že nám ju postaví. Starý Mečiar nie je doma a Fico to nespraví. Zavoláme na deduška ten má veľké doláre. A naši manažéri si šli zahrať golf do S. Smokovca a už je to hotovo.
17.10. Veľmi rušná noc. Mladšiu dcérku bolelo brucho. Doteraz sa častejšie budí ako keď bola mladšia.
20.10. Po dovolenke sme začali chodiť ráno o 10min. skôr autom. Teraz sme sa dostali na starú koľaj a chodíme ako predtým. Kolegova žena je vraj lenivá.
25.10. Odteraz vodím dcérku do škôlky ja. Vždy však keď je škaredo, prší, hmla alebo čo, ja idem buď vlakom alebo svojím autom. Tak aj dnes.
27.10. Výrobný námestník zabral zasadačku. Vraj iba do konca roka. Nuž, keď náš šéf je "yesman".
31.1. Babie leto sa vrátilo. Až do polovičky decembra bolo prakticky sucho. Ja som sa pokúšal bezvýsledne prilepiť silik. lepidlom prahovú lištu.
1.11. V tento dušičkový čas myslíme na našich drahých, ktorý tu už nie sú.
No nehodno myslieť na smrť. Ona aj tak stále myslí na nás.
2.11. Staršia dcérka nám ochorela. Vlieklo sa to s nou až do konca roka. Boli lepšie chvíľky, potom horšie. Auto má vymenený olej.
3.11. Vlaky zdraželi a nie o málo. Mohli by aspoň chodiť presne, keď si už za to platím. Na mojej trase nasadili nový dvojposchodový vlak.
4.11. Na údržbe dát pribudla nová kolegyňa. Na jej úsmev sme robili stávky. Čakali sme naň mesiac.
6.11. Pomerne teplo. +16C.
17.11. Sviatok, nesviatok ja som zarezával. Jediný.
25.11. Dostali sme topánky s oceľ. špicou. Sú nepohodlné. Špica vadí.
29.11. Puberťáci začali strielať petardy a pirátov. Ako môžu takto vyhadzovať peniaze. I ja som to síce párkrát rachol, ale odkedy som si hodil pod nohy, dal som tomu pokoj.
30.11. V kancli máme vianocný stromcek. Postupne sa pod ním objavovali istice, spínace a pod.
2.12. Firemný večierok. Nebol som na nom. Je to tak pre mňa lepšie. A navyše ten istý lokál.
6.12. Dcérka dostala na Mikuláša aj varechu. Zarazená potom sedela na pohovke. Skupinár nám dal každému po cukríku.
7.12. O5 delenie tímov. Niektorí dostali nového skupinára, s čím nie sú spokojní a protestovali u šéfa. Pochopiteľne si nepomohli. Mali sa viac snažit. Mna sa zmena až tak netýka, hoci som v kútiku duše dúfal, že budem vo vývojovom tíme.
13.12. Skupinár mal exlatické videnie. Po jednej porade vykrikoval veselé Vianoce, oslavujme narodenie Ježiša Krista a pod. Potrebuje dovolenku.
15.12. Zistili sme, že Maďari a Japonci sú jedna rodina. Prehlásil to maďarský manažér komodít. Dostali sme kolekciu a 20Eur poukážku.
19.12. Vianoce klopú na dvere. Vo vani sa objavili dvaja kapry. Keď špliechali, malá plakala. Na druhý deň išli pod nôž.
20.12. Šéf precestoval pol Európy, lebo niesol darček-skrinku.
21.12. Nervozita našej realizátorky vrcholí. Aj pod nami musia vedieť, že konečne čosi robí, lebo tak hučí.
Dnes zvozila podriadeného, lebo nemohla použiť tel. číslo na jej nekonečné porady.
Prvá nádielka snehu. Samozrejme, išiel som autom ja. Naše auto by snáď už ani nenaštartovalo v peknom počasí.
23.12.Skupinár zvolal poradu. V duchu som si myslel, či mu nešibe. Chcel sa však pochváliť upečeným usmerňovačom. Docela vydarená kópia, jeho žena sa s tým pohrala. Samozrejme okrem našej skupiny, zavolal aj šéfa.
24.12. Mám zapalené hrdlo. Liečim slivovicou, ale nepomáha. Na druhý deň idem na pohotovosť. Lekár, pri ktorom je korytnačka Schumacher mi dal antibiotiká. S kašľom vstupujem aj do nového roka.
31.12. Prvý silvester, čo nepijem. Niežeby som tomu holdoval, ale to "šampáňo" na privítanie roka by som si dal. Staršia dcérka chcela vidieť ohňostroj, ale nemohli sme ju ani na trikrát dostať z postele.

Zberateľské šialenstvo o5 ožilo

2011-11-18T12:31:00.002+01:00

Po mnohých rokoch sa o5 vrátila zberateľská hra v podobe nálepiek zvierat. Ešte za bolševika som zbieral obrázky zo žuvačiek Pedro a tetovačky zo žuvačiek s káčerom Donaldom.
Tesne po revolúcií prišli ďalšie žuvačky Hubba Bubba s nálepkami. Mali sme ich celkom slušnú zbierku. V r.1992 baby zachvátil ošiaľ od firmy Panini s ich albumom Lutra-Barbie. I dnes sa ešte nájdu inzeráty ľudí, ktorí túžia skompletovať si zbierku. V 90.-tych ešte behal slogan " Kukuruku šťastie nové, chrumkavé a kakaové - je naväčší zázrak sveta, s ktorým dobre sa ti lieta. Aký to nadčasový slogan, ktorý si dodnes pamätám! Tieto nalepky som nezbieral do albumu. Keksíky boli aj dosť drahé. Ani kartičky hokejistov ma neupútali, hoci som videl, že si to chalani medzi sebou menia. Moja zberatelská vášeň sa prebudila až teraz takmer po 20-tich rokoch s akciou Billy. Zatienila i lepenie pokladničných bločkov s Lidla. A nie len ja som sa vrátil do detských čias. Veľa dospelákov v mojom veku zbiera namiesto svojich detí. 2x som bol na burze v obchode. Meniť, handlovať, kupovať. Nakoniec sme album zaplnili so všetkými 210 nálepkami. Ani nás to veľa nestálo. Tak zo 6Eur aj s knihou. Niečo za 10Eur nákup,
niečo sme dostali, dačo zadarmo a zo 40 prikúpili. Niektorí si z toho dokonca spravili kšeft a len predávali. Prišli na burzu a vykrikovali čísla. Ľudia sa hlásili, čo im chýba. Iní blázni museli kupovať desiatky balíčkov, pretože chodili na burzu s celým "štósom". Nám ostali nakoniec
asi 3kusy. Deti dokonca stáli pri pokladniach a žobrali kupujúcich o nálepky, ak nejavili o ne záujem. Horšie, že už aj "fosils" sa o to bili. A ktovie koľko si predavačky takto "uložili". Po mesiaci sa pre nás hystéria skončila. Pôjdeme si už len pre certifikát a budeme čakať na lietadlo do Dubaja. Budem musieť aj "posečkať" s kúpou telefónu. Veď, čo keď motyka vystrelí...

Stretnutie

2011-10-11T12:49:00.003+02:00

Šanca zaklope na dvere častejšie, ako si človek myslí, ale väčšinou nie je nikto doma.
Bývalým spolužiakom zo "základky" ponúkla túto šancu predsedníčka. Ako inak. Minulú sobotu sme sa 18 zišli. Z 32, ktorí sme skončili. Niektorí sa tešili, u iných prevládala skôr zvedavosť, čo s nimi je, ako žijú. Boli sme celkom dobrá partia, čo nám triedna potvrdila a dokonca aj jedna spolužiačka. Súdružka triedna (vraj regauje aj na takéto oslovenie) tvrdila, že sme boli jej
najlepšia trieda a ozaj sa teší z našich úspechov.Vraj takú nikdy nemala.
Triedna vôbec nevyzerá, že sa blíži k dôchodkovému veku a ani sa naň nechystá.
Uvedomil som si, akí sú tí ľudia pestrí, s rôznymi školami, osudmi, ale vlastne nik nebol smoliar
alebo stratený. Je zaujímavé a priam fascinujúce sledovať (už aj pri päťročniciach), ako sa z detí, ktoré sme boli, postupne stávali a stali dospelí ľudia, ktorí už majú vlastné rodiny. Niekto sa zmenil výraznejšie, niekto menej alebo takmer vôbec. Celkovo baby vypadali lepšie ako chalani.
Spolužiačky napiekli koláčiky, porozprávali sme kto, čo, ako, kedy. Bol som rád, že sa debata netočila len okolo zničených životov a atmosféra bola uvoľnená. Aj vďaka prostorekým chlapcom. Napr. spolužiačkine mali deti medzi sebou rozdiel 3 roky, 3 mesiace, 3 týždne a 3 dni.
Všetci sa asi nikdy nestretneme, niektorí sú odľudovia, iní sú rozlietaní po svete. A je to škoda.

Leli a Buci

2011-10-09T13:19:00.005+02:00

Leli sme volali staršiu dcérku, lebo pri plači robila lééé. Mladšia je Buci, lebo je ozaj taký buco chutnučký. Leli nám začala chodiť do škôlky. Čuduj sa svet, teší sa do nej od prvého dňa. Takže sme nemali nejaký veľký problém ju tam dostať, skôr naopak, nechcela ísť domov. Akurát zo spaním ťažko bojovala a bola potom zlá. I to sa pomaly poddáva. Našla si kamarátku Klárku a všetko by chceli robiť spolu. Aj oblečené byť. No my oblečenie meníme pomaly už dvakrát denne. Nedávno sme dokupovali ďalšie tepláky. Pri jedle sa zabrble. Je to tým, že nejedávala doma sama a teraz je nútená a sú to ťažké kroky. Leli chodí samozrejme s novými maniermi zo škôlky. Tam to zasa mladší chytajú od starších súrodencov. "Do pekla. Tyčka, tyčka gól!", ale aj "pučka". Hrá sa na učiteľky a hlášky ako "Zadný rad skončíme s hraním." alebo "Zavri oči a spi." sa ozývajú bytom. Van Gogh z nej nebude ako sme si všimli, ani ju to nebaví. Zatiaľ chorobu nepriniesla, iba slabú nádchu, ale i tak šla do škôlky. Zo začiatku vstávala v pohode, v poslednom čase sú však rána zúfalé. Ja jej chystám raňajky a obliekam ju. No mňa kolega nepočká (raz sa už pre mňa vracal) a býva zhon.
Mladšia Buci sedí ako taký rarášik a všetko sleduje. Keď vidí, že jeme, pýta si. Minule sme ju rožkom neopili a museli sme dať kôrku z pizze. S jedením je to niekedy lepšie, inokedy horšie. No lepšie ako Leli. A je aj kľudnejšia. Snáď po mne. Každý deň nové zvuky. Dnes napríklad ručí ako šelma. Snaží sa postaviť na štyri, ale zadok má stále ťažký. Čaj ee, len maminkine mliečko. Takto nám naše malé poklady rastú.

Dny NAČO

2011-09-29T13:47:00.003+02:00

Takto by najväčšie verejné vojenské cvičenie v strednej Európe nazvali pacifisti, antiglobalisti alebo fatalisti, či iní, ktorí sú "isti" svojimi radikálnymi názormi. Keďže ani jedni nie sú mi blízki, zavítal som s kamarátom do Mošnova na túto veľkolepú akciu. Nechcelo sa mi skoro vstávať, no kompromisný odchod o 4.30h sa ukázal prezieravý. Po krátkej zastávke v novojičínskych potravinách sme za vyše 2h dorazili na ostravské letisko v Mošnove. Ani sme dlho nečakali v kolóne, letisko sa pozvoľne zaplňovalo. Už z diaľky som darmo vyzeral červeno sfarbené stroje akrobatickej skupiny Red Arrows. Potom sa potvrdilo, že nedoleteli. Prečo, nebolo riadne vysvetlené. Bolo to pre mňa sklamanie, v podstate kvôli nim som tam šiel. Kamarát to vykompenzoval letom na "kafe mlejnku". Vyše polhodiny sme čakali za provizórnym
plotom. Aspoň sa dal vyfotiť smrtonosný bombardér B-52H (na zlosť pacifistov) ako tak bez ľudí. Protekční alebo dôležití tam už boli. Naveľa, po 8.30h zacali esbéskári odstranovat zábrany. Najprv sme ukážkovo čakali a potom sa rozbehli za militantným "Českým snom". Zo začiatku bolo ešte mäkké svetlo, no ako slnko stúpalo, podmienky na fotenie sa stávali horšími. S putovným objektívom sme pofotili aspon časť. Zaujala ma izraelská F-15D 957 so 4 a pol zostrelmi sýrskych migov. Má však za sebou aj nebojový krst, ked pri zrážke s cvičným lietadlom
prišla takmer o celé krídlo. Pilot ani nevedel, čo sa stalo a s amputovaným krídlom pristál. Začali sa pozemné ukážky a presunuli sme sa na plochu. Bolo zaujímavé sledovať presýpajúcu sa masu ľudí k plotu dráhy alebo k pozemným ukážkam. Podľa toho, kde čo práve išlo. Sem tam sa v programe vyskytli diery. Trhlo mnou pri výstrele zo samohybného kanóna Dana, ktorý som nečakal. Boli sme trocha ďalej od poz. ukážok, ale chcel som mat dobrý výhľad na letové ukážky. Na kamošov statív som dal kameru. Neukázalo sa to najlepšie riešenie, ako som doma zistil, obraz sa triasol aj tak. Fotilo sa zle, letové ukážky sú kolmo na dráhu a väčšinou proti slnku. A tie najviac priťahujú ľudí. Organizátori si to uvedomujú, snažia sa priviesť zaujímavé lietadlá, ale s tým predvádzaním neriešia nič. Po vystúpení našich sme sa ešte pomotali vôkol vystavenej pozemnej techniky. Na letisko trochu nezvyčajne je tam lesík. Tipujte načo slúži, keď sa
hajzle platia... Potom sme sme mali zážitkový let na vrtuľníku R44. To som mal ako darček. Kamoš nechal skoro v kabíne darček aj prepilota-svoj foťák za vyše 1000Eur. Žiaľ, za veľa penazí málo muziky. Iba 5min, okruh (kde som objavil parkovacie miesto zadara) za 500 kačenek. Helikopotvorou som však nikdy neletel, preto to boli o5 nové pocity. Krátka návšteva vystavených lietadiel, keď už bolo prijateľné svetlo a po 17h sme vyrazili domov. Vraj dlhšou, ale rýchlejšou obchádzkou Nového Jičína, i keď mi to rýchlejšie nepripadalo.
Usporiadatelia si buchli šampanské, prekonali 200 tis. hranicu návštevnosti a spotteri mohli tiež po zdarnom ukončení sezóny (jeden vycvakal 5000 záberov). Na budúci rok sa u nás o5 zamiešali karty s leteckými dňami, tak sa uvidí. Dofotenia!

Božský záber

2011-09-11T18:20:00.005+02:00

O tom snívaju najmä fotografi. Sú ochotní za víkend precestovať za ním stovky kilometrov. Hovorí sa im aj spotteri. Paparazzi už asi neznie dobre. Alebo je v tom rozdiel? Ja som rád aj za ostrú snímku. Posledné dva týždne som mal možnosť vidieť takýto záber viackrát. Najprv na leteckom dni na Sliači. Kyvadlová doprava zo Zvolena bola príšerne zorganizovaná. Nebolo jasné odkial autobusy pôjdu. Ledva ich označili logom. Nepríjemne pre mňa bolo platiť za tú kyvadlovku. Veľa som teda neušteril. Ale verím, že organizátori sa poučili a nebude sa platiť parkovné pri letisku. Bolo priame slnko, takže božský záber sa veľmi nedaril. A ešte keď ani neviem poriadne nadstaviť foťák.
Druhý záber trval dlhšie a adrenalín pri nom veru nechýbal. 2000m Voľným pádom a ďalších 2000m na padáku. Tam sa mi odkryli obzory nepoznané. Nielen krajiny. Necelý týždeň pred som si tandemový skok zjednal. O 5min. 12, pretože sa termín rýchlo zapĺňal. Prišli sme do Slávnice načas a aj tak som vyše hodiny čakal na svoj okamih. Zatiaľ prebehla teoretická príprava s fotkami. Potom ma zoznámili s inštruktrom, ktorému zverím do rúk svoj život.
Navliekol som sa do kombinézy, ktorá mi vraj veľmi pristala. Inštruktor ma navliekol do popruhov a ukázal mi na zemi ako bude prebiehať let. Nejaká tá filmovačka a foto. Pristála mašina, Turbolet, a už som do nej kráčal ako prvý. Cestou sme si ešte zopakovali signály.
Jeden pararušista skákal skôr, tak sa dohadoval s pilotom. Počas stúpania som otravoval
debilnými otázkami ako "Aká je limitná výška otvorenia padáku? 100m, 50m? Smiech. Je to 800m. Pri rýchlosti 50m/s a otvorení v 50m je šanca na prežitie rovná samozrejme nule. Pekná a rýchla rovnica. Automat dokáže otvoriť padák pri výške cca 270m. Keby niečo... Tento problém by som nechcel riešiť. Iná otázka, či majú pokrik. Nie, majú však pozdrav rukami na trikrát. "Kto balí padáky?" "Tomu žena, mne dcéra", odvetil. Nuž od nich záleží, či sa padák otvorí. "A padačkárov voláme baliči", podotkol. " A to nosia loptičku na padáku pre šťastie?", nasledovala ďalšia otázka. "No dá sa povedať. Je to totiž súčasť výťažného padáčiku". 5 min. pred zoskokom si ma inštruktor pripútal k sebe. Slepačími krkomi sme šli k dverám. Na signál "Pozícia!", som pokrčil nohy a oprel sa o neho. Hlavu doľava mi musel otočiť on. Samotné odpútanie od lietadla sprevádzal šok. Vestibulárny systém sa zbláznil. "Čo sa to s telom stalo?" ,neubránil som sa výkriku, "Taký pocit som ešte nezažil. A hergot, chtěl bych to zažít ješte jednou". Keď sa pád stabilizoval bolo to lepšie. Hlučný vodopád atómov vzduchu. Priplachtil kameraman, znova pózovanie. Dorozumievam sa s kameramanom iba posunkami. Scenár sme si tuším mali dohodnúť na zemi. Teraz ma nepočuje a nechápem prečo stále ukazujem zdvihnutý palec (podľa inštruktora). Potom náhle kopnutie, trh a prudké zbrzdenie. Inštruktor otvoril padák. Bolo to trocha drsné a to vraj kedysi koplo oveľa viac. Nato si človek zvykne. Spodné popruhy som si posunul pod stehná a dal som sa do akéhosi sedu. Po chvíli mi dal do rúk šnúrky od padáku. Poriadne zakvačiť prsty a ťahať na akú stranu chcem točiť. Ja by som sa však stále krútil. To je fanatstický pocit. Rýchlo sa točiť voči zemi. Húúú, rozviští sa okolný vzduch. Lepšie ako kolotoč. Ale mať sa treba na pozore, aby som sa nezavrtal do zeme. Aj let je vtedy rýchlejší. To už asi 100m nad zemou preberá riadenie inštruktor. Ešte raz si nacvičíme polohu pri pristátí. To som mal dalšiu stupidnú otázku, či sa treba hlásiť vedúcemu doskokovej plochy. Odpoveď som dostal na zemi. "To robia iba vojaci". Inštruktor
pojal podozrenie, či som nebol na vojne paragán. 10m nad zemou dvíham nohy do sedu a hladko
sadáme na zadok. Inštruktor si ma odopína. Ja sa mrvím na zemi a chcem tiež z čohosi odopnúť.
O5 snáď od zeme? Veru, hneď by som šiel na ďalší skok. Naveľa však musím ísť do hangáru a odstrojiť sa. Potrasenie rukou, odovzdanie diplomu tandemového skoku zo 4000m a už som za bariérou. Týmto zoskokom som zavŕšil svoju dovolenku. Zorganizoval som to tak narýchlo, vlastne je to dar k narodeninám. Teoreticky som pripravený už aj na sólo skok. Ktovie?

Rozprávkový les

2011-08-24T09:58:00.005+02:00

Kde bolo tam bolo (nie zas tak ďaleko) bola raz jedna malebná dolina s potôčikom, hradným kopcom a rozprávkovým lesom. Les sa začínal tabuľkou ŠTART. A v tom lese vám na tajomných chodníčkoch celú večnosť čakali unavené víly, motajúce sa baby jagy a uvarení čerti. Ale nie v pekelnom kotli, ale z pekelných lúčov slniečka. I vodníkovi, neborákovi vypálili rybník, a tak
smutne sedel pri skale a okolo neho znudené rusalky. Ktože to tam kráča po chodníku a straší? Nebodaj neporiadne deti? Nie. I to do lesa privandroval z ďalekej krajiny, za veľkým morom
a ešte väčšou krízou zmietanej, vlasatý Itt a strýčko, zvaný Fester. Naveľa i Mortyša sediac na pokrývke kývala do omrzenia na pocestných. Neďaleko, na čistinke stopy po Martinkovi Klingáčikovi. Len osamotený kolovrátok prezradil, že tam bol a profil na "fasabuku", že vôbec existuje. Červená Čiapočka a pán horár idúc po lesnej cestičke cukríky núkajú. I celý balík len, aby sa ho zbavili. Iba nenažraný vĺčko si zabudol kožuch a tak sa skryl. A tam! V chrastí, kto to leží? To unavený šašo spí. Tichúčko popri ňom, nech neskončí zlým dňom. Blúdni rytieri na lúke, či ihrisku rozložili šiatre. Bohabojné devy pečú pre chudobných pocestných posúchy. Slivkové i škvarkové. Rýchlo! Lacné krky sa naťahujú. A v bránke načrieť možno zo sudov bezodných a ochutnať z mokov lahodných. Udatní rytieri musia brániť svoje meče! Pocestní sa ich chopili a navzájom sa pobili. Putujúc ďalej Nástenka s Ivanom sladkosti núkajú pre tých, čo túlavé topánky majú. V letnom dni Mrázika niet. Cestou, chodníček sa stáča, na nejedno rázcestie dovedie.
Označený však je, nikto nemôže zablúdiť. A na konci, hľa! Snehulienka a traja trpaslíci pri cintoríne. A kdeže sú ostatní? Vari nepomreli? "Nie", dementuje snehulienka. To pod zemou poklady kopú. Vskutku v lese nežijú zlé bytosti, ale dobro im šlo z očú a sladké z rúk. Kto cestu prežil a olúpený nebol, listinu dostal u troch báb. Pečiatky však musel predložiť. I v rozprávke vládne byrokracia odkedy sme v únií. I do hradu mohol detvák ísť, pokiaľ desať rokov nedovŕšil. A to preto, bo iba nafúknutá atrapa to bola. I tu sa na lúke s bránkami chlapi a ženy nasýtiť mohli po dlhej ceste. Tých ľudkov, čo hladných bolo. Nič sa robiť nedalo, len do radu sa postaviť trebalo. Tak tam pred hradom, trampolínou, či pivom čakajú a čakajú až po dnes, pokiaľ nepomreli alebo sa nepredbehli.

Radiačný poplach

2011-08-18T09:01:00.005+02:00

Krásny, horúci letný deň bol pred 17h prerušený nepríjemným kolísavým tónom sirény.
Bol som v Hornej Strede a kvákal na dvore. Sprvu tomu nikto nechcel uveriť alebo nechápal, čo sa vlastne deje. Len sme ostali zmrazení stáť. Tipovali sme, aký je to poplach. Radiačný, chemický, valí sa voda nebodaj nálet? Ja som vybehol na rebrík šopy, či dačo neuvidím.
Až keď dedinský rozhlas vyhlásil radiačné ohrozenie, bežali sme do domu. Aj psa zavreli do letnej kuchyne. Tomu to len vyhovovalo, pochutnal si na uhorkách. Pozatvárali sme okná. Viac sme asi nemohli robiť. Hneď volali na obecný úrad, ale tam nič nevedeli. Zisťovali, overovali. Švagriná sa pokúšala dovolať bratovi do "atómky" v Mochovciach. Nedvíhal. Zrovna mal službu... Ja som ladil rádio, svokor internet a ostatní napäto čakali pri televízore. Nič sa však nevysielalo, premiérka sa bránila ohováraniu malého Mečiara. Katastrofické scenáre napadli každého. Najmä ženu: "Doma sme nechali pootvárané okná, deti to znášajú horšie, domov pôjdeme neskôr, ak vôbec, sme v zóne smrti". Ja som sa skôr prikláňal k úniku chemickej látky a chaosu na obecnom úrade. Pre akýkoľvek prípad však v dome nemali nič. Masky, jódové pilulky. Vonku krivkala stará babka. Jednak bola asi hluchá, a potom už je to bolo asi aj jedno. Ale aj deti od susedov sa
hrali na ulici. Po 20min. ktosi zazvonil. Svokrin brat sa vracal zo záhrady. Sirénu nepočul, ale počul už vyhlásenie konca poplachu. Takže sieverty k nám neprenikli, našťastie ani nemali aké. Betón kolegovi tiež našťastie nestačil stvrdnúť. V nočných správach sme sa potom dozvedeli, že firma inštalovala nový výstražný systém a ktosi zadal zlý príkaz do počítača. Tým v okruhu 21km spustil poplach. Ľudia sa vystrašili, zahltili telefónne linky. Uvidíme, s čím teraz firma vyrukuje.

2011-08-12T14:36:00.006+02:00

Úschovňa nesplnených snov. Niečo ako malé, súkromné modré z neba. Pre každého, bez televízie. Bola by to kamenná budova, kde by sme si odkladali naše sny na dobu, keď si ich môžeme splniť. V jednotlivých miestnostiach skryjeme tie deti duše pred svetom. Tam by sme boli skutočne slobodní. Nikto alebo málo kto by o nich vedel. Alebo tam budeme chodiť snívat do tých izieb. Budú tam odložené trebárs aj fyzicky. Hoci dostať tam taký Mount Everest, veru neviem. Možno ešte tak človeka, ktorého túžime stretnúť. Možno by to ani nebol obchod, ale veľký "dreampark" ako sa dnes moderne hovorí. Hovorí sa, že kde sú sny, vyrastú ruže. To by bola záhrada v okolí!
Do úschovne by sa prijímali iba sny ľahko prenosné, ktoré svojim obsahom neporania iných ľudí
alebo nepoškodia ostatné sny. Takže žiadne:
- sny o drahých kovoch, ceninách a peniazoch,
- sny výbušné, ľahko vznetlivé, samozápalné, jedovaté, požierajúce dušu alebo rádioaktívne,
- sny prevyšujúce možnosti, charakter človeka (napr. schudnúť, prestať slopať),
- nadmerne hlúpe sny a rojčenie (napr. poskladať sa do akvária alebo kotúľať sa hore schodmi),
Na sny vydá úschovňa snívajúcemu úschovný lístok. Neplatilo by sa nič. Veď cenou človeka je jeho sen. Poisťovňa šťastia v reálnej podobe. Nový kšeft pre poistovne.
Snívajúci je povinný vo vlastnom záujme chrániť svoje sny tak, aby nedošlo k ich strate, zneužitiu a odcudzeniu. Úschovňa ponechá sen v úschovni počas života snívajúceho pokiaľ si ho nesplní. Teda by nikdy neskrachovala a netrpela nedostatkom snov. Úschovňa nesplnených snov, či sklad zatúlaných vecí. Len taká myšlienka. Nám však zostáva snívať len v rozprávkach alebo v básniach.
Je veľa príbehov o láskou zlomených srdciach, ale skutočne sa to srdce zlomí, ktorému vezmú jeho sen. Nech je o čomkoľvek.

Wo sind wir? alebo boj s navigáciou

2011-07-22T10:03:00.005+02:00

O5 sa v posledné júnové dni roztočili kolesá západným smerom. Tentoraz nie podvozku lietadla, ale auta. Nemohol som si teda, do šľaka, ani prirátať 600 míľ k ťažko znovu dobitej Miles and More karte. Oveľa "príjemnšie" bolo stráviť 12h na zadnom sedadle Ocatvie v objatí psích chlpov. Z nejakého dôvodu, vraj prenosu jednoduchého výrobku, som sa zasa po 4 rokoch ocitol pri Drážďanoch v nemeckej pobočke firmy. Vyrazili sme poobede cez Drietomu, Uherské Hradiště, Brno a Prahu. V Prahe nastala dezorientácia navigátora a ocitli sme sa na výpadovke do Liberca. Našťastie sa dalo hneď zvrtnúť, a potom sme už išli správnym smerom na Teplice. E55 stále žije, aj keď pri krajnici už žiadne devy nemávajú. Tempo výstavby diaľnice môže kľudne konkurovať našemu. Keďže som tam už bol, pokúšal som sa v mestečku navigovať do hotela. No nebol som si istý menom. Preto pomohla navigácia, navigátor už menej. Skončili sme v podzmenej garáži, ale nie vinou navigátora. Nemci strácajú vieru. Hotel bol totiž preorbený kostol. Namiesto oltára recepcia, namiesto kazateľnice bar. Po ubytovaní sme vyrazili do večerných ulíc. So západom slnka sme zapadli do krčmy. Šéf v domienke, že dostane hamburger s hranolkami a la MacDonald objednal toto jeho obľúbené jedlo. Dostal však skutočne mleté mäso s hranolkami, ale na tanieri. Ja som si dal kuracie s ryžou v rajčinovom pretlaku. No, jedol som už aj lepšie, ale hlad bol silnejší. Šéf pozýval. Kolega si napriek tomu nedal nič (bagetu na izbe), robil škodu šéfovi na tanieri. Dali si po pive, ja džús. Šéf ma aj poslal k doktorovi, nech ma naučí piť pivo. Nuž, pivo je pre mužov, víno pre bohov. Na hoteli som si dal horúcu vaňu. V TV som rozumel akurát šumeniu BBC.
Podľa šéfových prepočtov tu slnko vychádza o 15min. neskôr. Poludníky sú delené po 30st.=5min. Prešli sme 3 meridiány. Ráno ma však prebudil zvuk betonárky. Na raňajky som si dal sladký tvrdý syr. Len osladený bol medom. Potom mi aj tak ostalo na jazyku ako alergikovi. S páliacim jazykom som spoľahlivo doviedol posádku do firmy. Celý čas bolo sychravo. Niečo málo sme poriešili a poobede zaradili spiatočku. V Prahe o5 dezorientácia. Navrhoval som ísť cez centrum, vodič s navigátorom si boli istí navigáciou a skúsili skratku. Jedno zlé odbočenie a už sme sa motali. Navigácia nás popri T-mobile aréne akosi dostala na D2. Krátke zastavenie na pumpe, zamávanie 6 ukrajincom v aute a už sme fičali bez prestávky na Břeclav, Holíč a Vrbové domov. Počasie sa v Čechách umúdrilo až na domácej pôde to bolo horšie.

Infekcia cudzím jazykom

2011-07-15T08:37:00.004+02:00

Nakaziť sa cudzím jazykom. To by bolo "kúlové". Odchytím si prvého cudzinca, ktorý na mňa zakašle a po nejakej inkubačnej dobe sa vo mne infikujú cudzie slová a frázy. Proti tomu by sa asi nikto nedal zaočkovať. Naopak. Povinne sa nakazíme pre dovolenkou v cudzine. Tzv. ambulantí okašliavači nás nadopujú cudzokrajnými bacilmi. Ak by predsa len niekomu šibalo z toľkých rečí, šup mu injekciu s protilátkou. Zatvoríme jazykové školy. Zabudnite na City university a bilinguálne gymnáziá. Žiadni začiatočníci a pokorčilí. Všetci profíci na úrovni.
Importujeme cudzincov, aby sa na nás potom vykašľali. Ak niekto povie "Kašlem na teba!" bude to skôr lichôtka. Nadávka by bola "Ty monoglot!" Vznikne nové prídavné meno polygotný. Podľa počtu nakazení by sa stupňovalo na polygotnejší a najpolygotnejší.
Zarábali by tí, čo by vedeli exotický jazyk. Otvárame kurzy jazykovedných bacilonosičov. Bacilonosič ako povolanie. Prekladatelia a tlmočníci sa stanú dinosaurami spoločnosti.
Pre starobylý jazyk treba ísť nadýchať sa záhorbného vzduchu trebárs do pyramíd. Niektorí by spravili z jazykov šport a snažili sa, čo najrýchlejšie alebo nakaziť sa čo najväčším počtom jazykov. Guinessova kniha rekordov by sa plnila novými časovkami. Vedľajšie účinky? Snáď nadávky. problémom by bol aj koktavý bacilonosič. To by mohli nakazení začať koktať tiež.
Časom zmiznú dvojjazyčné nápisy. Lepšie si osvojíme kultúru menšín. Veru, bolo by to fajn. Realita je zatiaľ iná. Každý sa môže naučiť cudzí jazyk, nie každý ho však vie. Tak sa ponorme do alfa hladiny, pusťme si walkmana a dúfajme, že sa čosi aspoň nalepí.

Trhák sezóny

2011-06-28T13:14:00.006+02:00

A bomba tohto leta je bezpochyby naša mladšia dcérka. Už začala bľabotať. Najprv také tlmené zvuky, teraz dáva vyššie tóny. Krásne sa usmieva. Už by sa pomaly aj na bok prevalila, ale bráni jej v tom poštolka. V prvý letný deň sa veru na brucho prevalila, ale to bola holá. Ešte stále musí nosiť širokú plienku, ale veríme že už len zopár dní. Najlepšie si rozumie so sestrou. Jej detská prirodzenosť oproti dospeláckej pretvárke je pre ňu určite impozantnejšia. Všetko pozorne vníma. Musíme ju preto nosiť, aby jej nebodaj niečo neušlo. Už sa aj napína na sedenie. No musí si nejaký ten týždeň počkať. V kočiari a v aute je to o nervy, stále plače. Ťažko príjma mlieko z fľaše, túži po maminom. Opak staršej ratolesti. Staršia prestáva žiarliť, ale o to je zákernejšia. Budí ju krikom v kočiari a raz jej pery natrela púdrom na zadok. Malinkú to potom štípalo, bolo to kriku. Takže ich dve nemožno ani chvíľu nechať samé (nie vždy sa to dá). Ale vie sa s ňou aj pohrať. Posledné večery nechce zaspať sama. Musí prísť mama a posadiť sa pri ňu. Len by sa opovážila odísť pokiaľ nezaspí.
Páči sa mi, že si staršia neuvedomuje hodnotu peňazí. Pre ňu sú skutočné, či hracie jeden papierik. Kiežby si každý uvedomoval túto bezcennú formu platidla.

Kryožena

2011-06-28T13:00:00.002+02:00

Zima na počkanie. Mrazivá na dotyk ako geneticky modifikovaný pangasius. Neroztanie v rukách, veď ani nemá komu. Každý sa jej bojí. Jej mrazivého dotyku, slov a skutkov. Iba procesory počítačov ju majú radi, lebo ich chladí. V robote to dotiahne ďaleko. Každý deň celodenná porada. Nemešká, teší sa. Presnejšia než fukušimské hodiny. Jej oči pichajú ako ľadové kryštály. Priehľadné a smutné. Mrazivý dych nie zo žuvačky érwejs, ale zvnútra. Schladí horúce srdce, ba celého človeka. Zničí ho ako ľad Titanic. Málo je ľadu v Arktíde ako v jej srdci. Absentuje sutúra extrahovaných emócií.
Automat na ľad. Občas sa namaže, ale nikto ju neudržiava. Zostarne a mrzne rýchlejšie. 3 roky sú 10. Vlasy slnečné, ale v zimný deň. Nepozná máj, nepozná jar, ani ich nemá rada a nepotrebuje. Tak je bez kvetov a kvetnatých rečí. Iba kvety mrazom na skle maľované.
Na rébus zvaný romantika nemá riešenie. Alebo čas? Má však recept na mrazivú vášeň. Zmrzlina so snehovou čapicou. 25 percent chuti severu naviac. Srdce tlčie len zo zvyku, nie z potreby. Nájde snehová kráľovná svojho Kaya? Nájde. Snehuliaka.

Benina na Kohútke

2011-06-12T15:00:00.003+02:00

Ó Benina, aba jé Benina. Aba jé, iba jé bakuma maraka. Tento, povedzme, popevok sa minimálne jednu víkendovú noc predieral tmou pomedzi chatky na vrchu Kohútka. Po dvoch rokoch skrsla v hlavách našich vedúcich myšlienka otužiť tím a resetovať hlavy. Vybrali chatu u našich západných susedov Kohútka. Vedúci boli strašne zaneprázdnení prípravou. Vedúci cyklist. oddielu pripravil dokonca prezentáciu. Čo mi bolo ľúto a mrzelo ma, boli hodiny, ktoré si treba nadrobiť. Ja a zopár ďalších kolegov sme teda išli ako poslední o 15h. Ostatní odišli po 12h. Hoci by som rád vyšlapal na Kohútku a dostal diplom. Šiel som teda na "voxhóle". Diaľničnú známu si auto nezaslúži, tak som ho hnal päťdesiatkou cez dediny. Trenčínu som sa vyhol a šiel cez Skalku. Je to aj najkratšia trasa. Kohútka leží v Javorníkoch na slovensko-českom pomedzí. Samotná chata je v Čechách vo výške 913m, iba hraničný kameň je vyššie. Aj to bolo poznať na teplote a telefónnom signále. Ubytovaní sme boli v dvoch chatkách. S kolegom som sa zložil na poschodí. Šli sme chystať ohnisko. Správca nám dal prídel kameňov, dreva, mačky a psa rasy akitu ina. Posledných dvoch nie na opekanie. Baby zatiaľ chystali špekáčky. Iní pátrali pomocou navigácie po indíciách a poklade v podobe 100 pív ukrytých v 50l sude (ktosi to nazval aj tatranky a horalky v sude). To vtedy ešte nevedeli. Ja som začal čosi tušiť, keď vedúci odvliekli známeho pivára. To už kolega menovaný to Hefaistosom nanosil dreva, rozdúchal oheň a prvé klobásy boli opečené. Na okolitých chatách boli víkendoví "pepíci". Jedno dievčatko, Klára bez bázne a hany, sa tiež pridalo k opekaniu. Aj japonský pes. Pípa sa presunula k chatke. Vedúcemu chýbali už len "melóny" a zobrať navyše 2 pivá k šiestim, aby bol dokonalý čašník, či -čka. Spojenie výškového tábora (ohnisko) so základným (pípa) sa udržiavalo vysielačkou. Napriek tomu rotácia pohárov sem tam viazla. Západ slnka bol nádherný, pohľad na múmiu hada už nie. Tento infantilný nápad ukazovať a pchať si zdochlinu do úst mal šéf. Hluchí spievali. Skučalo sa všetko od Prší, prší až po Internacionálu a Žltú ponorku v ruskom jazyku. Ani dážď nás nevyhnal od ohniska. Až keď skutočne lialo. Ale iba chvíľu. Vyhnal nás až správca, lebo sme skučaním rušili platených hostí v chate. Úroveň hluku nesmela prekročiť 40 decibelov. V chate už taká zábava nebola. Niektorí šli spať so sliepkami, niektorí spali za chodu. Obdivujem ako mohli v takom hluku. Možno alkohol robí aj divy opačné. U ďalších zametala metla ľudstva viac. Aj u vedúceho a šéfa. Asi majú ťažký život, odkedy sa oženili a potrebovali sa uvoľniť. Komáre sme vyhnali z chatky ponožkami a z druhej dymom z grilovačky. Komárov sme sa síce zbavili, ale potuženej spoločnosti z prvej chatky nie. Tých tiež vyhnali a k nám. Svietením baterkou do môjho spiaceho ksichtu to skupinár prehnal. A to 3x. Šéf asi robil sekundanta jedinému páru, čo máme v kolektíve. Ráno sa našiel ležať pri nich. Veľa pív ani spánku po noci nezostalo. Zo stovky pív tak 20. Niektorí ani nemali okno, ale rovno výklad ako v piešťanskom Auparku. O 7h už kolegyňa škriekala na budíček. Skromné raňajky v podobe obloženého taniera. Lepšie ako párky.
Niektorí si dali kávu a ja som sa pozeral - na pohľadnicu. S kolegom sa nám nechcelo nudiť v chate a čakať, kým sa spoločensky unavení kolegovia láskavo zobudia (a to dostali raňajky do postele). Navrhli sme túru na Malý, resp. Veľký Javorník. Cesta tam vedie po hrebeni a lesom. Neskôr dopachčali do výškového tábora aj ďalší. Únava z dobíjania pivného suda im však nedovolila zaútočiť na najvyššiu métu. Vrcholové družstvo v počte 5 sa potom oddelilo v pokračovaní na Veľký Javorník. Tam už nie je taká náročná trasa a navyše sa odkrývajú takmer celou cestou panormatické výhľady na moravské Beskydy s dominujúcim Radhošťom. Vidieť sa však dá len moravská strana, slovenská je v zákryte stromov. Aj to tak na chodníku vyzeralo. Samí "pepíci" s buřtami. Akurát z rozhľadne na Stratenci je vidieť Maníny a v diaľke nezameniteľný Kľak. Skupinárka zmenila prechádzkové tempo na turistické. Preto sme po vyše 1h dorazili na Veľký Javorník. Vedúca každému pogratulovala k dosiahnutiu 1071m výšky. Nie je tam žiadny hríbik, iba slovenský dvojkríž. Pod vrcholom sme stretli funieť ešte jedného kolegu-sólistu s vysielačkou. Zborovým Ahóój sme pozdravili základný tábor. Dopriali sme aj jemu pocit víťaztva na vrchole a pri zostupe sme ho na Stratenci kolegiálne počkali. No odtiaľ už jedného hnal hlad a inú ďalšia fajočka v tabuľke najrýchlešie zdolaných vrcholov. Tak sa vrcholová skupina rozpadla. Odtrhnutá dvojica získala náskok pol hodiny. My sme kľudným tempom romanticky vychutnávali okolitú prírodu a pred 16h sme sa objavili v základnom tábore na Kohútke. V najlepšej chvíli, keď sa dopekali kurence a unavení kolegovia na slnku. Nezaplatiteľné penové výplne ako lehátka. Mäsko bolo chutne upečené. Bodaj by nie po 3h. Z toho už aj gril má o koliesko menej. Takéto vehementné opekanie nevydržalo a pobralo sa do kolieskového raja. Tu by som mohol rozprávanie skončiť, preotže ma hnala túžba domova. O 17h som ešte s 3 kolegami odfičal autom domov. No nebolo by to úplné. Po našom odchode sa práve prebudení pokúšali o športové hry. Petang sa hral iba okrajovo. Večer bolo pre chlapov rugby. Niektorí to brali tvrdo a zaryli sa do zeme. Iní z nepochopiteľných príčin lietali vzduchom namiesto šišky. Ľadoví medvedi sa premenili na machov a namiesto kúpania zbalili pri bazéne brušné tanečnice. Tým sa program večera vyplnil. Chlapov dráždila tá časť tela, kde nohy strácajú dobré meno až do pokročilej hodiny nočnej. Niektorí sa dali od nich popísať na chrbte, či ruke. Nič originálne, ale mali radosť. Väčšina mala radosť aj z diplomov. Ja som dostal štípanec od ovada. Nedeľné ráno už nebolo také ťažké ako predošlé, i keď som videl záber bezvýraznej tváre hľadiacej do šálky s čajom. Po 10h sa rýchla skupina na autách a pomalšia na bicykloch v rytme vý-moľ spustila dolu do Čertova a domovov. Doma, keď som otvoril batoh som podľa "vône" vedel, kde som v ktorý deň bol. Hoci Aladin z našich radov rozpačito predpovedal počasie, nakonie sa vydarilo na jedničku. Po víkende boli ešte v chladničke klobáskové dozvuky. S heslom "Tých, čo nespoznávame tam neboli a to, čo si nepamätáme sa nestalo" sa tešíme na ďalší rok o5 na nejakej chatovici.

Diéty

2011-05-20T10:27:00.002+02:00

Známe klišé, že diéty sú moderné je počuť všade. Keďže nie som na ne odborník, viem o nich napísať aj ja.
Prvá - potravinová. Myslel som si, že na jar budeme s malými chodiť viac von a teda bude viac pohybu. Von síce chodíme, ale viac pohybu má moja huba ako nohy. Má to skôr opačný efekt! Tak som sa rozhodol, ako odborník na slovo vzatý, priškrtiť dodávku kalórií. Vhod mi prišiel nadbytok ovocia. 3 dni už jem striedmo a aj na obed som mal len banány. Prvý deň ma od hladu bolela hlava, na druhý deň som už bol zoslabnutý. Najprv sa mi snívalo o jedle, potom som sa od hladu budil. Teraz je to lepšie. Uvidíme koľko to vydržím. V podstate aniinetreba dlho, že. Jojo efektu sa nebojím.
Druhá - sociálna. Tak by to nazvala staršia dcérka. Obmedzujeme jej "kalórie" na veci, podľa rodičov, nesprávne. Dopadne to potom tak, že reve a hysterčí. Nakoniec ide babke, kde znova naberie kalórie (lebo tam môže všetko) a príde plná bláznivých vecí a hlášok. My sa ju potom zasa snažíme zmierniť. Je to ako bulímia. Nervy majú z toho rodičia. Na správne veci ako pozdraviť, poprosiť, či poďakovať nie a nie navyknúť.
Tretia - finančná. Slovenský hydrometeor. ústav zoštíhlil svoju stránku. Nejaký menejžer sa snažil asi mesiac. Pomaly z toho bola anorexia. Vraj neboli peniaze na živenie pretučnelej webovej stránky. Teraz už má o5 svoju podobu. Tu by bola diéta skutočne nemiestna. Marketingový ťah sa nevydaril a Aladin znova vypochodoval z fľaše.
Štvrtá - cestovná. Tú mi firma už neposkytuje. Vraj by som ju musel zdaniť. Tak to je koniec.

Magduša a Máša

2011-05-05T11:48:00.008+02:00

Fandím našim! Tento slogan si dala kolegyňa na firemné chatovanie. Objavila sa aj nástenka s tipmi kolegov. Zatiaľ nikto nejasal... Už mesiac predtým sa z rádií hrnula oficiálna aj neofciálna
hymna šampionátu. Oči sa mi pri jej počutí obracajú ako palacinky. Šľahačku na ne dala Sisa
Sklovská a jej, povedzme, svojrázne podanie štátnej hymny. V úvodnom ceremoniáli ju odkvílila a ešte aj slová skomolila. Odkazuje, že si ju môžeme ísť zaspievať sami. Ona mohla ísť teda zaspievať francúzskym fanúšikom do Krakova, ktorí tam asi márne hľadali Steel arénu. Trapne potom v prezidentskej lóži mávala ručičkami až ju napokon kameraman radšej vystrihol zo záberu. Navyše, minútu ticha za obete zemetrasenia prerušilo sólo opitého fanúšika "Slovenskóó". Ďalší trapas. Po úvodnom buli sa posúvala po hľadisku slovenská vlajka. Najprv naruby ako Raťafák plachta, potom ju otočili síce, ale naopak, no bolo vidieť, že je naša. Korytnačke Magduši ani dve hlavy nevedia tipnúť správny výsledok. Lepšie je na tom medvedík Máša. Ľudia asi potrebujú takúto barličku nádeje. Žeby osud našej reprezntácie bol v ňufáku nejakého krpatého medveďa alebo korytnačky zo Zrudolandie? Netuším, kde ich vyhrabali. Najlepšie vyšiel tip svokrovi. Odniesol si z krčmy metrovú sošku vyrezávaného Jánošíka. Majstrovstvá v hokeji teda začali pre nás s veľkým očakávaním a novým citrónovým pivom. Ako dlho obe vydržia, uvidíme, tipneme. Či už so zvermi alebo nie.

Knihy vs. filmové spracovanie 5.

2011-04-21T08:53:00.004+02:00

Po dlhom čase som videl spracovanie aj slovenskej poviedky. Konkrétne novely A. Baláža Tábor padlých žien od režiséra L.Halamy z r.1997. Rozpráva o "ľahkých ženách" v pracovno-výchovnom tábore v 50.-tych rokoch min. storočia. Kniha je oveľa šťavnatejšia a bohatšia ako film. Ten pôsobí veľmi nízkorozpočtovo. Dej sa omedzuje v podstate len na tábor a uličku starej Bratislavy. Dej knihy sa odohráva aj v bani, väznici alebo na poli, kde nie je núdza o humor alebo dramatické scény. To filmu chýba, miestami je nudný. Osudy postáv sú tiež zmené v závere filmu. Doktor Zigmund sa nezastrelí, nezahynie ani agitátor Stanko.
Ďalšou pokusom o sfilmovanie známej knihy Mika Waltariho bol Egypťan Sinuhet z r.1954 pod . Prvú hodinu zo 120min. filmu sa režisér M.Curtiz drží knihy takmer do detailov. Potom sa dej zrýchľuje a aj mení. V knihe zahynul aj Sinhuetov syn, nielen Merit. A že má syna zistí vlastne až potom. Zahynie aj panovačná Nefernefernefer samotnou rukou hlavného hrdinu. Kniha má 600 strán, takže ani nie je možné ich vtesnať do 2h.
Zatiaľ poslednou bola kniha, ktorá sa dostala ani neviem pečo medzi 100 naj kníh, od mladého spisovateľa Ch. Paoliniho Eragon. Evidentne bral inšpiráciu z tolkienovho Pána "prstenovcov". Elfovia, škriatkovia, to je aj tam. Keďže autor vydal knihu v rodinnom vydavateľstve, presadili ho. Film režíroval S.Fangmeier v r.2006. Tentokrát film prekonáva knihu. Aspoň myšlienkami a výrokmi. Napokon žiadne veľké idey nemožno čakať od 15. ročného spisovateľa. Dej nie je celkom podľa knihy, ale zhruba povie to čo ona. Pre mňa ani jedno nemá veľkú hodnotu. Tak toľko.

Voxhólov rok u nás

2011-04-21T08:26:00.002+02:00

Náš voxhól je už s nami rok, vlastne teraz aj viac. Za ten rok sme ho previezli po cirka 6500km, prevažne teda ciest. V zime asi 500km. Nežerie zrovna, čo vidí, iba okolo 6L benzínu, ale k redukčnej dieíte ho nemôžem donútiť. Okrem problémov s trávením na začiatku, pokým nevylúčil starý benzín, ide. Dávame mu občas zabrať. To zasa, aby nezlenivel. Pribúdajú mu z toho vrásky na laku. Najmä, keď do jeho útrob pchám kočiar. On tam vôjde, no nie vždy sa to hladko podarí.
K narodeninám dostal okrem poklepania po kapote (na objatie je príliš veľký) umytie. Vraj aj s voskovaním. Linka sa snažila, čo mohola, ale výsledok chabý. Druhýkrát ho dám umyť ručne. V polovici apríla šiel na pravidelnú prehliadku autíčkarským doktorom. Musí byť v poriadku aj keby nebol. Ibaže by ozaj nebol. Potvrdenie jeho výborného stavu stálo 20Eur navyše. Ale mal som to bez starostí a času. Takže aj automobilové zdravotníctvo nie je sväté. Prehliadky u odborníkov neboli pravidelné, preto nemá význam ho ťahať kdesi. Pýta už nové stierače, cvíľu musí vydržať. Kúpim ich asi originálne.
Ďalší jeho rok nebude taký únavný, bude väčšinou asi odpočívať. S malinkou nebudeme robiť žiadne veľké cesty. Napokon, zdá sa nám, že dcérka nerada jazdí v akomkoľvek dopravnom prostriedku, kočiar nevynímajúc. Zišiel by sa mu možno olej vymeniť (po roku), ale keď som to neurobil pred kontrolou...Tak nech mu to jazdí pokiaľ sa nerozpadne.

Krst

2011-04-13T12:49:00.003+02:00

Pomenovanie tohto dňa-Smrtná nedeľa znie hrozivo, no pre nás bol príjemný.
V túto nedeľu sa vynáša Morena, aby sa ľudia zbavili konečne zimy. My sme vyniesli našu mladšiu dcérku pred oltár na krst, aby sme ju zbavili dedičného hriechu. Stala sa ďalšou ovečkou v kresťanskom košiari, čo prítomní v kostole patrične uvítali potleskom. Už v dojčenskom veku si užila svojich 5 minút slávy. Krst bol počas omše. Pastierom duší v našom kostole je Kubánec. Jeho kázanie bolo podobné baptistickému. Plné gest a kriku. Už len gospelová skupina chýbala. Malá obrad znášala pokojne. Na konci omše som s ňou vyšiel von. Potom sme sa presunuli do reštaurácie na obed. Mobilný presun sa nezaobišiel bez dramatických, či humorných situácií. Najprv nás teta naháňala autom. Pred reštauráciou jej auto vypovedalo službu a nemohla zaradiť 1. Ani opätovné naštartovanie nepomohlo. Potom akýsi murár auto spojazdnil. Na obed sme chvíľu čakali, kým sa malá nachová. No hlad bol silnejší a o 13h sme už tlačili predjedlo.
Pre staršiu dcérku obľúbené "vajco". Po výdatnom obede sa už len oči prevracali pri pohľade na zákusky. Ale tortu Panna cotta si nikto nenechal ujsť. Tak ako sa všetci pred obedom striedali vonku pri dcérke, poobede nikto nevládal a ostalo to ,ako inak, na rodičoch. Poniektorí bojovali s výdobytkom modernej sanity a nevedeli, že voda v umyvárke sa spúšťa na fotobunku. Márne hľadali kohútiky. Po 16h sme sa rozišli. Čašníci mali trocha bordel v úcte, a preto chyby v účte, ale veď sme im nechali pekné "dýško". Tak sme si domov priviedli v tento deň "svaticu". To už je 3. v našej domácnosti. Ja medzi nich nepatrím... V živote ju čaká všeličo, ale nech tie dobré veci vysoko prevážia nad zlými a nech je šestný človek. Aj krátky čas života je dostatočne dlhý na dobrý a čestný život.

Experti zo Slovenska

2011-03-16T12:31:00.002+01:00

Ako som písal dostal som poukaz na štúdijný pobyt vo Švédsku s možnosťou stráviť nezabudnutelný víkend v centre Štokholmu pre dvoch. Tak sa dvaja experti (ja a kolega) vybrali severným smerom. Že ideme na sever prezradzovala aj teplota -70°C. Teda vo výške 11km. Veď sme aj odmrazovali pred letom ako diví. Sophia, teda Airbusd A320 nás však bezpečne doviedla na štokholmské letisko Arlanda. No, bezpečne... Keď pri zatiahnutí park. brzdy bolestivo stonala. "Experti" hneď v prvý deň spustili alarm vo firme. Všetky dvere sa otvárajú na kód. A majú dve kľučky. Na tú smolu som stlačil nesprávnu (núdzovú). V hoteli zasa všetko na kartu. Výtah, dvere, svetlá. Kolega raz omylom vzal kartu čašníkovi a čudoval sa, že mu ide akurát tak výťah. Na to všetko objavil na izbe ďalšiu takú kartu. Nechápe doteraz ako sa tam dostala. Pomerne nový hotel s panoramat. oknami. Ja som mal výhlad na čističku odp. vôd. Bola v kopci, na ktorom sa stále lyžovalo. Izby pohodlne zariadené. Raňajky v cene. Hotel bol blízko centra a ľudí bolo dosť aj cez víkend. Celá štvrť je nová a teda aj pomerne drahá. V týždni sme sa intenzívne učili robiť v programe, ktorý čoskoro nahradí doterajší. Nijako nám prácu nezrýchli ani neuľahčí, ale "hore" sa už rozhodlo. Víkend ubehol pomerne rýchlo. V jeden den som navštívil let. múzeum a druhý som tuho rozmýšlaľ, čo som pri svojich návštevách "Benátok severu" asi tak nevidel. Bol som pri šport. hale Golben a v tech. múzeu. Po 9 dňoch potom experti zabalili svoje počítače do drevenej debne. Daj bože, aby sa zasa nepoškodili a odleteli na juh ako lastovičky. Tentoraz som mal bohatšiu večeru a krajšie letušky, ale žiadny večerníček na palubnom monitore sa nekonal. Fokker 100 pokrstený ako Yerevan sa o 22.30 dotkol viedenského letiska. Experti sú konečne doma a čakajú teraz na počítače.

Pre knihomolov

2011-02-28T09:48:00.002+01:00

Koncom minulého roka prebehla v médiách sútaž Moja naj kniha. Samozrejme ja ako knihomol som sa zaujímal aké knihy sa čítajú. Sledoval som aj finále. Vyhrala vtedy kniha Slovenských rozprávok od P. Dobšinského. Ako inak, tak to má byt.Vytlačil som si zoznam 100 naj kníh a pomaly ich čítam. Najhoršie je, že v našej malej, strediskovej knižnici nemajú našich, slovenských autorov, ktorí sú v zozname. Ale s5 ku knihám. Prvá v abecednom poradí bola Alchymista P. Coeleho. Je robená podľa jednoduchého receptu. Zmiešať trocha biblie, koránu a talmudu dokopy. Okoreniť to nepatrným množstvom vlastných myšlienok, pridať zopár kúskov fantázie a dochutiť cestopisom. Kniha ma nejako nezaujala. Autorovi trocha preprchá z tých náboženstiev. Sám si hovorí bojovník svetla. Čo k tomu dodať. Ale američanom sa takéto kázanie istotne páči. Román pripomína Exupéryho Malého princa. To Cesta od C.McCarthy-ho je oveľa hodnotnejšia. Lyricko-epický román o putovaní otca a syna kataklizmou zničenou krajinou. Všetky hodnoty strácajú význam a ide iba o prežitie. Svet ostal čierno-biely. Existujú už len dobrí a zlí ľudia. Niektorí kritici považujú knihu za sci-fi, niektorí ani tak veľmi nie. Zo súčasných autorov je to skutočne naj kniha. Čudujem sa, že sa u nás nedostala do prvej desiatky. Naopak, neviem, čo tam hľadá napr. Súmrak. V zozname 10 naj mi tiež chýba náš Rudo Sloboda, ktorého považujem za spisovateľa svetového formátu. Román Cesta bol v r .2009 sfilmovaný pod taktovkou John-a Hillcoat-a. Film spôsobí citový otras a srdcabolenie snáď ešte viac ako kniha. Zatiaľ posledne čítanou knihou bola Citadela od A. J. Cronin-a. Veľmi pekná kniha s dramatickým záverom. Stále má čo povedať aj v súčasnej dobe. Hon za karierizmom, bezohľadnosť, moc peňazí. To sú témy dneška. Koniec prvej časti.

Láska na druhú

2011-02-21T09:36:00.002+01:00

Do našej rodinky pribudlo dalšie srdiečko, zlatíčko, dcérka.Prišla do tohto slzavého údolia v posledný januárový piatok večer. Hoci sme sa na jej príchod velmi tešili a hlavne žena už bola nedočkavá, riadne sa jej príchod zdramatizoval. Štastne to dopadlo, i keď sme si ešte nevydýchli a uvidíme, čo nás čaká najbližší rok. Veríme, že bude všetko v poriadku a drobec zabojoval.V živote sú chvíle, ktoré by človek nechcel zažiť a pôrod našeho bábatušenka bol jedným z nich. Ďalej sa nebudem rozpisovať, sú to nepríjemné a bolestné spomienky. Ostatne, ešte by nám kde kto závidel. S maminou si pobudli v nemocnici týždeň. Medzitým som so staršou dcérkou bol cez víkend doma (s čím sa svokra nemohla zmieriť, ale nemal som u nich kde spať) a v týždni potom už u svokry. Chodil som normálne do práce. Plienkovej torty som sa tentokrát nedočkal, aj keď ju kolegovia sľúbili. Sľuby chyby. Ani pozdrav. A to som otravoval svokru s koláčmi. Obdržal som však týždenný, vzdelávací pobyt vo Švédsku. To je asi šéfova forma odmeny, keď sa nám narodí dietaťko, lebo pri prvom som tiež mesiac strávil mimo domu. No, čo už. Na čo ale tie reči. Aspoň viem, za čo ma v robote majú... Uprostred týždňa som bol s našimi pozrieť moje dve lásky v nemocnici. Predtým, než som ich vyzdvihol z nemocnice som stihol vybaviť rodný list a poistovňu. Týždeň som pobudol s nimi doma. Aby sme si trocha všetci zvykli. Staršia ako inak žiarli. Už chcela dať bábätko do hovna, do kontajnera alebo jednoducho preč. Robí na prieky, aby upútala. Druhý týždeň chodila svokra k nám. Veľmi ju to nebavilo a posledný piatok už ani neprišla. Jednako pod nami "boží robotníci" stále prerábajú byt (to je podobne ako so služob. cestami, keď sa nám narodí bábo) a potom má aj problémy s rukou. Maličká má už 3 týždne. Má sa k svetu. Svoju "kritickú hodinku" má ráno od 4.30 do 6.30h. Vtedy riadne nespí a mrnčí. Ja sa stahujem do obývacky. Nejako to musíme vydržat.

Tango v kuchynke

2011-01-25T18:18:00.003+01:00

Kuchynka. Ľudia, príbehy, emócie. Tu sa stretávajú kolegovia, aby si trocha oddýchli, prebrali tých, čo tam nie sú a niektorí sa nasýtili. Hlavne tí, ktorí majú na obed málo stravy. Kalorickej aj duševnej. Tu sa tvorí pracovný duch a puch. Či vôňa? A láska. Prvý kontakt.
Pri oslave býva plná. Smiechu a koláčov. Hlava na hlave tlačí sladké do seba.
Iba práca a jej starosti tu nemá miesto. Automat tu musí mať miesto. Dá za symbolickú cenu symbolickú kávu. Nejde o to vypiť, ale zúčastniť sa. Pre mikrovlnku je tu tiež priestor.
Kde by získala kuchynka vôňu? Pukance alebo čevabčiči. Aj chladničku. Kde inde by získala kuchynka smrad? Označ si menom, lebo v chlade rastú veciam nohy. Iba staré nevládzu utiecť. Mlieko a salámy. Ozve sa aj výbuch a výkrik. Nejde o život. O kávu, žart?
Výstava hrnčekov a špinavého riadu. Firemné aj vlastné. En ten tiki dva špendlíky, ktorý je môj? Niekedy zavíta návšteva. Iný kraj, iné sladkosti. Káva aj tak tá istá.
Kuchynke tuším dačo chýba. Uši. Tá by rozprávala.

Knihy vs. filmové spracovanie 4

2011-01-14T17:18:00.004+01:00

Dlhšie som tu nedával túto tému, pretože som nenaďabil na filmové spracovanie kníh, ktoré som čítal. Až teraz. Prvou bol román E.Wrytha Návrat na Brideshead. Nejak ma kniha nezaujala,
ale zopár výrokov tam je pekných a pravdivých. Filmová adaptácia od režiséra J. Jarrolda je pomerne čerstvá z r.2008. Tu sa nedá nič vyčítať, film sa drží predlohy ako kliešť. Dokonca aj výroky sú prebraté z knihy. Žiadne voľné sfilmovanie, všetka česť. Netreba ani čítať knihu.
Dalšou hranou verziou knihy bol slávny Tolstého román Anna Karenina z najnovšieho spracovania z r.1997 v hl. úlohe so S.Marceau, S.Beanom a A.Molinom (hral v Spider Man 2 zlého doktora Octaviusa).Režisér B.Rose si niektoré veci zjednodušil, veľa vypustil, dačo pridal. Ono
sfilmovať do 140min. 800 stranovú knihu nie je ľahké. Úvod, kde vo filme Levina vo sne naháňajú vlci je vymyslený. Netuším prečo. Nie sú tam scény pobytu Sčerbaských v kúpeloch, kde Kitty pomáhala liečiť pacientov, nie je tam poľovačka Levina v ruskej stepi. Vronskij sa vo filme nepostrelil, ale v knihe si strelil do pŕs. Anne sa narodilo dievčatko, ale vo filme to vyzerá tak, že sa jej nenarodilo dieťatko a z toho jej začína švitoriť v hlave a prihovára sa k bábike.
Vôbec tam nie je spomenutá práca Levina na strane roľníkov, snaha o ich kolektivizáciu
a jeho socialistické myšlienky. Ale to by narúšalo kolorit romantickej drámy a film by bol nudný ako niekedy kniha. Celkovo je Levinov príbeh v úzadí a v popredí Karenina a Vronskij. Každopádne film je hodnotný.

Ostatný deň roku

2011-01-01T18:04:00.006+01:00

Začalo vysielať regionálne rádio. V deň, keď sa chce každý baviť, bolo zaspaté ako celé naše mesto. S hudbou aj slovom. Samozrejme ako prví sa dostali k mikrofónu sponzori. Celý deň som pil kyselinu, rečenú, fosforečnú v kole. To je asi jediný deň v roku, kedy si ju doprajem. Blahodárne to účinky na moje kosti. Bol som kúpiť zemiaky a "pangacicinu"-rybu, ktorú sme dnes jedli. Dcérka prišla s tým, že všetkých pošle do pekla a bude. Aj plášť má na to, aby nás tam zobrala. Už jej z tých rozprávok hrabe. Potkana nazýva melioratívne-myška. Dnes som videl Ratatouille aspoň 3x. V TV začínali tiež ospalo, až po 21h sa to zlepšilo. Dokola Menšík a Burian. Spomínalo sa na scénky z minulých rokov ako keby nikto nechcel vymyslieť niečo nové. Opäť splácali dlh sponzorom a pusipajtášom talenty pred polnocou. Najlepšie vyšla Česká TV. Suseda doniesla zbytok autíčka MacQueen. Torta, ktorá ostala po synkovej oslave. Malej chutil len marcipán. Pri večeri nám malá priala šťastné a veselé, tiež veselý silvester. Oprávnene pretože polnoc prespala. Celý deň rozprávala o delobuchoch, a keď ich intenzita vrcholila, spala. Aj detské šampanské sme rozliali... Zastavila sa švagriná, ktorá pokračovala do krčmy na zábavu. Také stretko nezadaných dievok. Aspoň nám na chvíľu zabavila malú. A vraj jej ukradla peniaze s pokladničky. No teda! K večeru slabo snežilo. Po polnoci vyšli dedkovia s dušou chlapcov odpáliť si pred barák svoju dávku rakiet. Mestský ohňostroj financoval tentoraz obchodný reťazec. Zo strechy svojho nákupného centra. Tentoraz teda nič extra. Ani ostatní ľudia akosi veľa neodpaľovali. Inu-zaspaté mesto. Alebo až teraz doľahla kríza? Niektorí už z nervami nevydržali a odpaľovali 5 min. pred polnocou. Iní stáli od 18h v okne a sledovali odkiaľ sa čo zablyskne. Nemyslím tým seba. Toto bol posledný deň roku pána 2010. Čaká nás ťažký rok. Preto si prajeme, aby sme ho zvládli, čo možno s najmenším počtom "odrenín" a hlavne, hlavne zdraví.

Pred Vianocami

2010-12-25T14:38:00.007+01:00

Prestali nám chodiť letáky. To sused berie papier do zberu, aby bolo čo na Vianoce. Iný si užíva obdeň sexuálne radovánky a stonanie sa ozýva tmavou nocou. Svokre sa kazí mixér a práčka, namiesto soli, sype cukor, medovníčky prihárajú. Vianoce pomaly vrcholia aj so všetkými prípravami, varením a zháňaním darčekov. Dcérke sme museli povedať, že kapry neskončia v našom bruchu, ale v jazere. Na stromček sme pred Tescom čakali a vyberali, až kým mi nebola zima. Už týždeň pred Vianocami sa malá nevedela dočkať. Ani ja som sa nevedel dočkať, kedy si oddýchnem. Hoci pri malej unavený som stále. Firemný Ježiško nám daroval ploskačku so štamprlíkmi. Absolútna zbytočnosť, ale je to s monogramom! Paradoxne ženské osadenstvo sa potešilo fľaške viac ako mužské. Ešte väčšia blbosť bol prívesok s baterkou svietiacou 208 lumenov červenou farbou. Potom sme dostali "krízový" kalendár a blok (firma stále ešte šetrí). Jediný šéf tvrdil, že sa prihlásilo 12 ľudí na blok. Nikto si však nespomenul pokiaľ sa mu neušiel jeden výtlačok. Potom akoby sa vrátila pamäť. Ja som si zobral len tak. Posledný deň v práci som vlastnou vinou mal ráno v strese, keď som polhodiny čakal na kolegove auto. Keď som potom pozrel na vybitý mobil, zmocnila sa ma zlá predtucha. Šiel som teda vlastným autom. Na moje prekvapenie kolega už v práci bol. Nemal auto, mne sa nedovolal, šiel teda vlakom. Konečne teda pár dní voľna. Rozhodol som sa, že tentokrát nebudem posielať SMS ja, ale počkám si, kto pošle najprv mne. Môžem teda čakať... Veselé Vianoce a nezabudnite darovať to najhlavnejšie pod vianočný stromček. Lásku.

Firemné večierky

2010-12-18T18:04:00.004+01:00

V Japonsku zomrie ročne 10 000 ľudí na únavu z práce. Nie kvôli prémiám alebo hrdinstvu, ale z lásky k práci. U nás to taká sila nie je, ale niektorí vyzerajú, že by sa obetovali. Také zjavy je ľahko vidieť na firemných večierkoch. Ja som tento rok nebol. Ten istý lokál, ľudia, jedlo, hudba. Nič ma tam neťahalo. Tento rok mali prísť všetci v klobúkoch. Mal sa vyhlásiť najkrajší, no asi boli usporiadatelia unavení a nič nebolo. Ani tombola. Zato dídžej vyhrával tak, že na parkete nevedeli, či majú raz vytriasť dušu a raz oblapovať. Doteraz som chodil na všetky vianočné večierky poriadané firmou. Prvý, ešte koncom 90.-tych rokov bol v jedálni a bol iba o jedle a pití. Bola to malá firma. Keď už som robil vo väčšej firme, aj mecheche bolo okázalejšie. Boli sme dve zlúčené divízie a to bolo rečí... o spolupráci. Ďalší večierok, na ktorý spomínam asi najlepšie, bol v hoteli. Pomajbo spravil výbornú atmosféru a všetci sa skvele bavili. Bohužiaľ nepomohli ani bonboniéry a kvety, v ďalšom roku nás opäť rozkrojili. Boli sme kotva pre tú väčšiu časť. V ďalších rokoch sme zakotvili po blízkych baroch. Posledné tri večierky sú stále v tom istom podniku. Nie je tam najlepšie sedenie, lebo je to predsa len bar. Ľudia sú viac separovaní. A polovica stolov je pri parkete, takže sa ani rozprávať poriadne nedá. Minulý rok nás poctili prešívaní chlapi, papagáj a la Michael Jackson a búchač na drevenú debňu. Má ten nástroj aj voľajaký názov. Človek by mal utužovať vzťahy aj s inými ľuďmi ako spolu sediacimi, ale chcelo by to tiež zmenu prostredia.

Pveco?

2010-11-21T14:10:00.006+01:00

Naša malá dospela do štádia otázok prečo. Pvečo je jeseň a pvečo zima ? Pvečo je mrak? Pvečo ujo býva v baváku a pvečo sa mu tam páči? Mamina to rieši proti otázkou. Prečo si to myslíš ty? Už druhý mesiac spáva v sama vo svojej izbe. No stále chodí v noci k nám do spálne do svojej postieľky. Včera bol rekord a vydržala to až do 5.55h ráno. To som ju bol o 4h skontrolovať, či ešte žije. Ani na záchod som nešiel, aby som ju neprebudil. Dnes už prišla v "tradičnom" čase o 1.30h a postupne sa znižuje. Aj ma napodobňuje ako čítam rozprávky. Ona ich číta plyšákom. Vtedy je roztomilá. Filmovým hitom jesene je Bambuľka, hlavne časť, keď išla sanitkou. To rozoberá zo všetkými. A tiež S čerty nejsou žerty. Nemilo nás prekvapuje tým, že sa začína došťávať. Tento víkend najprv mne na postel, potom na podušku a včera v "obývke" na pohovku. Dostala világoš. A este sa pyta "Pveco ma biješ?" Pýta sa, či ju zvieratká majú "vadi". No neviem, či taký krokodíl zrovna...Veľmi sa teší na Vianoce. Zasa to vníma inak ako pred rokom. V Auparku skonštatovala, že "V Aupavku už pvišli Vianoce." To keď zbadal stromček. Tak už aj my sa tešíme, kedy k nám prídu.

Komunálne voľby 2010

2010-11-16T10:48:00.002+01:00

Akosi som sa začal tento rok zaujímať aj o komunálne voľby. Naše mesto totiž zdá sa zaspalo. No nielen mestské zastupiteľstvo, ale i ľudia. Na poste primátora treba čerstvú krv. Sledujem postoje kanditátov, ich vyjadrenia a sľuby. To ide každému najlepšie. Na niektorých sa vyťahuje špina a niektorí sa na fórach tomu bránia. Nuž ano, ľudia sú na fórach v anonymite tak môžu kydať. Aj pre kanditátov je to výhodnejšie. Nemusiasa teperiť na mítingy. Minulý týždeň bol u nás cirkus. Nie politický, ten je tu stále, ale taký ozajstný. Pri klietke levovej ma napadlo tam postrčiť kanditátov a sledovať, čo by asi spravili. Klietka by bola na námestí. Niekto by šiel na leva diplomatickými rečičkami, niekto možno s kung-fu. Sú medzi kandidátmi aj športovci, tak čo? Ľudia by videli ako reagujú a mali by to pri voľbe jednoduchšie. Ak by bolo ešte koho voliť. S5 k voľbám. Sľuby-chyby. Všetci sľubujú takmerto isté. Niekedy až utópie. Iba jeden, starší pán nie. Ten sa mi pozdáva, aj keď jeho politická minulosť je všelijaká a teraz sa tvári ako nezávislák. Poslancov voliť nebudem. Podporil som jednej známej kandidátúru svojim podpisom a to stačí. Teraz pred voľbami poslanci súčasný aj kandidáti vykrikujú, čo je v meste zlé, nedostatčujúce atď. Čo robili do pekla doteraz? Na pár výmimek tam všetci len sedeli ako pena. Ale to je vždy tak pred každými voľbami. Otvorili sa granty z EÚ pre rozvoj miest takže všetkým šťastnú ruku, aby tí správni poslanci riadne zabojovali o najväčšiu dotáciu pre mesto a teda jeho zveľadenie.

Sviatky jedla

2010-10-29T10:39:00.004+02:00

Šumboriť, šurápať, škarable alebo hompora. To sú hornostredské výrazy. Minulú nedeľu, ako každý rok približne v rovnakom čase, boli o5 hody.Už v piatok som neplánovane nešiel rovno domov, ale k svokre. Zacalo sa robením zákuskov. Svokra si berie dokonca dovolenku kvôli tomu. A nie len ona. V ten den tamojšia firma musela zaznamenať straty, keď polovica ludí doma vypekala. Aby pecenie neostalo na švagrinú, radšej si popálila ruku. A tak nastúpila moja polovička. V sobotu tiež. To sa piekla hydina, dve kačice a hus. Museli sme požičať pekáč na hus, taká bola veľká. Potom ju nohou zatlačiť do trúby. Otáčať pekáč museli dvaja... Popri tom sa robili zemiakové lokše. Cesta bolo dvakrát toľko, a tak sa spravila z neho ešte knedľa. Aj tak je to drina tie lokše a zabralo to celé poobedie. Dcérka si vonku zatial "upiekla" prechladnutie. Ešte v nedeľu dopoludnia sa robil zemiakový šalát a rezne. Vyberať teda bolo z čoho. Rezne prasacé, kuracé, rapotačka, hus. K tomu jedna alebo druhá knedľa, šalát, kapusta, lokše. Aj ryža z piatku by sa našla. Viac vypekania ako na Vianoce. Bolo nás veľa a obedné stolovanie manažovala švagriná. Ešte nakrájať zákusky a už sa čakalo na prvých hostí. Boli sme sa pozrieť ako obec slávi hody. Vysvietenie kostol sa oslávilo zredukovaním lavíc a ľudia musli stáť. No, kríza doľahla aj tam. Pri kostole boli kolotoče a stánky. Po hodine nám začalo byť chladno. Šli sme teda naspäť. To už bol plný dom.Z tých vôní jedál nám ostalo všeliajko a pobrali sme sa s výslužkou domov. Bezmála 3 dni varenia a za jeden večer bolo skoro všetko fuč. Budúci mesiac nás tiež čakajú hody.

Pomaly k samostatnosti

2010-10-23T16:51:00.004+02:00

Náš poklad má už viac ako dva a pol roka a začíname ju viesť k samostatnosti. Po malej potrebe, ktorú už robí do misy sa sama utrie. Obradne sme začiatkom októbra vyhodili cumeľ do kontajnera. Našťastie žiaden absťák. Ostala jej duda, tzv. škrabkacia.Tento pondelok ju už dávame spať do svojej izbičky. Bojí sa tam. Čítam jej rozprávky na dobrú noc, ktoré ju nezaujímajú. Svieti jej kvietok nad posteľou, ale stále sa tam bojí. Jednak aj suseda robí nočné-šije na stroji a to ruší.V noci príde k nám a vhupne do svojej malej postieľky. Už som ani v noci nebol na záchode, aby som ju nezobudil, ale o 3.20h prišla. Pomaly si to snáď bude predlžovať. Museli sme investovať do zimného oblečenia, takmer všetko. Od pančúch po bundu. Jej filmovým hitom je terz hraný seriál Leto s Katkou a kreslené hasičské autíčko Finley. To máme namiesto správa čiastočne večerného filmu. Filmu na ňu vplývajú, potom čaruje podľa nich (pvidáme kuet váskavca) a opakuje výroky. Niekedy ju chytí vzor a už sa stalo, že sa hodila o zem. Zlé veci vie rýchlo pochytiť od druhých.Mama to s ňou doma poriešila potom. U babky sa vždy rozbesnie. Potom doma lieta a neposlúcha. Bojí sa fúzatých chlapov. Sama povie, že sa hanbí. V polovici októbra sa rodinou prehnala dajaká brušná pliaga. Najprv malá, potom my. Pripravujeme ju tiež na sestričku, ktorú si pôjdeme kúpiť vo februári. Zatiaľ sa na bábo teší a má ju rada. Takéto radosti aj starosti máme teraz z naším miláčikom.

Aj takí sú inžinieri

2010-10-20T15:23:00.006+02:00

V súčasnej dobe je vysoká škola snáď už v každom okresnom meste. A že je hodne tých miest. A potom aj škôl. Každá škola má x odborov. Táto expanzia nastala po r.2000. Asi po ukončení obdobia stagnácie počas Mečiarovej vlády. Kvantita sa samozrejme odráža na kvalite. O školy technického typu nie je veľký záujem a ak áno, tak si to mladí ľudia uľahčujú ako vedia. To je prirodzené ľudskej povahe, ísť cstou najmenšieho odporu. No v poslednej dobe im to však uľahčujú aj školy, aby nestratili akreditáciu odboru alebo študentov vôbec. Otvoria odbory, ktoré možno ani s technikou nemajú nič spoločné a mnoho technických predmetov a vecí je vynechaných. Asi len o odbor, o ktorý je záujem. Od začiatku je tá cesta ľahšia. Za mojich čias bola laťka nastavená rovnako pre budúcich Ing. Znalosť termínov, výkresov, predstavivosť. Minimálne to akosi patrí k takémuto typu škôl. Predstavte si takého doktora, ak by nepoznal ľudské telo a tak vhupol zo školy do ordinácie. Takisto ako lekár pozná ľudské telo i technik musí vedieť pomenovať správne veci. Teda pokiaľ nerobí v cukrárni alebo u krajčíra. Aspoň týchto pár vecí by si mal budúci inžinierko odniesť zo školy. V okolí mám veľa kolegov, ktorí študovali na "strojarine" a nevedia ani ako vyzerá spojka. To ma teda dostalo. No, áno. Študovali enviromentalistiku, manažment podnikov, či manažment kvality. Slovo manažment je v kurze a nie iba ako slovo. Ale ako môže došľaka niekto kontrolovať na výstupe výrobky, keď pomaly ani nevie, čo to je, ako to funguje, čo je tam zle urobené a pod. ?! Neviem, v čom spočíva 5-ročné štúdium napr. kvality. Potom je to v praxi tak, že čašník robí takmer to, čo inžinier. Ani veľmi nepreháňam. To trocha devalvuje hodnotu vynikajúcich odborníkov a v konečnom dôsledku aj školy. Z technických škôl mi pripadá najviac "technická" neslávne známa Trenčianska univerzita. Možno je to však preto, že je najbližšie. Snáď sa to niekedy utrasie a o5 tu budú ľudia, ktorí rozumejú veci.

Krátke babie leto

2010-10-03T15:00:00.002+02:00

Hoci tento rok bol 2. najteplejší za posledných 50 rokov vôbec to tak nevyzerá. Aj babie leto trvalo len týždeň. Boli sme na jarmoku. Tohtoročný hit boli kotlíky. Lákal ma Gravitron, ale dobre, že som nakoniec naň nešiel. Asi by som bol sklamaný. V nedeľu som umyl aspoň auto, ďalší víkend sa už tak nevydaril. Mali sme v pláne ísť na zámok Lednice, ale bráni nám počasia a pokročilá sezónna doba. Tak aspoň vypáliť nejaký hrad, ale zatiaľ ani to sa kvôli počasiu nedarí. Kúrime už od polovice septembra, čo sa teda nestalo dávno. Akosi si slnko nevie alebo nechce preraziť cestu cez hradbu mrakov. V októbri býva vždy stabilné počasie tak verím, že nebudem len čítať nudné knihy, ale ešte dobijeme nejaký hrad.

Vraj moderný román

2010-09-19T17:59:00.003+02:00

Dávno som nečítal dobrú knihu. Vyberám si svetových autorov podľa abecedy. Čím postupujem ďalej, tým väčšia blbina. Naposledy to bol Marcel Proust a jeho 2. zväzok Hľadanie strateného čsu. Celá 400 stranová kniha by vyšla na 1 stranu. Jeho spôsob písania je plný úvah, myšlienok a citov. Dej je v ústraní. Skôr ako podmaz. A vraj moderný román. Asi tomu nerozumiem. Predtým to bol súpisovateľ C. Pavese a jeho dielo Diabol na vŕškoch. Možno to nie je jeho najlepší výtvor, ale o5 nuda. Malcom Lowry bol alkoholik a jeho kniha Pod Sopkou má určite črty autobiografie. Z knihy ide okrem výparov tequily aj depka a beznádej. Na mašľu. Kniha ďalšieho vyšinutého spisovateľa A. Strindberga Syn slôžkz, Inferno a Osamelý je lepšia, ale tiež dlhá. Chystám sa teraz ísť čítať knihy z ankety "Moja naj kniha". Tak sa uvidí.

Dovolenka

2010-09-11T14:03:00.004+02:00

Mal som ďalšie 2 týždne dovolenky. Prvý týždeň sme boli v Banskej Štiavnici. Druhý týždeň doma. Počasie viac menej pod psa. Jeden deň som varoval malú sám. Navštívil som archív v Bytči a pátral po predkoch. Veľa som toho nevypátral. Objednal som zimné gumy. Malej sme dokončili izbu nalepením obrazov. Použili sme suchý zips. Jeden obraz bol ťažší a spadol. Zips bol totiž aj na papieri a ten sa odtrhol. Potom sme obraz pre istotu zazipsovali aj na spodnom ráme. Boli sme sa o5 kúpať v Uherskom Brode. Malá sa pocikala v aute. Boli to nervy. Museli sme ísť do tamojšieho Tesca a kúpiť, čo mali. O tú pol hodinu sme potom boli menej na kúpalisku. Víkend u svokrových a pomaly mi dovolenka ubehla.

2,5 roka našej dcérky

2010-08-16T08:34:00.012+02:00

O5 poznamenám niektoré "hefty" našej dvaapolročnej dcérky. Buble do pohára z vodou a tvrdí, že tak chrápe dedo. A ešte pri tom robí "Baaa" (výdych). Videla na obrázku, že pes chytá ryby. Tak vyhlásila, že ten psík si ich potom uvarí. Keď sme ju hnali na nočník tak povedala: "Čo ma ženeš. šak pockaj. Už idem." Toto keď povie také malé dieťa, tak vás to dáva do kolien. Dve-tri noci zaspávala pri pootovrených dverách a zažnutej stolnej lampe. Vraj sa bojí. Vymyslela si už aj uja Masného a ježibaby. Ježibaby bol nápad babky, s ktorou ich počas augustového víkendu vyháňali z domu. Malá tam spala 2 noci. Prvú nemohla, lebo ju rušil akýsi zvuk. Keď zobudila babku a pýtala sa "Co to vrdžoní?". Babka jej povedala, že to dedko chrápe. Hore boli už o pol štvrtej ráno. Druhú noc dedka vyhnali do izby a spala kľudne. V telke sledovala cirkus a popri tom sa váľala po zemi akože robí akrobata. Piatok 13.-teho bola už druhýkrát u holiča. Tento zážitok preniesla tiež domov a s mamou sa hrali na kaderníkov. A povedala mi: "Ani ju nespoznás". Čítala knižku a pri tom si hovorila "Jéziši". S rovesníkom Alxom sú stále veľkí frajeri. Najkrajšie je, keď sa spolu držia za ruky a každý si niečo iné rozpráva. Začína byť panovačná, keď hovorí "Ty ma nechaj!" alebo "Choď prec!". Fakt si musíme dať pozor, čo hovoríme, lebo sa nám to skôr, či neskôr vráti.

Freudov Výklad snov

2010-08-14T13:47:00.005+02:00

Sny sú kráľovská cesta do nevedomia. To píše S. Freud v diele Výklad snov. Čítanie je to pre laika náročné, skôr je kniha pre odborníkov. Aby som to úplne pochopil, musel by som si to ešte raz prečítať. Niečo sa však na mňa nalepilo. Jeho analytický prístup je dôveryhodnejší ako symbolický. Skúmal vyše 200 snov, z toho päťdesiatku vlastných. Ostatné boli priateľov a jeho neurotických pacientov. Ani by som neveril ako blízko je sen k neuróze. Rozdiel je len v vnímaní. Sen zhrnul do jednej vety: Sen je zahaleným splnením potlačeného priania. Nepriamo sa to týka aj úzkostných snov. Chvíľu som aj ja povrchne sledoval (nezapisoval) svoje sny a musím mu dať za pravdu. Jedna teória hovorí, že sny nie sú nezmyselné, je v nich len poprehadzovaná časová súvislosť. Sny vytvárajú tieto 4 podnety: zážitky z detstva (najmä z prvých 3 rokov, čo je zaujímavé, lebo si ich nepamätáme), nesplnené priania, uvoľnená cenzúra (v sne si dovolíme to, čo v bdelom stave určite nie) a tzv. druhotné spracovanie (sen vychádza z nejakého zážitku, trebárs sme si ho ani neuvedomili v bdelom stave a ten sa rozvíja ďalej. Ak sa toto spracovanie podarí len z časti, sen sa stáva nezmyselný).
Samozrejme nebol by to Freud, keby nebol za snom aj sex. Ale toho sa v snoch dotýka len okrajovo, hoci väčšina snov sa práve pomocou symbolov týka sexu.
Na záver vyjadruje, že sen rozhodne neukazuje budúcnosť. Takémuto výkladu chýba pravdivý obsah. Ukazuje opäť len nesplnené prianie. Sen vychádza iba z minulosti. Ani po takmer sto rokoch jeho výklad nikto nespochybnil a stále má, čo povedať. Uvedomil som si, že vtedy nebola televízia a sny ľudí ovplyvňovali iné zážitky. Teraz aj prkotina v telke môže vyprodukovať sen o ako nesníme.

Kecskemet 2010

2010-08-08T11:07:00.007+02:00

Minulý víkend sme urobili dve prvenstvá. Poprvýkrát bol náš malý poklad u babky dve noci a my po prvý krát na ďalekej ceste a tiež prvý krát spolu pod stanom. Navštívili sme veľký letecký deň v maďarskom Kecskeméte. V piatok to vyzeralo s počasím všeljako, ale to nás neodradilo. Poobede sme malú zaviezli babke, omyli uhorky a vyrazili. Chvíľu som maturoval nad navigáciou. Cestou sme mali 2 prestávky. Kúpil som diaľničnú registráciu (neskoro som sa dozvedel, že sa to dá aj cez internet) v Komárome a potom tesne pred diaľnicou na Luka pumpe sme sa najedli. Skoro som ani neodbočil na diaľnicu. Pred Budapešťou nás zastihla prvá a najprudšia búrka. Zopár kilometrov sme šli tak 60-70km/h. Na navigácií som vypol ženskú a vypomstilo sa mi to. Zaradil som sa do zlého pruhu a skončil takmer v centre Budapešti. Navigácia nás potom vyviedla, ale tiež sa potila alebo nadávala, lebo som dvakrát zle odbočil. Za Budapešťou ďalšia búrka skoro až po Kecskemét. Tam sa akoby zázračne vyjasnilo. Šli sme aspoň rýchlejšie. Tábor Nomádov sme našli poľahky. Vstupné 2500HUF. Sľúbenú vodu sme nenašli. Ohňostroj sa stal tuším pravidlom na každom leteckom dni. Zaparkovali sme pri Slovákoch, no neviem, či to bolo najlepšie. Ale asi skôr jedno. Síce sme zaľahli o jedenástej hodine, ale vrava trvala ešte dve hodiny. Veľa sme nenaspali. Prebudili sme sa do zahmleného rána. Viditeľnosť, že aj lastovičky chodili peši. Dúfal som, že sa opar rýchlo vytratí, ale opak bol pravdou. Šli sme teda na letisko. Jedna rada na lístky a ešte väčšia pred vstupom. Z nám nepochopiteľného dôvodu sme dostali prúžky na ruku. Von sme z letiska nesmeli, tak načo nám boli? Ukážky začali rozpačito najprv Andula, potom vrtuľníky. Prvý prúdový bol L-29 Delfín. Okolo jedenástej sa konečne začalo nebo otvárať a lietanie sa rozbehlo naplno. Program bol poprehadzovaný, ale ku koncu sa dostal do normálu. Žiadne udivujúce výkony, ale pútavá šou s lietadlami, ktoré sa často nevidia. Chýbali Breitling na Albatrosoch, ktorí prileteli až poobede. Jeden starý blázon tam nejedol, nepil, nešťal, iba fotil. Musel mať plienku alebo čo. Ako vždy mi chýbali 2-3min. "šťavy" v kamere, aby som mal posledné vystúpenie, vrchol leteckého dňa natočené celé. Bola to akrobatická skupina Frecce Tricolori. Skončili presne o šiestej.Načase. Fantastikuš, dynamikuš, ale už toho bolo plné mozguš. Kúpili sme si hranolky, pofotili statickú stojánku a vydali sa severným smerom domov. Vyše hodiny sme trčali pri letisku, kým sme sa dostali von. Bolo to o nervy, zdalo sa, že nikto dopravu neriadi. Niektorí sa s nasadením vlastného života vrhali pred autá, aby sa mohli zo svojim vopchať dopredu. Doslova.
Domov sme šli zasa 5h. Ženskú v navigácií som pustil k slovu a nezakufrovali sme. Nad Komárom bolo UFO na oblohe. Asi disco. Doma sme boli o pol jednej.

Horúce dni

2010-07-15T12:57:00.002+02:00

V noci mi nedajú spať prechádzajúce kombajny a pod oknami opití školáci. Nastal cas žatvy a prázdnin, keď muchy nosia plavky. Leto pomaly vrcholí a aj moja trpezlivosť sedieť v robote bez zapnutej klimatizácie. Kolegyňa ochorela z nej, a tak je lepšie sa asi potiť. Trvalo to len chvíľu. Viac je tých, čo nechcú vypustiť dušu. Potil som sa dokonca aj na kúpalisku. Navštívili sme Vincov les. Malá sa močila len v destkom bazéne, kde je 32° voda. Teda som sa neovlažil ani v horkách. Prijateľné vstupné na celý deň. Čo ma nemilo prekvapilo bolo, že sa platia aj detské kolotoče. Vidieť, že u nás honba za ziskom stále prevláda. Vrcholom bolo, keď pani kolotočárka namiesto spustenia detskej manéže, roztočila kolotoč rukou! Malú sme tam veru ani neposadili. Na prvý krát. Keď sme tam boli druhý víkend, malá nás "presvedčila" na vláčik za nehoráznych 1Eur.Vo vláčiku sme sa odviezli všetci, ale nie na kúpalisku dokola, ale ozajstným parným rušňom z Majdžavy do Veselí. Aj to dcérku celkom bavilo, ku koncu sme však mali toho dosť. Predsa len celý deň v horku a v rozpálených vagónoch. Kapela, ktorá svižne hrala ráno do taktu rušňa, poobede stíchla a muzikanti už len tupo hľadeli pred seba. Ako v pekle bolo v kabíne rušňa. A to sa tam tlačili aspoň štyria. Už aj stroje mali toho dosť a skoro sme sa neodlepili z Vrboviec. Zasekli sa brzdy a museli ich ručne uvolniť. Inak to bol pekný výlet a ani nie veľmi drahý, 6Eur pre všetkých. Ja som rád, že je také teplo. Som v menšine. Pre mňa by mohlo byť takto aj do Vianoc. Samozrejeme v robote mi to vadí. Ale, keby som sa mal niekde pri vode vyvaľovať...Nech pečie. Bohužiaľ je to len pár dní.

Tentoraz bicykel robí starosti

2010-07-09T13:29:00.001+02:00

V týchto horúcich dňoch sme sa pokúšali na bicykloch obísť priehradu. Už keď somvyťahoval bicykel, mal na zadnom kolese defekt. Dofúkal som koleso a šli sme. Došlapali sme len po lodenicu aj to s jedným dofukovaním. Naspňť to isté. Večer som dal novú dušu (stará mala už veľa flakov) aj plášť, ktorý mi zostal po predošlom majiteľovi bytu. Zistil som však, že nemám koleso ako nafúkať.Bol tam iný ventil. Na druhý deň som teda kúpil akúsi redukciu a tiež novú dušu a plášť. No redukcia mi bola platná ako smrtke p..a. Neviem, čo mi to predali. V podstate som v nej mal to, čo mám, nie, čo potrebujem. Pokúšal som sa aj tak nafúkať koleso a zničil pri tom ventil. Tak som si inde kúpil hadičku a lepšie ventily. Na druhý deň sme vyrazili znova... S defektom zadného kolesa som skončil v polovici. Akurát najďalej od domu. Pešo vyše 7km späť. Už som nemal chuť sa zdržovať pri nafukovacom hrade ana kofole. Na chvíľu sa pri mne zastavil pán a požičal mi pumpu. Prešiel som 1.5km a dosť.Viac sa nikto nepristavil. Defekt bol pod ventilom. Možno ako 2 dni stál prakticky na ventile sa zodrala guma. Pre istotu som dal2 flaky. Na ďalší deň som už šiel pre istotu s plnou protidefektovou výbavou. Tentoraz som sa mohol spoľahnúť na bicykel, ale zradilo počasie. Došli sme lenpo bufet a blížiaca čierňava nás obrátila s5. S prvými kvapkami sme doletelidomov. Až všera sa konenče podarilo ísť kam sme chceli. Inkriminovanému miestu defektu sme sa zatiaľ vyhli.

Z týchto dní

2010-06-20T18:21:00.009+02:00

Počasie sa akosi nechce umúdriť. 10 dní bolo pekne a teplo. Zrovna vtedy som mal dovolenku. Čiastočne v rytme ja čerpám, žena užíva. Malej sme maľovali izbu, s nervami sme zdolali vrch Lopeník, bratislavské ulice a väčšina z nás voľby. Trocha som pátral v rodokmene.
Malá opakuje vety, ktoré hovoríme. Najkrajšie sú jej gestá, ktoré pri tom používa. A huba sa jej nezavrie. Všetko komentuje. Napr. raz večer povedala: " Ket sa nevykakám nepvojdem sa osprchovat. Pvojdem rovno do postele." alebo " Daj si pozov, aby si nespadla zo schodof." Keď videla sochu ruky, skonštatovala, že "Niekto si otuhou ruku". Babku hnevá tým, že jej hovorí baba. Učí sa bicyklovať. Spraví tak 3 ťahy a dosť. Úspešne ju učíme pýtať sa už aj na "malú". Plienky má len pri spaní.
Posledné dni sme doma. Včera sme boli sa kúpať vo vodnom svete až v Uherskom Brode. Mňa uniesla megavírivka, malú ani nie tak voda ako trojkolka. Hanba, že my z kúpeľného mesta musíme chodiť 60km na kúpalisko. Takže o5 je tu zima. Dúfam len, že júl a august tohtoročnú zimu nepokazí.

Jazda vo veľkej dedine

2010-06-12T12:34:00.004+02:00

Vo štvrtok sme boli v Bratislave. Pôvodne som chcel ísť na Martinský cintorín. No, naivne som si myslel, že pravý pruh na križovatke Galvaniho a Ivánskej cesty pôjde tiež rovno. Nešiel. Bol som nútený ísť na Galvaniho. "Nie je to až taká tragédia" hovorím si. Prídem k cintorínu z druhej strany. Tak som šiel na Ružinovskú cestu. Tam bola zápcha a pomaly som sa posúval. Pri starej Ikei som zabočil doľava. Lenže zle. Mal som byť v ľavom pruhu a točiť razantne doľava. Po chvíli som zistil, že toto nie je správny smer. Treskol som do volantu. Kade teraz? Odbočil som na Gagarinovu. Niekde som sa potreboval otočiť. Napadlo ma sa spýtať na cestu k cintorínu a dokonca som zabočil k pumpe. Ale zavrhol som to. Zvažoval som ísť naspäť k diaľnici a ísť znova po Ivánskej ceste. Kolóna áut ma odradila. Takto som zúfalo došiel až do Podunajských Biskupíc. Tam som to zvrtol doľava, urobil kolečko cez túto štvrť a vrátil sa do Ružinova. Približne som vedel, kde je cintorín. No i tak som blúdil v dvoch uličkách. To už som sa radšej pýtal na cestu. Ktosi na mňa trúbil. Asi som mu vadil v jazde. Musím sa naučiť používať vonkajšie spätné zrkadlá. Tak som kľučkovaním opäť došiel k k starej Ikei. Konečne som za pumpou Agip zatočil správnym smerom. Od cintorína som potom šiel po Trnavskej smerom von cez nešťastný železničný prechod. Pomaly som sa hýbal v kolóne, keď auto predo mnou zastalo. Až potom som si všimol, že na priecestí svieti červená. Stál som uprostred cesty. Ešteže dodávka za mnou nechala voľný priestor. Zablokoval som cestu protiidúcemu. Ten ostal chudák na prechode! Akosi sa potom poza mňa dostal. Auto predo mnou začalo cúvať. Musel som aj ja, čím sa voľný priestor zmenšoval. A do toho sa pchala sanitka! Musel som si pustiť klimatizáciu, ktorá ovievala môj smrteľný pot. Konečne vlak prešiel a mohol som ísť. S krátkej 2km odbočky na Martinský cintorín, tak bol 20-25km okruh východnou časťou Bratislavy. Veľa vodičov myšičkuje medzi pruhmi, čo privádza infarktové situácie. O 2 týždne som si počas služobky jazdenie zopakoval. A hneď dva dni. V najväčšej špičke. Kritické miesta sú mosty. Na prístavnom mi auto zdochlo a musel som sa rozbiehať na ručnej. Na Novom moste som sa zaradil, že vodič za mnou spanikaril. Skoro som ho ošuchol. Ešteže som to nevidel. Tak som blavákom vrátil nervy, ktoré mi spôsobujú. Pekne som sa vyjazdil, ale ďakujem. Buďme ľudia.

Záplava maturantov

2010-06-05T17:39:00.004+02:00

V predchádzajúcich dňoch som videl záplavu tmavých sák a minisukní. Výkriky ostrých chlapov maturita-formalita. No myslím, že pred komisiou to nie je až také formálne. Maturitné dni. Ja som maturoval 6. júna. Bol som snáď predposledný, čiže som sa dlho potil vo vlastnej šťave. Z voliteľných predmetov som maturoval z Angličtiny, z matiky alebo z fyziky som bol dutý ako bambus. Dodnes sa vlastne čudujem ako som cez matiku mohol ročníkmi prechádzať. Vypomstilo sa mi to na VŠ, keď som si musel platiť doučovanie. Všetky predmety som absolvoval na výbornú až na jeden. Majster z odborného výcviku povedal, že teória je pekná vec, ale niekedy k ničomu. Položil mi teda praktickú otázku. Ako dáme dolu ložisko z hriadeľa, keď nie je po ruke prípravok? Do zadku by mi vlas nikto nestrčil no mohol som sa namáhať ako som chcel, ale jednoducho nie som praktický človek, a tak som to mal za dva. Rúrka bola tá sprostá vec, ktorá zabránila, aby som dostál metál. Skúšku dospelosti sme slávili 3 dni na chate. Príšerne tam varili a niektorí grcali. Vtedy som držal 24 hodinovku pri ohni. Bol aj trápny pokus o výlet, ale po prvom kilometri už nikto nevládal od "únavy". Nedávno som aj bol na stránke mojej školy. Zvonka vyzerá škola rovnako, no zvnútra sa zmenila. Učebne sú bohato vybavené a namiesto výcvikovej haly je už telocvičňa. Aj ľudia sú iní.
Z pôvodných učiteľov ostala už len večná zástupkyňa, slovenčinárka a telocvikár. Škoda len, že sa nedajú stiahnuť fotky.
Maturita vtedy nebola uniformná ako teraz. Vtedy sme sa ešte hľadali. Držím dnešným maturantom palce, nech šťastne vykročia do života.

Daždivá jar

2010-06-05T17:12:00.006+02:00

Tento rok sa teda jar nevydarila. Napadlo vody ako za 3 mesiace. Vraj to tu nevideli 70 rokov. Včera sme sa boli pozrieť ako sa rozlial Váh. Veru som túto rieku ešte nevidel takto rozliatu. Mala dvojnásobnú šírku. Už to však vyzerá s počasím lepšie. Asi preto, že sa blížia voľby začína byť horúco z toho aj vonku. Už ste rozhodnutí koho voliť? Aj tento rok strieda
jedna utópia druhú. Videl som pekný nápis na pútači vládnucej strany. Namiesto "Istota v ťažkých časoch" nápis prepísal nejaký "vtipálek" na "Istota ťažkých časov". Dosť bolo politiky. Nemohli sme kvôli počasiu ani ísť na poriadny výlet. V jednu sobotu sme sa neúspešne pokúšali dobiť topľočiansky hrad. Pre rekonštrukciu zatvorené. Prešli sme sa aspoň popri jazere Duchonka. Aj štart opekačkovej sezóny sa presunul na koniec mája. Aspoň letecký deň vyšiel, i keď čo sa týka lietadiel nič extra. Dcérka je po mne a nebojí sa hukotu stíhačiek. Iné deti plačú. To boli tak všetky pekné dni od začiatku apríla. Začala mi krátka dovolenka, takže musí byť pekne. Strávim ju maľovaním detskej izby, zháňaním nábytku do nej a tak. Aspoň si oddýchnem od ksichtov v robote. Tam tiež je záplava, ale roboty.

Zablokovaný

2010-05-08T16:28:00.003+02:00

Toľko som chodil v robote na môj blog až ma korporácia (bože, ako honosne to znie) zablokovala.
Takže moje príspevky, ktoré aj tak nikto nečíta, budem písať už len od svokry. Doma internet nemám. Mohol som ísť na limitovaný prístup, ale to firma vraj sleduje. Teraz som zistil, že už mám stránku povolenú, ale jeden nikdy nevie.

Voxhól skúša ďalej

2010-04-29T12:04:00.004+02:00

Boli sme minulý víkend na výlete v Bratislave. A smrad nám opäť začal kašlať. Domov sme prišli. No na druhý deň už ledva chytil a aj tak zhasol. To už sme pomaly riešili odťahovku. Našťastie spred domu. Hneď v pondelok sa rozbehol kolotoč telefonátov predjacovi. Skúsil som ho nahodiť a už išiel. Aspoň odtiahnutie sa neriešilo. Dohodli sme sa, že pôjde do Trenčína do autorizovaného servisu. Inak by nám neuznali záruku. Tak voxhól nocoval z útorka na stredu v u MaH Trenčín. Dozvedel som sa, čo je Carpass a kde je. Bez toho ho do servisu nepríjmu. V stredu poobede mi volali, že im vyhodilo chybu spaľovania. Odkiaľ som bral benzín. Povedal som im, že auto dlho stálo. Vraj by to nemalo mať vplyv na kvalitu benzínu. Neskôr pripustili, že áno. Na lietadlách, ktoré stoja len jeden deň sa odkalujú nádrže. U auta mi odporučili kúpiť akési aditívum. Na pumpe som kúpil za vyše 5Eur. Svokor ma zaviezol do Trenčína a potom som už ťahal domov na voxhóle. Trocha sa mi nepáčil prístup servisu ako to rýchlo odbili, ale snáď vedia, čo robia. Prehliadku hradil predajca. Budeme musieť teda ďalej jazdiť a uvidíme. Snáď to skončilo.

Eugenika v práci

2010-04-21T13:32:00.004+02:00

Neviem preco na mna čaká každý týždeň (naštastie nie každý deň ako sa hovorí)blbec, ktorý je ochotný mi skaziť náladu. Kolegyňa má o týždeň svadbu a ako je dobrým zvykom kolegovia sa skladajú na dar. Doposiaľ sa skladali pri takýchto príležitostiach všetci. Teraz kolegyňa, ktorá robí zbierku vytipovala "spoľahlivých" ľudí, ktorí bez rečí vysolia prachy na dar. A asi aj viac ako tí druhí. Napísala v e-maily, že to nechce dávať na celé oddelenie, aby nenádavali, že sa musia skladať. Ja teda podla nej patrím medzi tých druhých. Hoci som vždy prispel. Raz som podotkol, že sa skladáme privela a raz som dal menej ako väčšina. Tá bola asi teraz oslovená, odpad vyhodený z komunikácie. No nie tak celkom. Druhá kolegyňa preposlala e-mail ďalším ľuďom. O5 nie celému oddeleniu. Ale radšej nemusela vôbec takéto niečo posielať ďalej. Možno tým znechutí ľudí, že sú takto odseparovaní a prispeje ozaj len vybraná skupina. Nikdy neovplývala dôvtipom (tá prvá) ani prílišnou inteligenciou. Je aj egocentrická, hoci si myslí, že je správňačka. Hovorí sa takým jednoducho, krava. Bohužiaľ nikto jej to nepovie, lebo je šéfova. Možno sa nasrala, keď ju omylom zahrnuli do komunikacie, kde nemala byť. Je to každopádne kruté z jej strany, takto selektovať ľudí. To je eugenika i keď nie doslova, také pekné slovo. Veď kto by chcel prispeje, kto nie, ten nie. Nemám teraz chuť nevinnej kolegyňke-neveste prispievať na dar. Mal by som asi spraviť veľké gesto a pretromfnúť ich dar mojím. Nevesta by však ostala v rozpakoch. Takže budem držať hubu a prispejem, keď prispeli aj mne.

Láska z košíka

2010-04-14T10:57:00.007+02:00

Naše malé srdiečko začína normálne myslieť ako dospelák.Výroky ako "Veď si dávam pozov!" alebo "Ani boh ti nevozumie", či "To je sladké ako cecek". chytá od nás. A včera mala "zlomené bruško". Raz v postielke vysvetľovala aj plyšovému zajacovi. Inu dar reči. Stále používa zábavné slovíčka. Ako robí koník: kon, kon. Čmeliakovi povie včeliak. Dosráva sa a nepýta sa. Už ako keby to robila naschvál, aby sme ju potom osprchovali. Horšie je, že už aj klame. povie, že sa nedosrala, ale v skuročnosti naložila ako tartas. A veru je už aj panovačná a robí naschvály. Veru si dobre uvedomuje, čo robí. Včera telefonovala prvý krát s babkou. Teda tak, že len nepočúvala, ale aj odpovedala. Chutná je keď tancuje na nejakú pesničku a rozhadzuje ruky ako keby cukrovala buchty. No akonáhle vytiahnem kameru, prestane. Pri pozeraní knižky si niekedy vyžiada plyšové zvieratko a musíme mu ukazovať obrázky. Volá to "ukázať". S jedením sú spojené nervy už od malička. Je to o niečo lepšie, asi vďaka hroznovému cukru. Vodu pije čoraz viac z pohára. Zmenila frajera. Prvý už chodí do jaslí. S druhým sa vozili v košíku, boli navzájom na návšteve. Je úžasné pozorovať malého človiečika ako sa snaží pochopiť a vysvetlovať.

Voxhól si zvyká a my tiež

2010-04-07T09:31:00.002+02:00

Minulú sobotu sme otvorili našu turistickú sezónu výstupom na vrch Vápeč (956m). Auto sme odstavili konča Hornej Poruby. Potom, čo sme nasadli do auta som ho nahodil. Motor sa začal triasť ako práčka, keď je dopoly naložená. No pohli sme sa. Cestou z kopca mi však vyplo úplne zapaľovanie. Rozsvietili sa všetky kontorlky a čo horšie prestalo ísť servoriadenie. Zastavil som teda na voľnom "plácku". Našťastie som nebol v zákrute, lebo pri vypnutom motore by som zamkol volant. Naštartoval som a bezproblémov sme šli ďalej. Polovička bola vystrašená a myslela si, že vyletíme do vzduchu. Ja som to pričítal sebe, že som možno zle naštartoval. No na druhý deň sa situácia opakovala. Studený motor sa začal o5 triasť a rozsvietila sa kontrolka emisií. To som už šípil, že asi bude niečo z motorom. Predebatoval som to z jednými, druhými rodičmi, aj na fóre. Príčin mohlo byť niekoľko. Zmieril som sa s tým, že budem musieť obetovať čas a smrad pôjde na vyšetrenie. V pondelok poobede sme sa vracali od svokrovcov a kontrolka sa už nerozsvietila. Čuduj sa svete. Včera som ho tiež nahodil. Motor ide normálne a kontrolka sa nerozsvietila. Takže žiadna diagnostika a uvidíme, čo sa bude diať. Napadlo ma, či nebol nejaký iný benzín. Trasenie motora sa totiž objavilo potom, čo sa asi minul starý. Tak takéto šoky nám Voxhól pripravil po 400km.

Voxhól mení majiteľa alebo tvrdí chlapi od polície

2010-03-31T09:07:00.005+02:00

Naše auto voláme Voxhól podľa jeho výrobcu v Anglicku. A tiež niekedy mu povieme smrad, pretože priznajme si, zasmradzuje životné prostredie, aj keď má motor Ecotec. Ešte v tom týždni, čo sme si ho doviezli domov, som ho bol v piatok zapísať na dopravný inšpektorát. Deň predtým som si kúpil kolky za 66Eur a zo svokrom sa previesť, kde tí policajti vlastne sú. Viac s ním nepôjdem. Horší než autoškola. Stále mi kibicoval do riadenia. Ako autopilot alebo varovný hlas v lietadle. Kedy odbočiť, kedy sa zaradiť atď. Snáď mám toľko rozumu ako jazdiť. Nehovorím, že nemám možno zlé alebo aj nijaké návyky. Ale veď je to moje auto! Popredu som si vypísal žiadosť o prepis, čo sa ukázalo ako dobrá vec. V piatok som pred 5h ráno vstal a pred 5.30h už stepoval pred dverami budovy. Nikde nikoho, tak som šiel dať dolu EČV pomocou príborového nožíka. Prišiel nejaký pán na Peugeot-e 406 a potom som už s ním mrzol pri dverách. Kľudne by mi stačilo prísť na 6h a bol by som 4. Ostrí "hoši" z nočnej hliadky si otvárali dvere brokovnicou. Na dennú šichtu už im stačili 9-ny. Okolo 7h už bola celkom slušná rada ľudí na prepis auta, tak 20. Cigáni si išli kúpiť kolky a strašne sa báli o miesto v rade. Pred 7.30h pani láskavo otvorila premrznutým dvere. Dostal som lístok s číslom jedna. Ani som sa nestačil vyšťať a už sa na obrayovke objavila 1. Išlo so mnou aj číslo dva na prepis. Policajt chcel asi úradovať skôr, no nemali sme ešte obhliadku. Tak sme šli na parkovisko k autám. Svokor mi doniesol autosedačku. Policajt po chvíli prišiel, ale ešte sa vybavoval po telefóne. Zbytočne som otváral kapotu, pretože moje VIN je pri spolujadzcovej sedačke. Potom už na prepis. Polda strúhal formu, samé čo chceš do piče a kurva na kolegov. Trvalo to asi 5min. Nakoniec som postrihal staré značky na stolových nožniciach. Takže prepis auta nič pre nežnejšie pohlavie. Nahodenie značiek a sedačky. Po 8.15h som odchádzal od policajtov. Je dobré si prekopírovať technický preukaz. Ja som prefotil starý aj nový.

Kúpili sme auto

2010-03-26T09:24:00.002+01:00

Oteplilo sa a dospeli sme k rozhodnutiu, že je správny čas na kúpu auta. Už od začiatku roka sme sledovali a vyberali. Do úvahy pripadali hatchbacky Opel Astra H, Kia ceed, Ford Focus, Hyundai i30 a VW Golf V. Samozrejme "ojetiny". Po zvážení pre a proti sa do užšieho výberu dostali Astra a Focus. Hoci by som radšej bol za "sída", ale bohužiaľ - cena. V Autopalace sme potom vybrali Astru. Robí tam aj ženin ujo. Snažili sme sa zohnať niekoho, kto sa vyzná v autách, ale nepodarilo sa. Čo to som si prečítal ja. V stredu 17.3. nastali priaznivé okolnosti a šli sme do Bratislavy. Deň predtým som si obehol poisťtovne. A Wustenrot som ešte hľadal doobeda v Bratislave. Na Furdekovej, kde by mala byť centrála sú obytné bloky a maximálne tak knižnica. Šiel som teda na Osuského s krajcom chleba v ruke. Už bol obed.Tam som pri Zrkadlovom háji našiel poisťovňu. Porovnaním mi vyšla naj Kooperatíva. Šiel som potom ešte policajtom pre žiadosť o prepis. Až potom som sa vybral do autobazárov. Sú tam pekne 3 vedľa seba. Omrkol som si najprv MaH, kde bolo Astier najviac. No každá mala škrabanec. Zmieril som sa s tým, že ojazdené auto bez škrabanca nekúpim. A pritom na novú nám stačilo mať o 1000Eur viac. V AAA auto skapal pes. Potom som sa už motal po Autopalace a čakal na ženu. Posedel som si v Hyundai i30 a zamiloval sa do novej Mazdy 3. No tá je cenovo niekde v oblakoch. Prišla žena, zistila, že i30 je malý pre jej "obriu" postavu a šli sme mrknúť naše tátoše. Prvý z nich zatekal cez spolujazdcove dvere. To sme boli rýchlo vybavení, hoci našim očiam viac farebne ladil ako druhý. Druhý nevyzeral nabúraný, drobné škrabance na laku boli. Stav zodpovedal 33500km, no bolo vidieť, že je to ležiak. Keď som sa spýtal predjacu, povedal, že je tam asi 2 mesiace.Nech si robí srandu z toho, čo slamu žere. Na to začal škriekať, že môže zavrieť kapotu a odísť preč. Len z úcty a ochoty prítomného rodinného príslušníka sme odtiaľ neodišli. Krátka skúšobná jazda na to, že som po roku sedel za autom bola v pohode. Cenu sme dohodli hneď na 8.500Eur. Neskôr sme si vyčítali, že sme mohli ísť nižšie. Ujo sa za nás zaručil a auto sme si mohli odviezť ešte v tento deň. Najprv kontrola originality na účet bazáru (60Eur). Platí 2 týždne, potom si ju musí človek urobiť sám. Nepustia k nej vraj nikoho, hoci som bol zvedavý. Bol dlhý deň na polícií a podaril sa vybaviť aj odpis. Medzitým sme spísali kúpnu zmluvu. Rok záruka, no vadiť sa s nimi by som nechcel. Potom sme boli v banke previesť peniaze. Predajca nás tam odviezol. Príšerne jazdí. Chceli sme, nech nám vyčistia auto, no po 16.30h na dielni nikto nebol. Predajca nám daroval zato autolekárničku. Ešte vybavenie zákonnej poistky (115Eur) a mohli sme ísť. Boli na nás dvaja a ponáhľalisa, že takmer nám dali aj svoju zmluvu. Boli by nahratí. Zastavili sme sa na pumpe kúpiť diaľničnú známku. Vestu, aj to oranžovú som kúpil ať na tretej. Polovicu Blavy som šiel na parkovacích svetlách a jediný s autoškolou predpisových50km/h. Po 19h sme pristáli pred domom.

dokončenie týždňa 10

2010-03-22T11:09:00.005+01:00

No. Zmenilo sa mi aj publikovanie v bloggeri. Končia s prenosom cez ftp protokol. Ako tak som to dal dokopy až teraz. Hoci to nie je celkom, čo som chcel. Pôvodne som zamýšľal preniesť celý blog na svoju stránku. No nemám potrebnú doménu zatiaľ zaregistrovanú. I som bol písal administrátorom, ale bez ozveny.

Tento týždeň

2010-03-12T11:12:00.009+01:00

Tento týždeň som mal zlý. Najprv som si myslel, že len doma, ale neskôr aj v práci.V pondelok som sa dozvedel, že auto, ktoré máme vyhliadnuté má skutočnú cenu o 900Eurvyššiu. Ale môžeme dať návrh na cenu a riaditeľ bazára to musí schváliť. V sobotu sme plánovalikonenčne pozrieť po nejakom Opli Astra v Bratislave. No ani počasie sa neukazuje dobré a nič z toho nebude. Šiel som si po robote po novú bankomatovú kartu. Najprv ma nechali čakaťv banke polhodiny a potom som sa dozvedel, že nie je na pobočke, ale v mieste založenia účtu.Tak za 3 dni ju môžem mať v pobočke. Takto zdecimovaný som došiel domov. Tam dcéra pišťala eštecelý večer na to všetko. V útorok som bol tajne vylosovaný pre kontrolu poriadku na pracovisku.Povedal som to najbližšie sediacemu kolegovi, ktorý ma vozí aj do práce aké je to smiešne tajne losovať. No a v stredu na porade celého oddelenia on samozrejme hlesol pred všetkými moje meno. Kamarát, taky rád. Možná strata dôvery ma znechutila na celý deň a bolo mi ťažko. Aj pri srdci. Mohol som o tom premýšľať pri 30 min. meškaní vlaku. Viac sa s ním v aute nerozprávam. Iba úsečne. Sestra oznámila, že odlieta už v nedeľu s5 do Anglicka. Narýchlo. Tiež ma to nenadchlo, ale ju áno. Tak nech si nájde lepšie miesto ako predtým. V piatok som bol už otrávený z celého týždňa. I správcovia blogu ma nemilo prekvapili. Končí prenos súborov tohto blogu zo servera na môj a už budem vytvárať príspevky nejako z mojej stránky. Kým na to prídem, bude doba. To som ešte krúžil na bicykli okolo domu a hľadal ženu s kľúčami od zámku. Nakoniec som šiel domov a bicyklové zámky vymenil. Cez víkend som rezignoval na auto a ukľudnil sa.

Svet podľa Garpa

2010-03-02T09:17:00.007+01:00

Veľmi pekná kniha o človeku, ktorý sa snažil viesť normálny rodinný život. Osud mu však do cesty staval prekážky a keď sa už zdá, že predsa len bude mať sporiadaný život, nakoniec skončia hlavní hrdinovia tragicky. Myslím, že v postavách románu si každý nájde kúsok seba a svojho života, či postoja. Najviac sa mi páčila myšlenka Jenny: Žena je buď niečou ženou alebo kurvou alebo sa snaží rýchlo stať jedným, či druhým. Inak je sexuálne podozrivá. Aká to nadčasová myšlienka! Stačí, keď sa obzriem okolo seba v robote a nájdem z každej najmenej jednu. Zaradil by som ju medzi povinné čítanie súdobej literatúry. Kniha je lepšia ako Zásady muštárne. Typický Irvingovský štýl je však cítiť z oboch románov. Trocha mi vadili niektore zbytočne dlhé opisy a pasáže. Napr. chvíle pred Garpovou smrťou. To je tiež John Irving.
Vo filme z roku 1982 v hl. úlohe s R.Williamsom je veľa vecí zmenených, resp. zjednodušených. Prečo by na riaditeľa školy padal mŕtvy holub, keď môže rýna? Alebo načo by Garp s matkou cestoval za šlapkami do Viedne, keď mu je bližší New York ? Úvod knihy je vynechaný, hoci sfilmovaný by mohol byť veľmi pútavý. Viac ako schovanie erotického časopisu pod malého Garpa. Čo je napokon vo filme vymyslené, rovnako ako náraz lietadla do budúceho Garpovho domu. Nerozumel som prečo vo filme píše Garp iné poviedky ako vo filme. Nechal sa tu režisér G.R.Hill unášať fantáziou? Hlavné myšlienky diela sú však zachytené vo filme. Naproti tomu vynechaný koniec knihy, kde sú zachytené osudy ostatných postáv neubralo na filme a rovnako si myslím, že aj kniha by mohla byť o túto kapitolu chudšia. I keď film nemôže ako vždy nahradiť knihu, režisér aj herci sa snažili a má veľkú výpovednú hodnotu.

Tomu neuveríš

2010-02-23T09:10:00.007+01:00

Naše drobátko je už teraz zrelé ísť do škôlky. Stále chodí za škôlkarmi a dokonca ich manažuje ako sa to teraz moderne používa. Tak sme sa rozhodli ju aspoň zapísať do škôlky. Je jasné, že tento rok nikam nepôjde. V pondelok chcela ísť žena so známou. Tá je akurát zavolala, že nikam nejde, škôlku má po známosti vybavenú. A dokonca prominetnú so saunou, vírvkou a neviem akým pohodlím pre ratolesti. Samozrejme bez šance. Rozhodla sa ísť rovno do ďalšej najbližšej. Prekvapilo ju, že tam bola 76. v poradí. Až potom sa dozvedela, že je to tiež výnimočná škôlka. Učia sa tam cudzie jazyky. A všetci tam hrnú svoje deti. A z rôznych kútov mesta, dokonca i mimo mesta. To sa mi nepáči. Nech sa každý hrá na vlastnom piesočku. Nerozumiem, prečo nechodia deti do obvodu, kde bývajú. Sused si zobral dokonca dovolenku. No klipkanie jeho modrými očami asi veľmi nepomohlo. Riaditeľka si zachovala aspoň naoko férový prístup a nechala dvere do kancelárie otvorené. Tak mohli všetci vidieť, čo sa deje vo vnútri (ak by sa niekto pokúšal o úplatok). Dala nám žiadosť a o mesiac ju máme priniesť spolu s lekárskym potvrdením. Nástup najskôr o rok. Dnes bola v ďalšej škôlke. Pani raditelová odkázala, že príde za hodinu, bol jej odkaz. Šli domov na obed. Potom volala protekčná známa, že šak v tej škôlke zo saunou je zapísaných len 10 detí a berú 22. Lenže zapísaných len dnes a včera? Cezto všetko tam žena išla, no o 16h tam už nebolo ani nohy. A zápis má trvať do 17h. Z malým srdcom sa vrátila ešte do škôlky z doobedia. O5 nič. Takže v stredu šla znova do tej "obyčajnej". Tam ju upokojili, že aj tak sa to ešte utrasie s rozmiestnením detí. A ak by sme mali ďalšie mimino, dcérka budúci marec aj tak nenastúpi. Uvidíme. Koncom marca sme sa dozvedeli verdikt. Od primátora prišlo, že ročník 2008 sa nebude príjmať do škôlky. Nech si mamy robia, čo chcú. Takto majú pani raditelové vyriešený problém.

Dcérka má dva

2010-02-12T09:18:00.004+01:00

Ako ten čas letí. V dvoch rokoch nastal o5 v živote našeho malého pokladu zlom. Fyzicky velmi neporástla a má len vyše 10kg. Zato mentálne napreduje rýchlo a predbieha rovesníkov.Už tvorí súvislé vety ako "Tatinko, co to uobíš?", Kam ideš?, "Hanka ide uon", "Tatinko pod za mňu". Tá výslovnost pokrikváva,r málokedy vysloví, ale rozmujejú jej aj cudzí. Niekedy povie vydarenú vetu. Prvú februárovú nedelu sme sedeli pri telke a malá behala pri nás. Zrazu ticho a jej nikde. Kým sme si to všimili uplynula chvilka.Ked ju nepocujeme, vieme, že je zle. Teda ona nieco vymýšla. Tentoraz si vytiahla mamine tangáče a natiahla na seba.Vyslovila pamätnú vetu: Už som veuká". Inú povedala včera večer. "Tatinko ide dnes do uoboty". Niekedy sú to aj vydarené slová, napr. dym z komína volá aladin (z obrázkovej knižky, kde vystupuje džin z lampy), dýchať je podopieranie hlavy. Zlatá je keď akože telefonuje: "Haloó. Babka poď za mňu".Vie recitovať básničky takmer celé. Vymyslela si dokonca vlastnú: "Ga Ga Gagina, Ici Pici Papina". Začína si uvedomovat samu seba a pomaly používa osobné a privlastnovaciezámená, teda nehovorí si Hanka, ale ja, moje a pod. Ked hovorí nieco dôležité, natahuje konce slov. Napr. dámeé, operemeé. Do zúfalstva nás privádza svojim nosením šamrlíka. Dá si ho tam, kam nedosiahne. Raz nám priniesla z vrchnej zásuvky nôž. A to sme ho len okrajom spomenuli! Skoro sme dostali mrcha nemoc. Vie sa zahrat už dlhšie sama. Rozpráva sa pri tom s bábikami alebo plyšákmi. Vydrží už aj pozerat animované rozprávky z DVD. Doblba pozeráme Sylvestra a Tweetiho. Prípadne aj A je to! V jej podaní "babka okujaje" a "panaki".Vydržala už aj Tom a Jerry, ale potom to sklzne na jej milované. Vymyslela si nejakého uja Boba, ktorý sa skrýva v tmavých zákutiach a má ju zjesť. S jedením bojujeme stále. Minulý týžden mala virózu a nepríjmala takmer nic. Až sme boli u doktora. Teraz zacala lepšie jest ako predtým. Možno je to aj probiotickými kvapkami.A ked nie platí na ňu preplesk. Potom sa naje rýchlo. Stále je jej najlepší kamarát dudel. Mala 2, od včera už len jeden.
Hovoríme si, že je zrelá na škôlku. Nepýta sa ešte cikať, i keď prvé lastovičky sa objavujú.
To sú starosti, že?

Môj pohľad na krásu

2010-02-09T13:02:00.002+01:00

Keď sa tak obzerám vôkol seba, zisťujem, že skutočne to telesne krajší ľudia majú v živote ľahšie. A nech mi nikto nehovorí, že to tak nie je. Platí to pre obe pohlavia. Ľudia sú k nim milší a viac si ich všímajú, zahrňujú ich verbálnymi alebo materiálnymi pozornosťami. Niektorí to len pasívne využívajú a daktorí aktívne pozornosť oplácajú druhým. Ako sa musí šeredný človek snažiť, aby si ho všimli. Niektorí sú vyzbrojení charizmou a dokážu strhnúť k sebe ostatných. Tých je ako šafránu. Príkladom je taký moderátor Sajfa. Škaredý ako noc, ale ľudia ho žerú. Prečo sú niektorí krajší ako tí druhí? Práve pre ich nedostatky. Myslím fyzické. Ak by existoval človek s úplne symetrickými črtmi tváre, nikomu by sa nepáčil. To, čo robí ľudí krásnymi je práve odlišnosť ľavej polovice tváre od pravej. Skutočne to tak je. Všimnite si. Škaredšou sestrou krásy je sympatia. Koľkokrát si povieme: "Sympatický, ale....". Takíto ľudia sú príliš sebavedomí. Myslia si o sebe bohviečo, ale pre tých druhých len fajn vyzerajú. Tak to jednoducho je. Možno je táto téma povrchná, ale ľudia sú tiež povrchní. Ruku na srdce, čo vidíme ako prvé ? Fyzická krása. Radi sa pozeráme na pekných ľudí (alebo veci). Na druhej strane ich nemáme radi, lebo sú vlastne naša konkurencia proti ktorej pri zrakovom hodnotení ,my škaredší, neobstojíme. Dá sa tiež oponovať, že krása viac menej subjektívny pocit. Nie je to celkom tak. To by sme nehovorili o krásnych alebo škaredých. Potom sú všetci len priemerní. No stále hrá fyzická krása prím a nikto ma nepresvedčí o opaku. Povedal by som, že opakom krásy nie je šerednosť, ale vnútorná krása. Pretože vnútorné krásni ľudia sú naopak nenápadní a nezáleží im na tom, či si ich niekto všimne. Vedia sa povzniesť nad povrchnosť väčšiny. Ostatní im nesiahajú ani po členky. K napísaniu tohto článku ma inšpiroval kolega, nie závisť na krajších ľudí. Mňa krása obklopuje, nemusím ju hľadať alebo som už klesol k priemeru?
P.S. Škaredí nemusia zúfať. Majú to síce ťažšie, ale vždy sa nájde niekto pre nich, i keď to potrvá možno dlhšie.

Ako Philips prehrávač menil

2010-01-19T08:22:00.006+01:00

Pred dvoma rokmi som si kúpil s manželkýn požehnaním mikro vežu od Philips MCM204. Odborne teda mikrosystém. Nestála veľa len čosi cez 3000Sk. Keby som bol tušil, že budem mať s ňou také starosti, kúpil by som si Sony, ktorú som mal pôvodne vo výhľade. Asi po pol rolu prestala CD-ROM čítať CD. Originál, či mp3. Tak fajn, napokon nič do domácnosti som ešte nekúpil bez toho, aby som to nereklamoval. Výnimkou sú výrobky fy. Panasonic. Hlboká úcta. Zaniesol som teda vežu k predajcovi a ten ju poslal do servisného strediska Philips v Bratislave. Za 3 týždne som si ju bol vyzdvihnúť. CD-ROM vymenili. Fungoval asi 1 rok. V auguste minulého roka som opäť meral cestu s vežou k predajcovi s rovnakou chybou. Ešte som bol kľudný. O 2 týždne som si ju prevzal. Philips CD-ROM vymenil. Počas vianočných sviatkov bola zvýšená frekvencia hudby z prehrávača, samozrejme prevažne vianočnej. No a po sviatkoch "prdla" CD-ROM po tretí krát. Ďakujem za taký šmejd. To už som bol rozhodnutý žiadať späť peniaze. Medzi sviatkami som sa teda trepal k predajcovi zasa. Zobral mi vežu s tým, že ju viac nechcem vidieť. Blížil sa koniec záruky, takže to bolo akurát včas. O zhruba 3 týždne mi volali na moje nemilé prekvapenie, že si môžem pre vežu prísť. Vraj jej nič nie je a CD-ROM funguje. A to som mal už vyhliadnutú novú od JVC. Tak som zobral nejakú vzorku CD a šiel s pre ňu. Neviem, či bolo ťažšie moje srdce alebo sneh, po ktorom som sa brodil za ňou. Vyskúšali sme vežu v obchode a fungovala. V poriadku, tak som si ju dal pod pazuchu a zaniesol domov. Záruka vypršala pred týždňom, takže vežu už vrátiť nemôžem. Na vymenený komponent, teda CD-ROM platí záruka pol roka, takže to je do februára. Bol som naštvaný, som zvedavý koľko motohodín bude ešte točiť CDčka, kým povie dosť! Takto so mnou vybehli. Určite prehrávač vymenili a na papier napísali, že je všetko v poriadku. Čistá ruka. Ja im to nemám ako dokázať a nešťastnú vežu mám na krku. Philips nikdy viac!

Stránka rastie

2010-01-16T16:44:00.003+01:00

Nevídali. Odkaz na moju stránku sa objavil na wikipedií a návštevnosť "dramaticky" stúpla na 5 ľudí denne! Ďakujem tomu, kto ho tam dal. Page rank síce nie je vysoký, iba 3, čo je na hranici zmyslu tejto stránky. Ešte predtým som pridal denník s fotkami našej dovolenky v Malej Fatre http://www.alcyon.tym.sk/mala_fatra_2009. Do rovnakého priečinka som pridal fotky zo silvestrovského výstupu na vrch Marhát. Ako každý rok som aktualizoval knihu o Interpretoch. Okrem albumov z r.2009 pribudli tam napr. Rytmus, M.Čírová, "Kroko", hudobné štýly atď. Dúfam, že návštevnosť bude teda ďalej stúpať.

knihy vs. filmove spracovanie 4

2010-01-13T08:11:00.010+01:00

Film Raňajky u Tiffanyho akoby chcel obohatiť knihu. Väčšinou sa snaží režisér vtesnať bichlu do 120min. filmu. Tu naopak, režisér B. Edwards mal skôr opačný problém. Z útlej knihy T.Cappoteho rovnakého názvu urobiť aspoň 90min film. Je tam pridaných alebo natiahnutých veľa humorných scén, ktoré v knihe nie sú. Napr. žúrka, nakupovanie u Tiffanyho (podľa knihy tam nikdy neboli), krádež masiek alebo stretnutie s bossom v Sing Sing.Nie je to na škodu a skutočne jemne doplňuje knihu. Nakoniec má film takmer 120min. Jedinečná a krásna A.Hepburn dodala filmu pátosu čoby naivné dievča Hellen. No mne sa páčil výkon M.Roonyho ako sused Junioši. Záver je typický filmový "happy end" tej doby. Paul sa s Hellen dá dokopy a ostanú v New Yorku. V knihe však Hellen odíde a stratí sa v Afrike a Paul ostane s mačkou.
Filmové spracovanie románu Veľký Gatsby y r.1974 s R.Redfordom a Miou Farrow začína presne ako kniha výrokom Nicka: "Kedykoľvek budeš chcieť niekoho kritizovať, nezabudni, že niketorí ľudia nemali všetky výhody, ktoré si mal ty". Film kopíruje knihu až na malé detaily. Napr. je vymyslená scéna, kde Gatsby vyhadzuje zo skrine košele. Na pohrebe chýba jedno auto. Aby už i tak 140min. film nespadal viac do nudy (miestami ma to nudilo), režisér J.Clayton urýchlil Gatsbyho smrť a zomiera hneď v bazéne. V knihe podľahne smrteľnému zraneniu až na druhý deň.Rovnako je vo filme Gatsbyho minulosť spoemnutá len okrajovo, no v knihe je jej venované podstatne viac.Mia podala veľmi pekný výkon, skutočne sa do úlohy Daisy vžila. Redford očaroval len svojím americkým úsmevom, ale veľa nenahovoril. Napokon ako aj v knihe. Veľa pekných slov bolo povedaných na konci knihy, ktoré vo filme nie sú. Táto romantická dráma stojí určite za prečítanie alebo aspoň pozretie. Jej odkaz o pevnej vôli, doslova až drillu človeka, ktorý napokon dosiahne čo chce je stále aktuálny.
Zatiaľ posledné filmové spracovanie, čo som vzhliadol, bol román V. Kaplického Kladivo na čarodejnice. Film režíroval r.1969 slávny O.Vávra. Je to veľmi odľahčená verzia knihy. Úvod je úplne iný ako v knihe. Začína hneď zostra erotikou. V knihe je to "len" svadba. Veľa pasáží je vo filme vynechaných alebo zjednodušených. Za 100min. sa ani nedá takmer 400 stranová kniha sfilmovať. Prevzatý je len motív a mená postáv. Čo mi pripadalo divné je, ako sudca Boblig riedil víno teplou vodou na správnu teplotu. V knihe o tom nie je zmienka. Farára Lautnera hrá charizmatický Elo Romančík, ktorému sadla rola ako uliata. Soňa Valentová sa aso odhalila len v tomto filme. Film končí smrťou hlavného protagonistu, hoci kniha končí návratom a pekným citátom jediného preživšieho K. Huttera. Taktiež vo filme nie je ako skončili ostatné postavy okrem sudcu Bobliga (knieža zomrel, Ignác zahynul pod kolesami voza). Rozhodne je kniha viac emotívna a opísná. Oplatí sa viac prečítať knihu ako pozerať film.

Pokroky našej malej

2009-12-14T09:25:00.005+01:00

Dcérke sa rozväzuje jazyk čoraz viac. Nedá sa všetko zachytiť na kamere, lebo akonáhle ju vytiahnem predstavenie skončí. Tak teda si to poznačím tu. Oslovuje sa menom, zámená jej nič nehovoria. Keď počarbala kuchynskú stoličku, povedala, že ide spať a mama to zašije. Keď mama nemala peniaze, poslala ju kúpiť ich. Hovorí básničky už z lepšou výslovnosťou ako trebárs pred 2 mesiacmi. Pozná Kolo , kolo mlynské, Slimáčik máčik, Kukulienka a Oli Oli Janko (jej obľúbená i na počúvanie). Zabŕdne i do Prší, prší, ale len časť. Zhruba od 22 mesiaca tvorí jednoduché vety. Stále mrchavo je. Už ju kŕmime za pochodu. Behá po byte a naháňame ju z jedlom. Tak čosi zje. Na advent sme jej zapaľovali zasa sviečky. Viem, čo je to závislosť. Vidím to na mojej dcére. Závislosť na dudloch. Hrozne hysterčí, keď ho nemá. Je veľká pomocníčka a pomaly ju učíme hádzať veci do koša. Najnovšie si zvonku nosí palice. No, keď len to. Zatiaľ. Vnútri ju chytila iná mánia, chodiť bosá. Ešte lepšie z jednou papučou, aby sa mohla odrážať aj šmýkať. Niekedy zakričí mamička, keď neprichádza mama a keď ani potom nie, príde sama a urobí dá dá dá-bitka. Vo veľkom kočári nechce byť, ale v malom pre bábiky sa vozí po byte. Vie si už aj stoličku prisunúť k dresu a sleduje, čo sa robí a pri tom vymýšľa.

Cigánski Diabli

2009-12-14T08:58:00.005+01:00

V sobotu chytila ženu a švagrinú predvianočná nákupná horúčka. Šli sme do OC Laugarício. Ja len tak. A veru neľutujem. Taký mini koncert tam mali svetoznámi Cigánski Diabli. V prvom vstupe začali skladbou J.Brahmsa, potom to rozbalili v cigánskych piesňach naplno. Najmä umelecký šéf E.Šarkozi. Cimbal sa len tak triasol a on potil. Na záver zaspievala Vanesa Šarkoziová. Druhý vstup bol neskôr, tak som som sa šiel prejsť. Zašil som sa do kníhkupectva. Pred druhým vstupom Cigánskych diablov vystúpila tieť len tak z rýchlika tanečná sk. Star Dance. Potom to odpálili opäť cigánskou piesňou aj z malou Vanesou. Jej mama Sylvia odložila violončelo a pridala sa k nej. Potom bolo sólo pre turecký nástroj Tárogato. Každý jeho zvuk pozná. Je to kríženec klarinetu a hoboja, volali ho aj turecká pištoľ. Má charakteristický zvuk, znám najmä z indických skladieb. Veľmi sa mi hra naň páčila a záver skladby okorenili cigánskymi prvkami. Podobne aj ďalšiu židovskú skladbu. Primáš Š. Banyák predviedol svoje virtuózne husľové sóla, pri ktorých mu praskali struny. Nevšimol som si, či mení sláky alebo strunu len vyhodí. Urobili na mňa dobrý dojem, no asi by som na riadny koncert nešiel. Predsa len počúvam inú hudbu.

Hody

2009-12-14T08:47:00.001+01:00

Hody sú také malé Vianoce. Vypeká sa, vyvára o stošesť. A zíde sa početná rodina. Už len koledy chýbajú. Markantné sú najmä na dedine. V meste len starousadlíci ctia tradíciu posvätenia kostola. Neodmysliteľnou súčasťou sú aj kolotoče a stánky a samozrejme hodová zábava. Na niektorých dedinách je to jediná možnosť zábavy v roku. Pred veľa rokmi a zopár kilami som chodieval na hody k dedkovej rodine na dedinu. Jeho sestra bola veľmi dobrá kuchárka. Vždy som sa na ne tešil. Najlepšie robila kremrole. Bohužiaľ už nie je medzi nami a tak tam už na hody niet kam chodiť. Ako som sa zoznámil so ženou, tradíciu som obnovil. A hneď dvojnásobne. Mesiac po sebe kačacie hody. Pred tými skoršími som si týždeň robil miesto v žalúdku a potom týždeň preplnené miesto odpratával. Dcérka sa povozila na detskej manéži. Za nekresťanské 2Eur sme jej kúpili balónik. Za dva dni vyfučal a ostal sa na nás pozerať nechutne škliebaci ksicht zajaca. Na druhé sme sa nečakane rozhodli ísť. No s plným bruchom sa to veľmi neoplatí. Ale aspoň som ochutnal suchú lokšu. Do rodiny pribudla nová osoba a mňa ešte nepoznala. Tak som bol prelustrovaný, čo mi nebolo príjemné. Ale v opojení má nás rada a všetci sme skvelí. Aj v reštauráciách sa na jeseň hemžia pozvánky na hody. Dokonca ako vianočný darček. Prežierať sa na Vianoce a ešte aj potom na hodoch... To je už na infarkt.

Mám okno

2009-12-07T14:05:00.002+01:00

Keby sme sceli šeckému rozumet, mali by sme hlavu jak kýbel. Tento odkaz nesie v sebe nová hra Stana Štepku Mám okno. Okno do sveta, okno do duše. Je aj o nepochopení vzťahu otca Viktora so synom Karolom, či Karola ako otca s dcérou. Otec má len jednu túžbu, aby sa syn s ním rozprával. Syn však pociťuje dávnu krivdu a pre neho je otec tichý blázon. Nakoniec problém rozluskne psychiater, no syn si cestu k otcovi aj tak nenájde.Sprvu sa mi zdalo, že sa všetko krúti okolo Štepku. V druhom dejstve už potom vystupovalo viac hercov. Nuž jeho nárečie a ksichty sú nenapodobiteľné, a preto je ťahúňom svojho súboru. Štepka nechodil pre námet ďaleko a hra sa odohráva na dedine a všetci vedia, kde má RND korene. Taktiež problém komunikácie je aktuálny. Šli sme do divadla so ženou a švagrinou. Pôvodne mala ísť svokra, ale je PN. Škoda, že som si nekúpil leták pred predstavením. Raz tam rušilo vyzvánanie mobilu. Hra je jednoduchá, nerieši nejaké komplikované problémy aninenúti premýšľať. Len sa nechať uniesť humorom a pesnièkami a tak stráviť príjemný večer.

Slávik 2009

2009-11-30T09:46:00.003+01:00

V mojom záujme je sledovať dianie na našej, či českej hudobnej scéne. Čo frčí, čo sa ľuďom páči. Minulý víkend sa udeľoval v oboch krajinách Slávik. Na tých istých programoch ako beží Superstar. Pýtal som sa, o čom náš Slávik tento rok bol. Prekúsol som, že je to v komerčnej TV, keď verejnoprávna uprednostní skučanie babiek pred našou kultúrou. Sprvu som si myslel, že odovzdávanie cien je na prerobenom Superstar pódiu. Pardon. Bolo to v PKO. Aj tak to pripomínalo kombináciu Superstar a lacnej zábavy. Takmer nikto nezaspieval nič nové. Torzo Tublatanky a jej imitátori, nevýrazný a tichý Elán, ktorý snáď ani nespieval svoju pieseň.
Rišovi Mullerovi sa návrat veľmi nevydaril. Ešte stále asi pod liekmi dýchavične zarepoval Po schodoch. Pieseň urobili zaújmavou aspoň hudobníci. Zmes hitov rokov minulých pôsobila čudne.
Trápne vtipný Juro Mokrý si uťahoval zo spevákov a spravil z udeľovania frašku. Zdá sa, že si on alebo Markíza robili zo súťaže uťahovali. Okrem toho spieval a tancoval ako keby naša hudobná scéna už nemala koho ponúknuť. Nudný bol najmä pri imitovaní rozhovoru Žbirku a Mullera.
Televízia pretláčala svojich ľudí. No, aby som len nekritizoval. Pekným vrcholom bolo vystúpenie Chinaski a No Name. Zaujímavé, že No Name získali ocenenie v českom Slavkíovi 2009 a u nás nič. Čo sa mi páčilo boli svojrázne upútavky na nominácie a vstup expresákov Doda a Nora.
Český Slavík 2009 mal lepšiu úroveň. Bol tradične v Lucerne a humor moderátora bol nevtieravý, i keď tiež uletený. Neúnavný Gott bude asi zlatý aj po smrti. Prosil, aby ho už z nominácií vyradili. Peknú, novú skladbu zaspievala Aneta Langerová. Nejak výnimočne ma teda náš Slávik nezaujal, nič také noví sa nedeje, akurát stálica Marika Gombitová sa už neobjavila medzi ocenenými.

Knihy vs. filmové spracovanie 3

2009-11-26T10:28:00.000+01:00

Malá bitka, malá sláva, veľká bitka, veľká sláva. To je asi ústredným mottom Szenkiewicovej trilógie o občianskej vojne na Ukrajne. Prečítal som a vzápätí pozrel jej prvú časť Ohňom a mečom. Kniha sa dobre a rýchlo číta, dej má spád a človek sa nenudí. No nie je to celkom môj žáner a pokračovanie pre mňa asi nebude. Film režiséra J. Hoffmana z r.1999 sa ako jeden z mála drží knihy. Dokonca i niektoré dialógy a výroky sú z knihy. Detail ako zdravý Helenin brat Wasyl, či piknik Zagloba s oboma očami alebo neúspešný pokus dostihnúť Helenu na vore sú zanedbateľné. Podstatnejšie veci ako vynechaná zastávka námestníka Szkretuszkého na hrade Kudak cestou na Sič. Pri násilnom pokuse získať Helenu z Rodzog pobije Bohun všetkých jej bratov. No v knihe iba dvoch. A Bohuna nezraní kňažná, ale najmladší brat. Vo všeobecnosti je kniha krvavejšia ako film. Je tam viac boja. Film sa končí tiahnutím kniežaťa do boja a Sykretuský oplákáva vypálené sídlo milej Helelny. Kniha ešte opisuje boje a víťaztvá kniežaťa.
Chalúpka strýčka Toma od H. Beecher-Stowovej je smutná až tragická kniha. Normálne mi naskakovali zimomriavky najmä, keď som sa dozvedel, že to je podľa skutočnosti. Autorka popisuje otrokársky život černochov. Kniha prevedie čitateľa v podstate všetkými možnými spôsobmi zaobchádzania s čiernymi v USA. Voľne dostupný film z r.1987 je v zlej kvalite (skopirované z VHS). Navyše ruský dubing je len jemne prekytý cez pôvodnú angličtinu. To mi kazilo celkový dojem. Dá sa povedať, že je to voľné spracovanie. Začína scénou úteku pp. Johna, ale v knihe je to na inom mieste. Eliza uteká s malým na vore, ale v knihe preskakuje ľadové kryhy. Taktiež nedorazí hneď ku kvakerom, ale najprv k nejakému pánovi. Najviac uletená scéna je pri úteku celej rodiny Harrisových. John strieľa spoza koča, no v knihe sa schovávajú za skalami a všetci utečú (i postrelený). Celý ten útek je vo filme len aby sa nepovedalo, akási bokovka. Vynechaný je aj napr. skok kúpenej černošky z lode do vody, ale to je banalita. Vcelku film prenáša poslostvo knihy o útlaku čiernych. Odporúčam však knihu.

Voľby župana

2009-11-13T12:12:00.002+01:00

Už som chorý z tejto predvolebnej kampane na post župana. Jureňa je všade, už sa mi pomaly aj o ňom sníva. To bol asi jeho zámer. Začalo to v lete jeho nevinnými článkami v inzertných novinách. Ako vydražili jeho stôl, akí sme hrdý národ, akí sú bratislavčania zlí a len Trnava písala dejiny, prečo sadiť stromčeky, ku všetkému má komentár. Každý deň vidím jeho ksicht ako pes Droopy z najmenej 3 plagátov. V posledných dňoch nátlak na voliča vrcholí a prišiel mi leták, kde zasa omieľa to isté, čo v novinách. Sme tu tisíc rokov aj s akousi kaplnkou, ktorá symbolom jeho kampane. Doteraz som to nepochopil. Asi chce vzbudiť národné cítenie. Okrem jeho osoby, ktorá bola aspoň na dvoch stranách, tam boli ďalší, napr. dvojnásobný inžinier alebo Ing.Bc. Snáď ani nie je medzi nimi jednoduchý človek. Zo začiatku iba jeden sľuboval obchvat mesta, teraz už všetci plačú nad zlou cestou a sľubujú, že aj žlté lístie sa znovu zelená. V inom okrese sľubujú zasa viac diplomov z Dubčekovej univerzity. Nejaký „vtipálek“ prepísal tabuľe označujúce mesto ako „Medzi Trenčínom a Piešťanmi“. Možno to však nesúvisí s voľbami. Nejakému Tahotnému prepísal niekto a na e. Mňa momentálne zaujíma, kde dám svoju malú do škôlky, keď sú preplnené. Katastrofálne situácia mestksých komunikácií v našom meste tiež nikoho netrápi. Niekto však pohotovo vysadil zopár stromčekov pred barákom. Vraj to už nie je ako v 90-tych rokoch a dnes už idú do volieb len tí, čo tučný pudilár. A treba si dať pozor na zelených. Vraj sú ako melóny. Zvonka zelení, zvnútra červení. Nuž, toľko sa toho na mňa valí v tejto kampani, že ani voliť nepôjdem. Aj tak mám župan doma.

Po dvadsiatich rokoch

2009-11-10T12:59:00.006+01:00

Čo by sa stalo, keby nebola nežná revolúcia a stále vládla robotnícka trieda ? Súdruh prezident R. Schuster vymenoval na XXI. zjazde KSČ v r.2006 nového generálneho tajomníka ÚV KSČ súdruha Miroslava Štěpána. Taktiež ÚV KSČ na tomto zasadaní schválilo programové vyhlásenie na ďalšiu päťročnicu. Na mimoriadnom novembrovom zasadaní ÚV KSČ bol predsedníctvom komunistickej strany na čele so súdruhom V. Biľagom odsúdený pokus o zvrhnutie socialistického usporiadania v ČSSR disidentskými skupinami zo západu v novembri 1989. Prítomní súdruhovia odlhlasovali predĺženie bratskej pomoci sovietskch vojsk na ďalších 10 rokov a na rakúskych a nemeckých hraniciach vybudovanie kamerového systému.
V. Havel a J. Čarnogurský boli po 20-ročnom výkone trestu odnatia slobody za pokus o prevrat a poškodzovanie majetku v socialistickom vlastníctve prepustení z väzenia.

Najnovšie správy z ČTK hovoria, že aj imperliastické USA smerujú k socializmu. Včera bola demonštrácia vo Washingtone, kde státisíce ľudí protestovalo proti politike B.Obamu. Protest koordinovala komunistická strana a presadzuje dôkladnejšiu reformu zdravotníctva.
Predseda KSS súdruh Peter Colotka navštívil JRD v Slovenskom Pravne. Vyhlásil, že úspechy dosiahnuté na úseku poľnohospodárstva sú úspechmi i ostatných odvetví a hlavne úspechmi našej robotníckej triedy. Dobré výsledky dosahované na úseku živočíšnej výroby umožnili v roku 2009 v nákupe všetkých živočišných výrobkov prekročiť úlohy stanovené plánom 13. päťročnice na rok 2011. Bola stanovená úloha zvýšiť za päťročnicu poľnohospodársku výrobu v JRD o 14 %.
Túto sobotu sa celá republika chystá na 48. ročník Zlatého slávika. Potvrdí svoje víťaztvo Karel Gott a Marika Gombitová z predchádzajúcich rokov ? Tento rok bude prevratná novinka-hlasovanie aj pomocou SMS.
Zo ZDŠ som sa rozlúčil vystúpením na spartakiáde v júni 1990. Vstúpil som do Svazarmu. Po učňovke som narukoval na dva roky do Žatca. Bol som dobrý zväzák a mal som dobrý kádrový posudok. Nič mi teda nebránilo vyštudovať aj vysokú školu. V národnom podniku, kde pracujem v rámci päťtorčnice zaviedli sieť, kde sú prepojené viaceré počítače v ČSSR. Zatiaľ ju má iba námestník. Na zasadnutí ROH súdruhovia prisľúbili splniť plán 13. päťročnice na 110%.
Od podniku som po päťročnom čakaní dostal pred 3 rokmi malý byt. Za mladomanželskú pôžičku sme si kúpili prvý LCD televízor na sídlisku. Minulý rok sme dcérku uvítali na Mestskom národnom výbore do života. Hneď sme jej aj začali ukladať na vkladnú knižku po 200Kčs ročne. Tento rok sme si našetrili na prehrávač kompaktných diskov International, ktorý sme si kúpili v Tuzexe za 500 bonov. Konečne môžeme vyhodiť gramofón. Budeme mať pekný vianočný darček. Už som si kúpil aj svoj prvý disk, súrodencov Hečkovcov. Nemohol som odolať rececnzii v časopise Svet socializmu. Ešte si plánujeme kúpiť koberec do spálne a rodičia nám kúpia prenosný telefón z Tesly. Takže na Mikuláša nám zvýši asi len na žuvačky Pedro a pre malú Marína kekse. Pre ňu kúpime pod stromček drevené kocky a vĺčika. Sestra, ktorá emigrovala do Anglicka jej chce poslať LEGO. V budúcom roku začíname štetriť na nové auto ŠKODA 155GLS. Starý Favorit po rodičoch dosluhuje. Z ROH mi sľúbili budúci rok aj rodinnú rekreáciu v Tatrách. Na čase, veď platím za členské známky od r.2000 už 50Kčs. Podal som si prihlášku na VUML (Večerná univerzita marxizmu-leninizmu). Svitá mi sľubná kariéra. Dnes majú dostať kubánske mandarínky (tento rok sľubila vláda 1,5kg pre rodinu) a nové exotické ovocie, tuším sa volá liči a je od súdruhov z Číny. Preto rýchlo dopíšem tento článok v T602, vypínam svoj počítač z JZD Slušovice TNS 2000 a utekám sa postaviť do radu k Jednote. Ešte šťastie, že sa nás hospodárska kríza netýka!

Stránka po roku

2009-11-09T09:34:00.002+01:00

Táto stránka oslávila malé výročie-1 rok. Priemerná návšteva je 1 človek (pokiaľ to nie je gúglbot) za deň. Ono sa zdá, že viac, ale to preto, lebo tam chodím aj ja. Rád by som návštevnosť zvýšil, ale netuším ako. Asi nie je zaujímavá, možno kombinácia lietadiel s poéziou je nešťastná. Budem stále pridávať nové veci, pokiaľ nezaplním vyhradený priestor. Keď už nič iné aspoň tam budem viesť niečo ako blog mojej dcérky.

Bestseller Stmievanie

2009-10-15T15:02:00.004+02:00

Každý teraz ospevuje ságu upírov Cullenových a Belly Swanovej od S.Mayer. Celkom je to 5 kníh. Ja som si prečítal prvú s názvom Stmievanie a myslím, že mi aj stačilo. Kniha je napísaná ako scenár k mysterióznemu filmu s nádychom romantiky. Žiadne hlboké myšlienky alebo dej, ale to by puberťákov asi neoslovilo. Konštatujem, že kniha je určená pre násťročných. Myslím, že sa dalo šteriť aj papierom knihy, nemusela to byť "bichla" a mohli byť písmená menšie. To je zas o zárobku. Samozrejme som si vzápätí pozrel aj rovnomerný film. Scenárista sa knihy zrovna nedržal. Predne však vyzerá Edward škaredo oproti tomu ako ho v superlatívoch opisuje autorka. Musí to byť pre fanynky šok. Pominiem drobnosti ako namiesto výletu do lesa, surfovanie alebo Bella má rada fialovú farbu, či miesto a čas prezradenia Edwardovho tajomstva... Čo nebolo vo filme je, že Bella vie variť a nechodila s otcom do rýchlych občerstvení (asi sponzor), pri úteku z baseballu sedí v aute aj Alice a Jasper.Veľmi zjednodušené je ako sa Bella dostala do tanečného štúdia. Jednoducho nasadla do taxíka a odviezla sa tam, navyše večer. V knihe je to dramatickejšie, odohrávajúce sa cez deň na letisku. Asi nechceli napínať diváka. Navyše Bella nevidela zápas Edwarda s Jamesom, ale filmári chceli asi urobiť vrcholovú scénu zaujímavejšiu. Čo naopak bolo navyše vo filme ? Edwardovo lietanie vzduchom, zbierka maturitných talárov, súťaž na bilológií o zlatú cibuľu, či vymyslený vylet do skleníka s profesorom biológie. Film končí záberom na zlú upírku Victoriu, čo tiež v knihe nie je. Koho zaujímajú prázdne knihy čítané jedným dychom s rozprávkovými a romantickými prvkami, odporúčam do pozornosti.

Knihy vs. filmové spracovanie 2

2009-09-25T12:14:00.002+02:00

Mal som odrazu toľko času, že som mohol čítať dve knihy naraz. Začal som s Pasternakovým Doktorom Živagom. Dosť obsiahla kniha. Popisuje celý život A.J. Živaga počas ruskej revolúcie a občianskej vojny. Autor sa pokúšal opísať život prvých 40 rokov 20.storočia v Rusku. Jurij sa doblba kdesi stále sťahuje a prakticky nikde nemá domov. Autor tiež do románu vkladal autobiografické prvky. I keď má priateľov a 3 ženy, nakoniec zomiera sám. Oplakávajú ho snáď na 10 stranách. Tragický príbeh je vlastne obrazom Ruska po revolúcií. Trocha nudná kniha a nejak ma neupútala. V závere sú Jurijove básne. 3h film je rovnako nudný ako kniha. Začína oproti knihe od konca rozprávaním brata Jegrafa. Začiatočné dejstvo pri vlaku je úplne vynechané, aj niketoré iné epizódky. Ale vcelku sa drží film knihy. Toto je zatiaľ jediný prípad kedy je lepšie čas stráviť 3h filmom ako 30h nad knihou.
Román J.Irving-a je lepší, i keď tiež je dosť obsiahly. Kľudne si mohol autor niektoré pasáže odpustiť. Dielo je plné pekných myšlienok a momentov, napr. „Nemôžeš niekoho chrániť. Môžeš iba milovať.“ Záver knihy je dojímavý. Rovnomerný film sa nedá porovnať. Film je len úbohou kostrou príbehu a vôbec ma nechytil za srdce tak ako kniha. Veľmi veľa je vypustené (je jasné, že sa nedá všetko vtesnať do 115min.filmu) a pomenné. Neviem prečo Irving dostal za to Oscara, skôr by si zaslúžil ocenenie za knihu. Porota ju však asi nečítala.

Jarmok

2009-09-18T09:50:00.006+02:00

Spomienky na jarmok su vo mne hlavne tie detské. Na kolotoče, prvé video hracie automaty, sladkosti, zbieranie zálohovaných fliaš, cukrovú vatu... Tak mi chutila, že som doma začal jesť obyčajnú, buničinovú vatu. To som bol, ale vtedy riadny krpec. Na chuť cigánskej som prišiel až v posledných rokoch. Jarmok bol vtedy na námestí, no ako pribúdalo stánkov, presťahoval sa do väčších ulíc. Každým rokom je niečo kúpnym hitom. Boli to palice pre krb, periny, košíky, tento rok tuším návliečky. Pre mňa sú tradične iba cukrovinky. Z kolotočov som rád chodil na strašidelné dráhy a calypso. Kdeže bola vtedy centrifuga alebo terminátor. Calypso bol najväčší adrenalín. V strašidelnej vtedy ešte strašili maskovaní ľudia. Tieto a mnohé iné sa už vytratili. Na autíčka som tiež chodil. Pri porovnaní ceny 5Kčs a terajžích 60 korún až žasnem.Zo 2x bola tam aj maketa kozmickej rakety, v ktorej sa premietal film letu. Kam sa hrabala na dnešné 3-osé simulátory. A hracie automaty ? Vtedy neboli výhrené a po vhodení 2Kčs žetónu som mohol jazdiť na formule alebo hrať vesmírnu strielačku Galaxy Invaders. Tradíciou bolo, že som si vždy kúpil angličák dnes už skrachovaného Matchbox-u.
Tento rok si užívala kolotoče naša dcérka. 2x bola na detskej manéži a raz na vláčiku. Ako málo stači k detskej radosti... Kolegňa si tiež vyskúšala detskú manéž s krstniatkom. Patrí medzi korpulentnejšie a kolotčár musel kolotoč na jej strane ešte tlačiť, aby sa vôbec rozhýbal. Ako sme prešli na Euro i ceny atrakcií sa zdvihli min. o 25%. So ženou sme večer vylúchali dobrý burčák. Nemôžem chýbať na žiadnom jarmoku. Iba raz som vynechal, keď som bol otročiť za veľkou mlákou. Niekto chodí raz do roka na Vianoce do kostola, ja na jarmok.

stretávka zo strednej

2009-09-16T09:39:00.008+02:00

Prvú septembrovú nedeľu som bol po 9-tich rokoch na stretávke zo strednej. Mali sme to vonku a zrovna vtedy bolo chladno. Dofrčal som rovno z dovolenky a tak som v červenej bunde svietil ako paviánova riť .Triedna si dokonca priniesla niečo ako prezenčku. Zišli sme sa v hojnom počte. Niektorí nemohli prísť, bohužiaľ 2 už neprídu na žiadnu stretávku. Jedného skosil infarkt a druhého zákerná rakovina. Prvý príptok, ako to nazval spolužiak zápražka, teda patril im. Zaklincoval to jeden spolužiak, ktorý prehlásil, že sme vo veku, kedy nebudeme chodiť po zábavách, ale karoch. Ja si teda aj v 30- tke pripadám pomerne mlado a nečakám na zubatú. Aj som zabudol, že si s triednou tykáme. Priniesla aj pohár zo stužkovej. Neprišiel som na niektoré mená. Pripadali mi fiktívne. Spolužiaci sa veľmi nezmenili. Niektorí pribrali a jeden tak, že som ho sprvu ani nespoznal, a to sedával predo mnou. Každý rieši nejaký problém. Jeden z otcovstvom, ďalší z robotou (robil pre Sky Europe), iní rozbiehajú kšeft, ďalší ho chce naopak skončiť, niekto si nerozumie so ženou, druhému vyhorela kapela na svadbu, tretí nadával na prácu štvrtého atď. V obore ich veľa nerobí, dajú sa zrátať na prstoch jednej ruky. Všetci však pijú pivo, čoho dôkazom bol prázdny sud už pred polnocou. Skonštatovli sme, že náš slávny spolužiak, ktorý dobíja svet vrážaním puku do siete, skončil tak ako sme prorokovali našimi pubertálnymi mozgami, teda bez jedného... No, čo majú iba chlapi tam poniže pása 2x. Ale deti má, takže to nie je také zlé. Na večeru bol bohatý tanier s kuracinou a prasačinou. Smola pre mňa, stále účinkoval podovolenkový gastronomický syndróm a viac menej som nechal popásť len oči. Vedľa bola akási komorná svadba a podelili sme sa s nimi o kapustnicu. Aby sme ich nezobudili počas nudnej a ospalej zábavy, chodili sme na záchod cez akési okno popri automatoch. Spolužiak, s ktorým som sedel sa nielen na moje pohoršenie vyparil bez rozlúčky. Apropo, jeho hrad zo špaidlí možno vidieť v trenčanskom múzeu... Pred 2h rannou som so spolužiakom odišiel na starej popelnici. Po zahriatí auta sme "uháňali" 70km/h (vraj kvôli spotrebe) na tej Škoda 120 po starej ceste domov. On pokračoval do Bratislavy. Svietila mu rezerva, ale on chodí na doraz a vlečie zo sebou ešte bandasku. Tak si merá spotrebu. No, nechcelo by sa mi uprostred noci, kdesi dolievať benzín. Dúfam, že na ďalšej stretávke sa opäť všetci stretneme a prípitok bude o niečom inom.

1,5 roka

2009-08-19T12:47:00.007+02:00

Dávno som nepísal o našej malej láske. Má už poldruha roka. Prvé slová ráno sú gove (t.j. dole), sama, von. Má na svoj vek veľmi bohatý slovník. Uvediem niektoré jej slová: dopaka (do parku), panaka (panák), goda(voda), kola (koláč), ata (atlas), uka (ruka), noža (noha), masa (mäso), ava (pes), pač (páči), džu (malinovka), mede (čaj s medicínou), siže (slíže), a dua (aj druhá), hema (prilba na bicykel), haňa baňa (bábätko), ota (otvoriť), kluka (kľúče), kaba (krabica), dobe (dobre), kuťa (krstná), deťa (dieťa), opata (opraviť), jebaba (ježibaba), jaba (žaba), čukota (čučoriedka), maua (melón), mua (mucha), pava (pavúk), dokoťa (do koša), kokobežka (kolobežka). Popri bežných slovách sa učí aj odborné. Musíme ju totiž pri jedení niečím zaujať a jeden zo spôsobov sú knihy: tup (trup), tuba (turbo), budu (budíky). Každý deň sa naučí nové slovo. Keď niečomu nerozumie spýta sa Čóó a keď pochopí tak povie Nóó. Hrá sa zo slovíčkami a povie napr. mamas alebo tatas. Ak niečo pokazí povie tata pate (tato plače) aj keď sa ma to netýka. Už si aj pamätá sľuby, takže ju už len tak neogabeme sladkými rečami. Musia nasledovať aj činy. Chodí s mamou a občas aj so mnou po ihriskách v meste. Vycíti zlé deti a nenechá si od nikoho robiť zle. Niekedy aj ona provokuje. Naposledy, keď som bol sám s ňou schytala od jedného zlého dievčaťa lopatu piesku do tváre. Koľko toľko som jej očistil oči a šli sme domov. Dievča mama tiež zobralo domov aj keď revalo. Inak malá vychádza s deťmi a nemá problém niečo požičať, ale si aj vziať. Niektoré deti sú smelšie, niektoré hanblivé. Poobede chodí na dve hodinky si schrupnúť.
Veľká jedáčka to nie je. Zrovna posledné dni skoro nič neje. Jej najnovší hit je postaviť sa na jedálenskú stoličku a miesto jedenia nalievať sa čajom alebo vodou.
Teší sa, keď po celodennom viac menej sterotype s mamou prídem z roboty. Povie len "Tata poť" chytí uka puka a vláči ma po celom byte a jašíme sa. Dnes mi povedala i oci. Umývame ju v umyvadle a 2x týždenne vo vaničke. S večerou bojujeme. Ako tak sa vie vypýtať na "veľkú". Po jej vykonaní zahlási hoňo. Začíname ju učiť na cikanie v šerbli tým, že odstránime spod nej plienku a ak sa nevypýta, pociká sa. Upozorníme ju na to a navyše cíti mokro. O chvíľu nás 3 čaká ďalšia skúška. Ideme na dovolenku. Takže ahój, čáu.

odchod od Orange

2009-08-13T08:06:00.003+02:00

Dnes som už aj fyzicky a nie len papierovo prešiel od operátora Orange k O2. Už v noci som si pozrel telefon a zistil, že hľadá sieť. Tak som ho nechal tak. Ráno stále hľadal sieť a odmietal SIM kartu. Vypol som telefón, nič. Vybral kartu, pričom mi spadla do hrnčeka s mliekom. Ani omladzujúci kúpeľ nepomohol. Nič. Na vlakovej stanici som už zo zúfalstva skúšal spustiť bez karty. Z roboty som potom volal do O2. Deboš, nevymenil som si SIM kartu. Po skoro mesiaci som aj na ňu zabudol. No nič, dnes som bez telefónu. Pre mňa žiadna katatrofa, iný by už možno utekal domov pre O2 kartu. Po 6 rokoch som sa zbavil dnes aj prvého telefónu NOKIA 3310 a prenechal ho ako hračku dcére. Teraz mám tiež starší Siemens S65 po žene. Batéria vydrží veľmi krátko a vyzerá, že si pôjdem zadovážiť novú.

Knihy vs. filmové spracovanie

2009-08-11T09:09:00.003+02:00

Po prečítaní knihy B.Hrabala Obsluhoval jsem anglického krále a následne vzhliadnutí rovnomerného filmu, ma chytila mánia. Keď prečítam nejakú známu knihu, pozriem si aj jej filmovú podobu, pokiaľ existuje. Väčšinou je samozrejeme toho menej vo filme. Ak porovnám vyššie uvedené, film sa J.Menzlovi pomerne vydaril. V uvode nebolo všetko a trocha bol poprehadzovany dej. Ďalším bol Mechanický pomaranč od A.Burgess-a. Jeho filmová adaptácia preslávila S. Kubricka. Zatiaľ ako jediná adaptácia, ktorú som videl sa drží na chlp knihy. Potom som si pozrel sfilmovanú verziu Vrchárky od A.Morviu v hl. úlohe so S. Loren. Ako študent sa tam blysne aj J.P. Belmondo Tam je prehodená scéna s útočiacim lietadlom niekde na začiatok (namiesto v poslednej tretine knihy). Akoby režisérovi došiel celuloid alebo producentovi peniaze, je koniec úplne vynechaný. Naopak dosť prostriedkov mali tvorcovia filmu Stopárov sprievodca po galaxii. Tam je oproti knihe navyše scéna so zajatím Tricie Vogonmi a následne ich hlavní hrdinovia idú oslobodiť na planétu Vogon. Naviac vytvorená je tam tiež postava kňaza Humma. Potom som si porovnal spracovanie hororovej poviedky C. Barker-a Polnočný vlak. Film sa už viac odkláňa od originálu, ale dejová línia je založená viac menej na knihe. Ďalšou
sfilmovanou knihou, ktorú som videl, bol slávny orewellovský román 1984. Film v podstate kopíruje knihu, i keď sa mi zdá, že koniec je inakší, pretože hlavný hrdina úradník Smith skončí v knihe s guľkou v hlave. Film je miernejší a končí iba v bare. Posledné sfilmovanie slávneho Dostojevského románu Zločin a trest je prijateľné. Vtesnať 500 stránkovú knihu do 2h filmu je veľké sústo. Nejaké vypustené momenty (napr. záver) a iná vec, ktorá slúžila pre vylákanie stareny sa dá akceptovať. Film je umocnený pekným výkonom Bena Kingsly-ho. Za nepodarené považujem spracovanie knihy J. Nancy-ho Riskantné pristátie. Film sa volá Pandorina skrinka. Ani MacGyver v hlavnej úlohe nezachránil nudu filmu. Je to až trojhodinový film, ale viac sa tam kecá a rozmýšľa ako čosi deje. A koniec je už narýchlo uplácaný v priebehu 5 minút. A nie je ani podľa knihy. Lietadlo s teroristom narazí do rolujúceho Jumba a terorista prežije. Vo filme je to inak a terorista zahynie. Tiež sa mi zdá, že letuška v závere nezahynie na vírus. Teraz mám rozčítané Zásady muštárne a Doktor Živago. Oba romány sa dočkali filmového spracovania. Som teda zvedavý nakoľko budú verné s knižnou predlohou. Filmové spracovanie slovenských kníh je zriedkavé, i keď myslím, že je z čoho vyberať. Na Slovensku sa však stále vraciame len k legendám ako Bátoryčka, či Jánošík. Priebežne sa k tejto téme ešte budem vracať.

Zateplenie domu 2

2009-08-01T12:36:00.006+02:00

Od apríla teda počúvam počas týždňa vrkot starej popelnice-škodovky 120, ked prichádzajú majstri murári, ktorí nám zateplujú dom. Predchádzali tomu búrlivé domové schôdze, kde domovník bol riadne na nervy a skoro zabalil funkciu, ked viedli diskusie k ničomu. Na poslednú chvíľu sme zmenili ešte banku, ktorá mala výhodnejší úrok. Naše peniaze zaiste pomohli i správcovi, lebo má novú webovú stránku. Práce sa rozbehli najprv na západnej strane. Odchýtavalo sa tam veľa nedostatkov, no eušuje sa stavba aj teraz. Humor bol ked jeden obyvateľ, stavebný inžinier, so zbíjačkou odstraňoval beton z rámov okna. V ochranných okuliaroch musel byť pre nežnejšie pohlavie neodolateľný. Vyzeral ako potápač s vrtačkou. Jej nepríjemný hukot pokračoval celú sobotu a troch i v nedeľu. Od majstrov si vyslúžil "pochvalu" a nadávali celý týždeň. Aj tak si nepomohol. Po namaľovaní fasády ostali niektorí obyvatelia rozčarovaní. Vyzeralo to úplne inak! Príšernejšie než príšerné. Ale zvykneme si. Doteraz neviem prečo tá zmena, ked sme si odhlasovali čosi iné. Asi po 5 týždňoch pokračovali masjtri južnou stenou. Tam sa zdalo byť všetko v poriadku, až pokiaľ nedali dole lešenie. Domovník zisitl, že zabudli dať zopár krytov vetrákov. Striedali sa dve partie. Jedna z nich bola z "východného Rumunska ". Ale vedeli rýchlo robiť. Na východnej strane začínali už o 5h ráno. To sa nepáčilo majstrom. Tí radšej sedia na stoličke a kukajú. Zena ich dokonca videla počas šichty lofeť na pive. Nám balkon sfušovali, tak som napísal o nedostatkoch domovníkovi. Po víkende to akože odstránili. Nepáči sa mi, že neodstránia hrdzu z rámu. Som zvedavý koľko to vydrží. Jeden večer som sa i vylápal hore na samý vrch a pofotil okolie. Začali robiť už poslednú, severnú stranu. S tou sa asi budú trtosiť najdlhšie. Len včera prišli dvaja boží robotníci nalátaní a šli aj rovno domov. Na lešenie chodia akísi brigádnici. Jeden z nich, Fero, je intelektuálne nesmelý a ostatní si z neho robia srandu. Skrieka ako chromý papagáj a naša dcéra si obohatila slovník o slovo pita. Robí to už len jedna partia, keďže ďalší robia na iných dvoch domoch. Nie je ešte rozhodnuté ako bude vyzerať vchod. Co sa mi nepáči je, že nebudeme vymienať ventily na radiátoroch. Akosi to zateplenie tento rok stráca zmysel.

Dovolenka 1

2009-07-26T11:27:00.006+02:00

Ubehol mi prvý týždeň dovolenky. Tak ako minulý rok v duchu ja čerpám, žena užíva. V pondelok som si bol zmeniť operátora na O2. Najprv som musel navýšiť kredit o 14Eur a preregistrovať kartu Prima. Orange už vedel prečo to robím a pokúšal sa zvrátiť rozhodnute v ich prospech paušálom Majster. Ja som bol pevne rozhodnutý. Okorenili mi to tými 14Eur za zmenu operátora. Musel som ešte zbehnúť do banky pre číslo účtu. Viem, že ma krása nenadnáša 100m vysoko ani u mňa nekvitne, ale dievča na informáciách si ma mohlo všimnúť a nekvákať s kamarátkou. Chovala sa neprofesionálne, až ked som ju upozornil. No dievča v O2 sa išlo zblázniť z nového zákazníka. Celé to trvalo hodinu. A to ešte nemám potvrdenú elektronickú faktúru, lebo som nemal po ruke bud internet alebo telefon. A nakoniec som si to aj tak zablokoval a musím tam zavolať. Poobede sme navštívili jednu senzačnú ženu v Bratislave. Ide jej na 80-tku, ale vôbec si to nepripúšťa. Nesťažuje sa na nijakú chorobu, vie používať internet a nadáva na politikov. Jednoducho aktívne žije. V útorok sme boli na chate starých rodičov pri jazere. Veľa chát sa tam zmenilo a pribudlo, niečo i navždy zmizlo v prepadlisku dejín alebo skôr štrku. Trocha som si zaspomínal na miesta, kde som trávil detstvo a pubertu. V stredu som strávil zavretý v bádateľni a pátral po rodokmene. Dostal som sa až do r.1792. Vo štvrtok sme na bickykloch išli k inému jazeru. Potom sme už boli viac menej doma. Našu stranu kompletne zateplili. Balkon sfušovali, a tak som napísal domovníkovi. Potom to ako tak dali "majstri" do poriadku. Ešte ma čaká dovolenka v septembri a mali by sme stráviť týždeň turistikou v Malej Fatre. O malú sa postarajú svokrovci :-).

Letecký deň v Rakúsku

2009-07-01T09:48:00.003+02:00

Posledný júnový víkend som so sestriným priateľom bol na leteckom dni v rakúskom Zeltweg-u http://www.alcyon.tym.sk/air_power_2009. Vyrážali sme krátko po 2.30h ráno. Videlo sa mi to skoro, ale bolo to prezieravé, lebo sme dvakrát zakufrovali. 1x pred hranicami a šli do maďarskej Rajky namiesto Kitsee. Saelitná navigácia nás spasila. Podobne aj druhý krát v meste Bruck am Moor. Naivne som si myslel, že pred 7h ráno tam budeme medzi prvými. Môj optimizmus bol schladený, keď nás policajti nasmerovali 3km od letiska. Kamarát si zabudol chleby doma, takže celý čas jedol len burizony v karamele. Aj tak nechcel jesť, aby vraj nemusel srať. Naše sledovanie bolo často cez dymovú clonu húliacich Rakúšanov. Program bol nabitý a trval do 19.15h. Domáci musia piť veľa Red Bullu, keď každá druhá ukážka bola v ich znamení. Mne sa tieto red bullovské výtvory na mašinách nepáčili. Bola len krátka prehánka, inak fajn počasie. Chcel som ísť fotiť lietadlá na statickej ukážke, ale pre množstvo ľudí to bolo absurdné. Až večer. Úspešne sme sa vyhýbali dažďu. Akurát sme došli k autu, keď začal. Našli sme podobne postihnutých ľudí zo Slovenska a "utáborili" sa vedľa nich. Pokecali sme, záver dňa bol spestrený svadobným ohňostrojom v diaľke. Vstali sme do upršaného rána. Chceli sme ísť do Billy, ale v nedeľu sú v Rakúsku obchody zatvorené. Šli sme teda pred let. múzeum a počkali do otvorenia. Prestalo pršať a spustilo sa o5 pri našom odchode. Múzeum je malé, len jeden hangár.
Cestou s5 nám pršalo až pri Viedeň. Pred ňou som tankoval, pričom polial auto benzínom. Pri letisku Swechat práve vzlietal toľko teraz sklonovaný Airbus A330. Musel som byť v strehu, lebo sme skoro odbočili na Prahu. Pred Bratislavou bola silná prehánka. Do Piešťan sme došli po spotrebovaní 8L benzínu! na osobu nás výlet vyšiel cca 57Eur. Kamoš zle výučtoval cenu a vrátil mi vyše 16Eur, namiesto 8Eur. Výlet to bol super, no tuším, že raz za rok takáto akcia stačí.

Turistická sezóna 2009

2009-06-12T12:59:00.002+02:00

Medzi veľkonočnými sviatkami sme ako rodinka zahájili tohtoročnú turisitckú sezónu. Po ročnej abstinencii bol náš prvý výlet na Marháthttp://www.alcyon.tym.sk/marhat_2009. Už vo februári sme si zadovážili nosič pre malú. Výlet preveril naše sily. Hneď o týždeň na to sme mali výlet na hrad Branč. Zo začiatku bolo husné a veterné počasie. No akurát, keď sme zliezli dolu, sa vyčasilo. Pozreli sme si aj Myjavu. Cez mp3 prehrávač sme počúvali nemožný hokejový zápas našich s Čechmi. Cesta domov bola cez nekonečné kopanice tiež nekonečná. Vydarený bol národný výstup na hrad Tematín 8.mája. Veru tam bolo národa. Pôsobili sme po našich špekáčkoch asi stále hladne, tak nám okrem ohňa ponúkli ľudia aj klobásku. V teréne bola prvýkrát aj kamera. Zatiaľ posledným výletom bol výstup na vrch Kľakhttp://www.alcyon.tym.sk/klak_2009. Mám v hlave ďalšie turistiky, no nie sme už dvaja a bez auta sa ťažko niečo plánuje. No začiatkom septembra ideme so svokrovcami na Malú Fatru, tak keď nič už iné, aspoň toto.

Otvorenie letnej sezóny

2009-06-04T09:09:00.001+02:00

Minulý víkend bolo ako každý rok otvorenie letnej sezóny v nažom meste. Ráno bolo daždivo a vyeralo to všelijako. No počasie sa umúdrilo a pred obedom som sa šiel s malou pozrieť do parku. Tam už bolo kopec ľudí a alegorický sprivod. Prevažne ho tvorili čerství maturanti. Nastúpení kchtíkovia, či čašníci. Pri Dome umenia bola provizórna tribúna, kde sa už vrteli na zadku primátor s prezidentom, nejaký podpredseda parlamentu. Svoju poslaneckú a predvolebnú polievočku si tam prihrieval Kukan, Beňová-Flašíková a ďalší bruselského kresla chtiví. Práve dodýchala kapela a docvičili mažoretky. Malú som vysadil z kočára, nech si pobehá. Nebolo to najrozumnejšie a po chvíli bola späť v kočári. Popri stále stojacom sprivode, som šiel ku stánkom. Nejaká žena sa chystala po materskej do roboty a kupovala si šperky. Ja som bol skromnejší a kúpil dva kokosy. Na promenáde sa rozbiehala bluegrassová kapela o dvoch členoch. Pri lipe Slobody ma horliví členovia obdarovali modrou igelitkou a semenami nezábudky. Igelitku som za rohom hodil do koša a nezábudky daroval svokre. Poobede sme už šli celá rodina na otvorenie. V parku práve dohralo divadlo pre deti. Mali sme chuť na langoš a hranolky a predsa sme si kúpili „cigáňa“. Ani nám nechutil. Neviem, či kvôli cene 3,30 Eur/kus alebo kvôli inému. Žena to zapila medovinou. Rozbiehala sa česká skupina, ktorá spievala skladby Beatles. No, nebolo to teda bohviečo. Drobcovi sme kúpili aspoň balón. No mal kaz a po chvíli začal fučať. S prstom na trhline sme to išli reklamovať. Bez slova nám dali nový. Pomaly sme šli domov. Z.Predná sa pripravovala na vystúpenie. Po fotení z fanúšikmi ju ochranka zabuchla do auta. I taká je cena akože slávy. Prišli sme domov a práve končili vystúpenie kaskadéri. Včera vystúpenie zrušili, tak aspoň dnes chceli zarobiť. Bol som doma na otočku a hneď šiel na koncert skupiny No Name. Zvukári ich ladili veľmi dlho až ich vypískali. Po 40min. Konečne odpálili koncert skladbou Lekná. Nasledovali ďalšie hity ako Duša a ja, Večnosť, či Žily. Pred prídavkami zahrali divadielko, že už ako končia. Pridali dve skladby, posledná bola Ty a Tvoja sestra. Zvyšok večera mi hučalo v hlave, ale stálo to za to. V nedeľu to kaskadéri kvôli počasiu pred domom zabalili a my tiež. Na langoš a hranolky sme teda nešli.

Stránka rastie

2009-03-18T14:24:00.002+01:00

Pridal som na stránku ďalšie staro-nové básne. Písal som ich priamo cez FTP server, ale to je zdĺhavé kvôli tomu, že nepozná naše písmená a musel som prepisovať ich do kódov. Básne budem pridávať radšej cez nejaký editor. Pridal som aj fotky z leteckého múzea v maďarskom Szolnoku.
Nemám žiadne ohlasy a kritiku na túto stránku. Už si začínam myslieť, že ju navštevujú len vyhľadávacie roboty. Vychádza to tak na 2 návštevy denne. Rád by som túto moju amatérčinu zlepšil, ale bez spätnej väzby ťažko.

Šrotovné

2009-03-05T10:30:00.001+01:00

Naša vláda chce zaviesť šrotovné pre autá. Kto má staršie ako 10 rokov, tomu zošrotovaním starého a kúpou nového preplatia 1000Eur. Možno by som si tiež rád kúpil nové auto. Som však v nevýhode, pretože staré nemám. To je prvá vec, čo sa mi na tom nepáči. Druhá vec je, že obyčajný človek si v tejto neistej dobe asi nové auto nekúpi.Takže to budú využívať len tí, čo na to majú. Povedal by som, že 1000 pre horných 10 000. A to sa vyskytnú ešte rôzni špekulanti. Tretia vec je, a to platí celkovo, prečo by mal zasa štát vytrhnúť z biedy súkromné firmy ? Týmto sa vlastne zadlžuje ešte viac. Ekonomická kríza sa v podstate viac prehĺbi u nás. Takže celé šrotovné bude mať v konečnom dôsledku opačný efekt. Myslím, že zmierniť by ju mohlo napr. zredukovanie počtu Euroúradníkov a byrokracie celkovo. Tam by sa teda ušterilo. Aký je váš názor ?

Slovenčina naša

2009-03-02T12:26:00.004+01:00

Ak pracujete v zahraničnej firme (veď napokon, ktorá nemá zahraničných majiteľov), určite ste sa stretli s výrazmi ako míting, kóling alebo eprúvnuť, či párt.
Nepáči sa mi ako moji kolegovia prznia našu ľubozvučnú slovenčinu a pchajú do nej tieto cudzie slová. Normálne už mám niekedy problém porozmieť. Oni naopak nevedia nájsť slovenský ekvivalent. A pritom jedno anglické slovo sa dá vyjadriť toľkými spôsobmi. Našiel by sa však výraz pre slovenské slovo potmehúd ? Možno je to pre kolegov ľahšie hovoriť jednoduchými výrazmi. Raz si kolegovia dali záväzok, že budú aspoň jeden deň hovoriť len slovensky. Ako si im to nevyšlo. Hneď na rannej porade sa veselo „mítingovalo s apdejtnútnimy slajdami“. No nie je to len vo firme, kde pracujem. V poslednej dobe som počul v televízií slovo autfit. Nebolo mi jasné, čo to je. Slovník hovorí, že je to výzbroj alebo výbava. Takže sa už neobliekame, ale vyzbrojujeme ? I o kaderníkovi spieva dnes už asi len M.Kittner. Častejšie počujem slovo hérstajling. Akosi si neuvedomujeme význam našeho jazyka pre život národa. Slovenčina je pritom slovanským esperantom ako to nazval jeden novinár. Dohovoríte sa s Chorvátom, Poliakom alebo Rusom. Rus však neporozumie Chorvátovi a Poliak Rusovi. Verím však, že aspoň na dedinách žije zdravé jadro národa, ktoré podrží náš jazyk a nezostane z neho hatlanina akou hovoria olašskí Rómovia alebo prihraniční Maďari. Nedajbože, aby zanikla taká krásna reč. Skúste sa započúvať ako pekne znie z úst detí.

Kde sa podel humor a satira v TV ?

2009-02-19T08:57:00.002+01:00

V tejto neľahkej dobe všelijakých kríz, čo sa na nás valia mi chýba na obrazovke pôvodný humor alebo satira. 90.-te roky tiež neboli ľahké, ale fungovali tu rôzni prirodzení humoristi ako J. Satinský, Noga a Skrúcaný, S.Radič, Z.Luknár, R. Piško (i keď toho som veľmi nemusel). Títo pravidelne vystupovali vo svojich programoch. Spomínate na Apropo TV, Telecvoking či Ktosi je za dverami ? Kdeže už sú také programy. E.Vacvalová s O. Andrášim sú tu stále, ale už nie sú takí zábavní a ich humor akosi má stále rovnakú úroveň. Tiež sú už po dlhých rokoch "okukaní" a mohli by prísť s niečim novým. Začiatkom tisícročia prišla nová, mladá krv humoristov ako ľudia okolo D.Dangla, J.Mokrý či A.Kraus s P.Marcinom. No akoby im po úspechoch došiel dych a postupne upadli. Keď si teraz pustím bedňu tak je tam buď najlepšie počasie a najlepšie kriminálky alebo trápny humor v tak populárnych (?) situačných komédiách. Pri verejnoprávnej môžem plakať celý týždeň pri romantike alebo ľudských nešťastiach. Veľmi tu chýba nejaký nenútený, naturálny humorista aspoň raz do týždňa, ktorý by pobavil ľudí. Aby sme sa trošku odpútali od našich starostí a pobavili sa. Možno by stačilo oprášiť staré zábavníky. Zniesol by som už aj politický humor. Čo myslíte ?
Keďže na tejto mojej stránke to z najväčšou pravdepodobnosťou nikto nebude čítať, dám tému i na stránku www.prop.sk.

"Slobodný" Rudo Sloboda

2009-02-13T10:31:00.004+01:00

Upútali ma knižky našeho spisovateľa Ruda Slobodu. Je to čítanie, od ktorého sa nemôžem odtrhnúť. Jeho štýl v 70. a 80-tych rokoch sa jednoducho vymykal od našich spisovateľoch. Pritom jeho knižky boli útle a povedal v nich veľa. Prvou, ktorú som čítal bol Rozum. Jeho najlepšia kniha a je to pravda. Hoci sa mi zdá, že sa niekedy príliš zamotáva do filozofických úvah. Knihu treba prečítať dvakrát. Ďalšou bola Láska. Tiež pekná kniha, kde sa vyznáva k láske k svojej jedinej dcére. Potom som čítal jeho prvotinu a autobiografiu Narcis. V týchto románoch akoby hľadal svoju vnútornú slobodu, či oslobodenie od súženia. Bol nepochopený alebo sa tak cítil, ženou (duševne chorou), kolegami, ľuďmi z rodnej obce. Ľahšie čítanie bola knižka Uršuľa.
Jeho hrdinovia v závere ostávajú nešťastnými a ich problémy sa v podstate nevyriešia. To dáva priestor čitateľovi na úvahy. Podľa mňa to bol jeden z najlepších slovenských spisovateľov posledných rokov. Žiaľ, dnes sa s ním možno stretnúť už len v jeho diele. Svoj život dobrovoľne ukončil už pred 13 rokmi. Ak by som zavítal do Devínskej Novej Vsi, určite navštívim jeho hrob a vzdám mu úctu. Samozrejeme chystám sa ďalej čítať všetky jeho knihy, ktoré sú v mestskej knižnici.

Dcérka má rok

2009-02-12T10:26:00.005+01:00

Naša malá dnes prehupne z role dojčaťa do veku batolaťa. Oslávi rok v tomto slzavom údolí. Pred rokom som šiel v to útorkové ráno o pol ôsmej normálne do práce kolegovým autom. Už dlhšie sme si robili žarty kedy to na moju drahú príde a rosype sa. Na začiatku Hornej Stredy som začul telefón a čosi som tušil. Žena začala mierne krvácať a zľakla sa. Sesternica- asistentka na pôrodnickom jej odporučila hneď ísť do nemocnice. Medzitým už bol zalarmovaná sanitka v podobe svokra na Fábií. Tak ma kolega vysadil v Hornej Strede. Počkal som si na svokra a viezol sa domov. Žena už bola asi dva dni pobalená. Len som zavolal do roboty, že prídem neskôr, možno vôbec už neprídem. Stále sme si ešte nepripúštali, že dnes bude pôrod. Len sme rátali s tým, že asi ostane v nemocnici. Veď boli ešte 3 dni do pôrodu a predpokladal sa neskorší termín. V sobotu predtým sme boli vystrašení večer v nemocnici a nedialo sa nič vážne. Počasie bolo fajn, polojasno, cesty suché. Za zhruba 40min. sme dorazili do trnavskej nemocnice. Budúca mamina šla hneď na vyštetrenie. Jej pôrodník mal službu a rozhodol, že ideme do toho. Dal jej tabletku na vyvolanie pôrodu. Predpokladal tak okolo 16h by malo byť po tom. Žena šla do vzdychacej miestnosti a mňa svoko zaviezol domov. Žena si zabudla papuče. Potom sme šli do Hornej Stredy. Odtiaľ som ešte plánoval ísť do práce pre priepustku. No v Hornej Strede mi žena volala, ze to bude čoskoro, aby som si pohol. Do roboty som teda nešiel. Svokor ma odviezol aspoň do Piešťan na rýchlik. Cestou som omrkol výrobňu zákuskov, ale asi nebude čas tam zájsť. Do nemocnice som prišiel okolo 12.30h. Spustila sa krátka snehová prehánka, no sneh sa ešte v ten deň roztopil. Dal som si plášť a prezuvky a šiel za ženou. Zrovna bola v spreche a sesternica ju oblievala vodou. Bolo to stresujúce a chytalo ma zúfalstvo keď som vidiel ako sa trasie od bolesti a hlavne, keď som jej nemohol pomôcť. Epidural nechcela. Aspoň som jej masíroval chrbát. Stále jej kázali ísť na záchod a dostať každú kvapku moču zo seba. To mi tiež prišlo ako trápenie. Chvíľami ju poľahli na posteľ a monitorovali, či je bábo v poriadku. O 13.15h bolesti nabrali vrcholu a otvorila sa na 4cm. Od bolesti pomaly odpadávala, ja od stresu. Ani si nepamätá ako ju držiac pod pazuchami odvliekli a vyhodili na stôl. Odmietol som ísť k samotnému pôrodu. Ostal som chvíľu vo vzdychačke a potom ma sestrička poslala do čakárne. V napätí som tam čakal, no keď som počul detský plač, vedel som, že už je dobre. Hodiny na stene ukazovali 13.20h. Po chvíli vyšla sesternica-asistentka a do telefónu oznamovala novopečenému dedovi, že má dievčatko - 49cm, 3kg. Tak, aby som to i ja počul. Bol som veľmi šťastný. Asi za 15 min. ma pustili k žene. Musela tam ešte nejakú hodinku si poležať. Pre istotu. Ukázali mi i dcérku. Na ten prvý kontakt nikdy nezabudnem a stále mám pred očami ako vypulovala očká na svet. Hoci ťažko niečo videla. I fotiť som zabudol. Šiel som do nemocničného bufetu kúpiť sestričkám kávu a bonboniéru. Samozrejme z vďačnosti a bol som tam tiež zadarmo, normálne sa to platí. Využil som to tiež na oznámenie tejto šťastnej udalosti rodine a do práce. Sestra kúpila zákusky.So ženou som potom šiel na druhé poschodie, kde bolo šestonedelie. Ešte raz mi ukázali malú a konečne som ju i odfotil. Ani sa mi nechcelo ísť domov, toľko by som sa na ňu vydržal dívať. No potrebovali si obaja odpočinúť. Po 15.30h som odišiel. Šiel som domov niečo zjesť a zobrať vecičky pre malú. Potom som šiel oslavovať k našim, kde som i prespal. Padli dve šampanské.
Aká je maličká teraz ? Stále veľmi milená. Veď ako inak. Včera už urobila sama 3-4 kroky, no bojí sa. Pádov pribúda, ale tých v živote ešte zažije...Jej slovník sa obohacuje, i keď nevieme celkom ako rečou hovorí. Trocha nás sužuje jej útle telíčko a že nepapá. Postavou je asi na úrovni 7-8 mesačného bábätka. Ženu obdivujem za jej božskú trpezlivosť pri kŕmení 5x denne. Vraciame sa do doby, keď malá prišla k nám a vrieskala. Teraz sa tiež v noci budí (asi od hladu) a mrnčí. Verímea dúfame, že je to prechodné, len počas rastu zubov. Vraj sa jej kľuje 5 naraz. Práve dnes, v jej veľký deň extrémne málo jedla. V noci sme ju dokrmovali mliekom. Na sobotu sa chystá oslava. Konečne buchneme veľké šampanské, ktoré sme plánovali pri narodení. Takže veľa zdravia našej maličkej a nech rastie ako z vody.

Patálie s výpočtom dane

2009-01-23T12:13:00.004+01:00

Nastal čas o vykonanie výpočtu dane z príjmu. Za mňa to vykoná firma, v ktorej pracujem. Ostáva iba "maličkosť" - podať žiadosť. Naša firma vychádza v tomto v ústrety a milé panie prídu do kancelárií. Tak tomu bolo i tento rok. No pre mňa to znamenalo vyplniť zopár koloniek navyše. Uplatnil som si nezdaniteľnú časť dane na manželku. K tomu potrebujem jej príjmy, ktoré nesmú presiahnuť 98496Sk, teda asi 3270,12 Eur. Ak je to menej, sumu si môžem uplatniť. Tým paniam, čo mi budú robiť priznanie je to srdečne jedno akú sumu tam dám. Len pre prípadnú daňovú kontrolu to potrebujem mať zdokladované. Písal sa 20. január. 2 dni som tápal, čo vlastne potrebujem. Nebolo mi jasné, čo je príjem a čo nie. Vo štvrtok som si to pomocou kolegy a ten pomocou ďalšej kolegyne konečne ujasnil. Manželka bola zamestnaná ešte medzi 1.1.2008 a 3.1.2008.To je jedno potvrdenie a poberala materskú 6 mesiacov. To je druhé potvrdenie, ktoré vydá Sociálna poisťovňa. Rodičovský príspevok sa neráta do príjmu. Bol štvrtok a v poisťovni je príprava na víkend, takže oddychujú po namáhovom týždni a pred piatkom. V piatok ráno som volal do pobočky miesta bydliska. Lenže žena robila v Bratislave, takže materskú jej posielali odtiaľ. Dali mi zopár čísiel na tamojšiu pobočku. Prvé číslo sa nechytalo a druhé až po značnej chvíli. Odpoveď na druhom konci ma šokovala. Vraj mi neposkytnú žiadne údaje, lebo sa sťahujú do inej budovy. Vhodnejší čas si teda vybrať nemohli. Tak som sa ich pýtal, či ich niekto zastupuje. Nekompromisná odpoveď: "Nikto vám nepomôže, do konca mesiaca sme úplne mimo, totálny blek aut" ako sa hovorilo počas plynovej krízy. Keď začnú robiť, zasa nebudú vedieť, čo skôr a vybavenie sa predĺži. Žiadosť treba podať do 15. februára a rád by som to stihol. Perspektíva, že si budem robiť daňové priznanie je zlá. Nakoniec som si sumu vyrátal zo ženiných bankových výpisov. Keďže presiahla potrebnú čiastku, mohol som to konečne uzavrieť.
Má tiež niekto také skúsenosti s daňami, poisťovňou a pod. ? Budem rád, keď sa podelí s nimi.

Mánie Pixmánie

2009-01-23T10:58:00.007+01:00

Náš malý cumlikátor robí pokroky a tak sme sa rozhodli kúpiť si kameru, nech máme na čo spomínať. S výrobkami firmy Panasonic som spokojný, preto voľba bola jasná. A samozrejme keď už kameru, tak s plným rozlíšením. Predsa len kamery s DVD vychádzajú z módy. Najlacnejšiu ponuku mala francúzska spoločnosť Pixmania. Skoro polovičnú oproti klasickým obchodom. Tak som sa rozhodol objednať aparát u nich. Ešte som yisťoval, aký je rozdiel medzi typmi kamery EP-K a EP-S, ale nikto mi poriadne nevedel povedať. Rozdiel bude pp. pre aký región je kamera určená (Anglicko, zbytok Európy a pod.). K nej ponúkali i náhradnú nabíjačku s batériou. Mať náhradu do exteriéru je veľmi dobrá vec. No nebola originál Panasonic a to sa mi stalo osudným. Zásielka prišla asi po týždni. Najprv som videl ku kamere napájací kábel s anglickou zástrčkou. Už som si obliekal kabát, že idem kúpiť adaptér. No predsa som len siahol na dno krabice a našiel aj u nás používanú zástrčku. Dal som nabíjať i náhradnú batériu. Ani po vyše 25h nebola nabitá. Diskusia s franc. výrobcom batérie neviedla nikde. Neviem prečo sa ma pýtali z akej som sociálnej vrstvy. Nakoniec bola odpoveď, že po telefóne sa nebavia, nech napíšem e-mail. Doteraz nemám odpoveď...
Takže reklamácia na Pixmíniu. Na Pixmánií treba vypísať návratku a k tomu treba si vytlačiť etiketu s príjmacou adresou kdesi v Bretani vo Francúzsku. Poštovné ma stálo takmer 7Eur-doporučene. Ani po 2 týždňoch nebola zásielka na mieste. Tak nová reklamácia na Slovenskú poštu. No práve v deň podania reklamácie zásielka dorazila. Odpoveď od SP prišla po Vianociach (majú 30 dňovú lehotu na odpoveď). Pixmánia zareagovala promptne (na nie až tak, musel som ich trocha popohnať) a poslala novú batériu s nabíjačkou s5. Ani som ju nenabíjal a rovno vložil do kamery, že ju najprv úplne vybijem. Aké to rozčarovanie, keď mi kamera napísala, že danú batériu nepodporuje. Tak som sa snažil dohodnúť výmenu za originál Panasonic batériu. Po naťahovačkách typu "musíme to prejednať z nadriadenými a máte 7 dní na vrátenie" (čo už vypršalo) to nakoniec uzavreli s tým, že v ich popise nie je zmienka o podpore mojej kamery. Čo je pravda, ale načo ju potom ponúkali ako príslušenstvo ?! Prišiel som teda o 66Eur a teraz som si podal pár inzerátov dúfajúc, že sa niekto ozve a zbavím sa tej prekliatej batérie. Momochodom je je na nej "Made in China". A mienim si kúpiť originál batériu Panasonic. No nebudem už nič objednávať zo zahraničia, snáď okrem kníh, ale všetko u domácich predajcov.
Má niekto tiež podobné skúsenosti ?

Pomsta oceána od F.Schatzinga

2009-01-16T10:40:00.003+01:00

Prečítal som takmer 1000 stranovú knihu Pomsta oceána. Je to taká viac menej bajačina tapajúca medzi sci-fi a dobrodružstvom. Niekto to nazval kniha kníh, ale ja by som ju takto nezaradil. Skôr pôsobí ako scenár k akčnému filmu. Skutočne, známa herečka Uma Thurman vraj kúpila práva na natočenie filmu na základe tejto knihý. Pôsobí ako učebnica ultimatívneho zvieracieho horroru alebo sci-fi. Nie sú tam žiadne ťažké myšlienky alebo metafory, preto sa pomerne ľahko číta. Jej umelecká hodnota teda nie je veľká. Je tam zopár zbytočne dlhých scén a opisov. Cez to všetko kto sa chce pobaviť a odreagovať, je tá kniha dobrá a nebude sa nudiť pri nej.

Lietanie na Flight simulátore

2008-12-22T17:15:00.004+01:00

Táto téma zaujme asi len ozajstných fanatikov do virtuálneho lietania. Začínal som na FS 98. Bolo to krátko potom ako som si kúpil počítač a vedel ako tak v ňom robiť (r.1997 som sa prvýkrát stretol s Winsow 95).Prvé lietadlo bola Extra 300. Začínal som na letisku Le Bourget (dozvuky z návštevy aerosalónu) a snaha bola doletieť aspoň na blízke De Gaule. Samozrjeme, že som hneď chcel ísť naostro. Chvíľu trvalo, kým som bezpečne vzlietol. Spočiatku som riadol klávesami, neskôr som pocítil nevyhnutnosť kúpiť si riadiacu páku. Počase som už vedel ako tak pristáť, či skôr tresknúť s tým o zem bez nehody. Začal som i pridávať typy ako LearJet a i vrtuľník. na veľké mašiny som si netrúfol. Začal som študovať a už mi veľa času neostávalo. Na druhej strane som sa dostal aj k iným hrám.Ňa škole som si zohnal FS2002 a to už bol vidieť značný pokrok. Posťahoval som si rôzne typy lietadiel i scenérií ( v súčasnosti to je na 3 plné CD) a každý zalietaval. Začal som lietať i veľké lietadlá a dlhé trasy. Bolo to len pomocou GPS systému a len tak naverím boha. Nevedel som nič o pravidlách, postupoch atď. Keď vyšiel FS2004, okamžite som inštaloval ten. Začal som lietať akrobaciu na L-39C. S touto mašinou sa mi najlepšie lieta.
V zostave bol i pád, let na chrbte s otvoreným podvozkom i vlna známa z Frecce Tricolori. Bolo to len také šantenie. Precestoval som pol sveta s ním. Postupom ma i to omrzelo a začal som sa vážnejšie zaujímať o tom ako lietať, najmä na dopravných lietadlách. Sprvu len na B737, no neskôr na Airbusoch A330 a A320. Prelietal som celý svet s nimi. Naučil sa lietať podľa systému VOR a DME.Po častých nehodách na A320 (nezvládnuté pristátie) som sa vrátil na začiatok a lietal okruhy na Z142AC. Hlavne zatáčky a správne priblíženie na pristátie.Teraz som opäť na A320 a chystám sa do Ázie. FS X zatiaľ neuvažujem, môj počítač by to nerozdýchal. Škoda, že nemám internet doma. Lietanie po sieti musí byť super a opäť sa približuje viac k realite.

Vianoce

2008-12-22T17:08:00.004+01:00

Tak sú zasa Vianoce. A čo ste urobili ? Tak to spieva John Lennon. Sumarizoval som si tento rok. Najviac som sa snažil pomôcť mojej mladej rodinke. Pomohol som uviesť našu malú do sveta. Samozrejme najväčšiu zásluhu má žena. Bojoval som len s byrokratickým živlom a s mojou šikovnosťou. V podstate pomáham naďalej žene, najmä cez víkendy. Viem sa o malú kompletne postarať, vrátane prebaľovania, jedenia, či kúpania. Niekedy je to potreba. Kupujem si pravidelne časopis Nota Bene. Predávajúcej pani sa musí veľmi dariť, keď si môže dovoliť drobné neresti. Poslal som pár darcovských SMS ako opačnú reakciu na tajného Ježiška v našom oddelení (toho som sa ako jediný nezúčastnil. Lepšie mi pripadalo poslať sumu niekomu, kto to potrebuje). Poskladal som pre malú postieľku (aj opravil), stoličku (i vyrobil chýbajúci diel). Jedinému skutočnému kamarátovi som pomohl zohnať prácu. I keď nie je ešte isté, či ho priali. Pracovne si myslím, že som urobil pre firmu dosť. 5 týždňov som nebol doma s rodinou, ale služobne vo svete. Naposledy týždeň pred Vianocami. Odchody na cestu boli vždy pre mňa veľmi emotívne a srdce rvúce. Kríza sa nás nedotkla, takže súkolie, ktorého som súčasťou pracuje. Odmenili ma po 5 rokoch hodinkami PRIM. No sú mi veľké. No a na Vianoce som obdaroval najbližších, ale to je samozrejmosť. Štedrý deň bol jeden z najšťastnejších v mojom živote. Ráno ma malá 3x pobozkala a keď som videl pri stromčeku jej šťastne žiariace oči a ako si hovorila na svetielka "žiža" bol som v tom momente v celom vesmíre asi najšťastnejší.
Opäť použijem Johnove slová. Takže Veselé Vianoce a šťastný nový rok. Dúfajme, že bude dobrý, bez strachu.

sieťová hra Travian

2008-12-01T09:42:00.005+01:00

Po troch mesiacoch hrania sieťovej hry Travian som túto strategickú hru pre násťročných skončil. Prestala byť pre mňa zaujímavá.
Začal som ju hrať, keď som si všimol ako ju hrá švagor. Ani neviem, čo ma na nej také upútalo. Asi tie farebné kresby. Najprv som napredoval rýchlo. Cieľom bol hospodársky vzrast mojej dediny La Grange (stodola po francúzsky). Zbrojiť slávnu a neohroziteľnú armádu som nemienil. Po čase som vstúpil do spojenectva. No po týždni tam začali rabovať a robiť komploty členovia medzi sebou. Zneužili i moje hracie meno. Tak som odišiel a vstúpil do inej aliancie. V tom čase ma začal napadát a vykrádať môj sused. Už keď som vstupoval do tej nešťastnej alianci, pomaly sa rozpadávala. Ani ja som tam dlho nepobudol. Mesiac som bol sám. Neustále útoky brzdili môj rozvoj. Hlavne od suseda menom tommizums z aliancie majdan valal. Mal to ku mne ani nie 15 min. Stále som však pokračoval. Prišla mi ponuka do jednej väčšej alianci ZBD, či ako sa volala. Keď som sa pýtal na priemerný vek, odpoveďou mi bolo 13r. Veď som mohol byť otcom tých deciek. Myslel som, že mi pomôžu, bolo tam veľa členov. No na moje výzvy sa nič nedialo. Chvíľu som hru ešte hral, ale nemohol som napredovať, naopak moja obranyschopnosť klesala. Mal som i 10 útokov denne. Už ma to ani veľmi nebavilo, akosi sa mi strácal zmysel hry. Tak som to zapichol. Tri dni trvá zrušenie účtu. Nechápem prečo tak dlho, no dnes mi ho konečne zrušili. Hra sa oplatí hrať len s ľuďmi, ktorých hráč aj skutočne pozná. Vie, čo od nich môže čakať. No i tak mi pripadala po čase nudná.

17. november

2008-11-18T08:52:00.004+01:00

Ja si na 17. november 1989 pamätám len utŕžkovito. Viem, že dva týždne predtým otec počúval Slobodnú Európu, kde V. Havel hovoril, že sa niečo chystá. Pamätám si ako v televízií dávali demonštrácie z Prahy až o pár dní neskôr. Čiže v ten deň sme ani poriadne nevedeli, čo sa deje. Iba vo večerných správach stroho oznámili, že v Prahe zasahovala polícia. Už potom z Bratislavy, to boli priame prenosy. Počas generálneho štrajku 27.11. sme mali poobede v škole voľno. Neskôr učitelia zvrhli i riaditeľa. V to ráno sme nevedeli, čo sa deje, len sme sa neučili a všetci učitelia boli v zborovni. Každopádne si myslím, že zmena boľševika za demokraciu bola dobrá vec a rozšírili sa podnikateľké, cestovné no i podvodné možnosti ľudí. Nech nikto nenarieka, že sme sa mali vtedy lepšie. Každý sa mohol chopiť šance, ktorá sa tu v 90.-tych rokoch naskytla.
Poriadne si však pamätám 17. november minulého roka. Vtedy som so svokrom šiel píliť vysoký smrek jeho mame na dvore. Susedia sa báli, že im časom spadne na dom. Veľmi sa mi nechcelo, ale žena ma poslala. Svokor sa vydriapal na strom aj s pílou a lanom omotal kmeň. Ja som mal kmeň ťahať, aby spadol do záhrady. Pre istotu bolo lano omotané ešte okolo jedného stroma, aby prápadne zachytil padajúcu časť. No vybral si priveľké sústo až 1/3 stromu vysokého takmer 8m (spolu s konármi). Neudržal som takú padajúcu váhu a v podstate padol na neho. Našťastie si to odniesla len noha, ktorú padajúci kmeň dolámal. Cez to všetko sa mu podarilo akosi zliezť zo stromu a doplaziť sa na stolicku. Sadol si a zavolal niekoho z rodiny, aby ho zaviezol do nemocnice. Pokúšal sa chodiť s palicou, ale nevládal. Do auta sme ho potom odniesli. Ja som mierne vystresovaný, že mi svokra ponádava za účasť na dokaličení muža, zaviezol auto s ktorým sme prišli domov. Hoci som sedel za volantom po dvoch rokoch. Svokrovi v mestskej nemocnici mu nohu dali do sádry a potom previezli do krajskej, kde mu ju dali celú do poriadku. Aj to mu sľubovali a prevážali ho hore dolu po budove, kým na x-tý pokus konečne nohu operovali.
Tento deň sme v rodine nazvali deň pilčíkov a včera sme si pripili na jeho prvé výročie.

Pokrok

2008-11-02T12:33:00.003+01:00

Náš malý cumlikátor, jej výsosť princezná Leleček urobila za posledné dni obrovské pokroky. Jej 8 mesiac bol najviac prelomový. Odvtedy sa za 3 týždne naučila sama si sadnúť, loziť a stáť. Kúpili sme jej teda cez internet chodítko, hoci sme ho plánovali na Vianoce. Zatiaľ len v ňom cúva, ale prídu i prvé kroky. Hudba a svetelné efekty ju na chodítku nezaujali.
Prerezali sa jej 2 prvé zúbky. Našťastie bez veľkých revov. Trocha zvýšenej nervozity a teploty.
Naučila sa aj ťapušky a ukázť na niektoré predmety. Neobsedí na jednom mieste a už sa len pozrieme na ňu a sme unavení. Treba dávať stále pozor, čo robí. To čoho sa nesmie dotýkať ju zaujíma samozrejme najviac. Takto sa nám náš poklad napreduje zo dňa na deň rýchlejšie.

Kafka a jeho dielo

2008-10-31T11:06:00.003+01:00

Prečítal som Kafkove poviedky. Väčšinou mi pripadali dosť depresívne. Musel mať riadnu depku zo samoty, či neúspechu. Niekoho mi to pripomína.... Veľakrát utiekal do sveta fantázie. Hneď prvá poviedka Opis zápasu je ťažká na čítanie. Najviac ma upútala Premena. Veď kvôli tomu som si knihu požičiaval. Niektoré príbehy sú až nudne dlhé, napr. Na stavbe čínskeho múru. Na chuť jeho osobitého humoru som tiež neprišiel. Ani jeho aforizmy mi nevyrazili dych.
Čítal som aj jeho román Amerika. Ten sa vcelku dobre čítal. Škoda, že ho nedokončil. Prečítal by som si aj román Proces, ale ten nie je v našej knižnici. Konce postáv jeho príbehov sú tragické a bezvýsledné. Taký bol Kafkov štýl. V každom prípade odporúčam po jeho prečítaní niečo ľahšie a veselo ladené.

Rast stránky

2008-10-31T10:43:00.002+01:00

Dnes som pridal fotky z našeho vypálenia hradu Pajštún minulý rok. Stránka už bola robená pomocou oddielov a nie tabuľky. Cez to všetko sa mi zdá lepšie to robiť tabuľkami. Pokračujem i v písaní spomienok na cestovanie po USA. Zatiaľ len doma.

Zateplenie domu

2008-10-27T10:48:00.004+01:00

Včera sme si odhlasovali úver na zateplenie. Neobišlo sa to bez dramatických situácií. Najprv nás bolo málo (potrebné sú 2/3 obyvateľov domu). Keď sa po osobných pozvánkach predsa len nazbieralo dosť ľudí, nie všetci súhlasili a opäť sme to nemohli schváliť. Chýbal jeden hlas. Ten bol proti, lebo chcel počuť najprv odborníka. Vraj sa dá použiť i nejaká náterová hmota namiesto Baumit-u atď. To už domovníkovi stúpal adrenalín a chcel s tým praštiť (i s funkciou domovníka). Napokon sa hlas pod ťarchou "nezvratných" agrumentov podvolil a tesne sme to odhlasovali. Zateplenie nás vyjde na vyše 5 melónov a 15 rokov. Druhá strana listu vlastníctva už bude celá popísaná len ťarchami na všetko možné aj nemožné. Teoreticky by sa nemal dramaticky zvyšovať fond opráv. Otázkou zostáva prečo domovník alebo správca nepožiadali o úver tiež nekomerčnú banku- SFRB, ktorá má nižší úver. Určite budú za tým nejaké osobné kšefty. Úver by chceli vybaviť do konca roka. Tak uvidíme.